Charakterizuj psychológiu

Charakterizuj psychológiu

Psychológia (z gréčtiny psyché – duša, logos – slovo, náuka) je veda o duševnom živote človeka, ktorá skúma kognitívne procesy, city, správanie a prežívanie jednotlivca. Zaoberá sa tým, ako človek vníma svet, ako premýšľa, cíti, reaguje a rozhoduje sa. Jej cieľom je lepšie pochopiť vnútorný svet človeka aj jeho správanie v spoločnosti.

Psychológia prispieva k zlepšeniu medziľudských vzťahov, rozvíja sebapoznanie a pomáha pri riešení osobných či pracovných problémov. Význam má aj vo výchove, vzdelávaní, zdravotníctve, riadení ľudí a organizácií – teda všade tam, kde sa pracuje s človekom.

Významní predstavitelia a vývoj psychológie

Najuznávanejším slovenským psychológom, ktorý sa zaoberal dejinami psychológie, bol Anton Koščo. Opisoval vývoj psychológie ako vedy, ktorý prebiehal súbežne s vývojom ostatných vied, najmä filozofie.

V minulosti bola filozofia chápaná ako „kráľovná vied“, pretože zahŕňala všetky vedné disciplíny – matematiku, zdravovedu aj psychológiu.

Filozofické korene psychológie

Demokritos

Uznával dve podstaty (substancie):

• hmotnú substanciu
• duševnú substanciu, ktorú považoval za zloženú z jemných, okrúhlych atómov rozptýlených po celom tele.

Sokrates

Zaviedol pojem daimonion, ktorý chápal ako vnútorný hlas alebo svedomie, usmerňujúce človeka k dobru.

Platón

Tvrdil, že duša prebýva vo všetkých živých bytostiach a po smrti sa reinkarnuje – znovuzrodí v inom tele.

Aristoteles

Vo svojom diele „O duši“ (De Anima) rozlíšil tri druhy duše:

• rastlinnú dušu – zabezpečuje výživu a rast,
• živočíšnu dušu – spojenú s vnímaním a cítením,
• ľudskú dušu – najvyššiu formu, schopnú rozumového myslenia a ušľachtilých citov.

Týchto troch filozofov označujeme ako „Veľkú trojku“ antickej filozofie: Sokrates, Platón, Aristoteles.

Psychológia v stredoveku

Aurelius Augustinus a Tomáš Akvinský sa inšpirovali Aristotelom. Tvrdili, že duša je spojením látky a formy a prejavuje sa v rozume, vôli a láske. Ich diela prepojili filozofiu, teológiu a poznanie ľudskej duše.

Dualizmus

Dualizmus uznáva dve od seba odlišné podstaty:

• duševnú (psychickú)
• materiálnu (telesnú)

Tento pohľad zastávali napríklad René Descartes a John Locke. Tvrdili, že myseľ a telo existujú nezávisle, no vzájomne na seba pôsobia.

Existencializmus

Filozofický smer existencializmus sa zameriava na jedinečnosť človeka, jeho slobodu, zodpovednosť a vnútorné prežívanie. Skúma duševné podmienky existencie, hodnoty a autentické prežívanie reality.

Medzi predstaviteľov patrí Jean-Paul Sartre a Søren Kierkegaard.

Zhrnutie

Psychológia prešla dlhým vývojom – od filozofických úvah o duši až po modernú experimentálnu vedu. Dnes pomáha človeku lepšie rozumieť sebe aj iným, zvládať stres, rozvíjať osobnosť a vytvárať zdravé medziľudské vzťahy.