Milétska škola

Milétska škola

Spoločensko-politický kontext 6. storočia pred n. l.

V 6. storočí pred naším letopočtom sa v starovekom Grécku odohrávali výrazné spoločenské zmeny. Rodová spoločnosť sa rozpadala a Gréci postupne ovládli celé Stredomorie.
Zakladali mestské štáty – polis, ktoré sa stali centrami kultúrneho, obchodného aj politického života.

Grécke kolónie vznikali najmä na pobreží Malej Ázie, južnej Itálie a Sicílie. Jedným z najvýznamnejších miest bolo Miletos, ktoré sa stalo kolískou filozofického myslenia.
Mesto bolo kultúrnym a obchodným centrom a vďaka kontaktom s Orientom sa do Grécka dostali nové poznatky, vymoženosti a podnety z oblasti vied, náboženstva a kultúry.

Vznik a význam Milétskej školy

Milétska škola, niekedy nazývaná aj Iónska škola (podľa kmeňa Iónov), vznikla práve v meste Miletos v Malej Ázii.
Predstavovala prvú filozofickú školu v dejinách Európy a zároveň začiatok racionálneho uvažovania o svete.

Filozofi tejto školy sa snažili nájsť prirodzené vysvetlenie sveta bez použitia mýtov a božstiev. Ich hlavným cieľom bolo hľadať počiatok všetkého bytia, tzv. pralátku – arche, z ktorej vznikol celý svet.

Milétski myslitelia boli „naivní materialisti“ – verili, že podstata sveta spočíva v hmote, nie v nadprirodzených silách. Ich učenie sa tak stalo základom európskej filozofie a vedy.

Hlavní predstavitelia Milétskej školy

Tales z Milétu (asi 624 – 546 pred n. l.)

Bol zakladateľom Milétskej školy, filozof, prírodovedec a politik.
Zaujímal sa o matematiku, fyziku, geometriu aj astronómiu.
V matematike je známy tzv. Talesov kruh (ak nad priemerom opíšeme kružnicu, každý bod na kružnici vytvára pravý uhol).

Tales sa pokúsil vysvetliť pôvod sveta bez náboženských predstáv.
Za prapodstatu (arche) všetkého bytia považoval vodu, pretože voda je nevyhnutná pre život a v rôznych podobách (kvapalná, pevná, plynná) sa nachádza všade.

Jeho učenie obsahovalo prvky tzv. hylozoizmu – presvedčenia, že hmota je živá a že všetky veci v prírode majú dušu alebo životný princíp.
Bol aj prvým mysliteľom, ktorý sa zaoberal pohybom a zmenami vo vode, čím položil základy dialektického myslenia.

Anaximandros z Milétu (asi 610 – 546 pred n. l.)

Bol žiakom Talesa a autorom prvého filozofického diela v gréckom jazyku – „O prírode“.
Ako prvý vytvoril zemepisnú mapu vtedy známeho sveta a rozvinul geocentrickú predstavu vesmíru, podľa ktorej je Zem stredom vesmíru.
Predstavoval si ju ako valec plávajúci na vode.

Za počiatok všetkého bytia považoval nie konkrétny prvok, ale apeiron – teda niečo neobmedzené, neurčité a neohraničené.
Podľa neho z apeironu vznikajú všetky veci a po určitom čase sa opäť vracajú do apeironu – čo symbolizuje nekonečný kolobeh života.

Anaximandros ako prvý vysvetľoval vznik vecí nie premenou živlov, ale prostredníctvom večného pohybu, z ktorého sa vylučujú protiklady (napr. teplo – chlad, suché – vlhké).

Anaximenes z Milétu (asi 585 – 525 pred n. l.)

Bol posledným významným predstaviteľom Milétskej školy.
Jeho filozofia bola viac kozmologická a sústredila sa na vysvetľovanie prírodných javov.
Zaslúžil sa o výklad niektorých meteorologických procesov, ktorý sa považuje za prekvapivo presný aj z dnešného hľadiska.

Za pralátku (arche) považoval vzduch (dych), pretože je neviditeľný, pohyblivý a večný.
Podľa neho všetky veci vznikajú zhrubnutím alebo zriedením vzduchu:

• zahusťovaním vznikajú oblaky, voda a pevné látky,
• zrieďovaním vzniká oheň.

Tento výklad predstavoval prvý pokus o fyzikálne vysvetlenie vzniku látok a prírodných javov.

Význam Milétskej školy

Milétska škola mala nesmierny význam pre rozvoj filozofie, vedy a kultúry.

Jej prínos spočíva v tom, že:

• hľadala počiatok sveta v reálnych, prírodných javoch, nie v mytologických predstavách,
• položila základy vedeckého a filozofického myslenia,
• stala sa predchodkyňou modernej prírodovedy,
• podporila rozvoj matematiky, astronómie, zemepisu a geometrie,
• otvorila cestu k neskoršej filozofii – napr. Herakleitovej teórii zmeny a Aristotelovmu skúmaniu prírody.

Zhrnutie

Milétska škola bola prvou filozofickou školou v dejinách Európy.
Jej predstavitelia – Tales, Anaximandros a Anaximenes – sa snažili pochopiť svet prostredníctvom rozumu, pozorovania a prírodných zákonov.
Ich učenie sa stalo základom európskeho racionálneho myslenia a položilo základy celého ďalšieho vývoja filozofie a vedy.