Deľba štátnej moci

Deľba štátnej moci

Podstata štátnej moci

Štátna moc predstavuje silu, prostredníctvom ktorej štát uplatňuje svoju autoritu, vydáva zákony, riadi spoločnosť a chráni verejný poriadok.
Je to moc, ktorá zabezpečuje formovanie, upevnenie a ochranu ekonomických, kultúrnych, politických a spoločenských vzťahov, a tým umožňuje fungovanie celého štátneho mechanizmu.

Základným princípom demokratického štátu je deľba štátnej moci, ktorá zabraňuje jej zneužitiu v prospech jednotlivcov alebo skupín. Tento princíp je pilierom demokracie, právneho štátu a ochrany občianskych práv.

Princíp deľby štátnej moci

Princíp deľby moci vychádza z myšlienky, že žiadna zložka moci nesmie mať absolútnu moc a že moc sa má deliť, kontrolovať a vyvažovať.

Zakladateľmi tejto teórie boli John Locke a Charles Montesquieu, ktorí tvrdili, že:

• moc treba rozdeliť na viacero nezávislých zložiek,
• jednotlivé moci sa musia navzájom kontrolovať a dopĺňať,
• dôležitá je aj morálna zodpovednosť a čestnosť politikov.

Princíp deľby moci zároveň zahŕňa aj nezlučiteľnosť funkcií – napríklad sudca nemôže byť zároveň poslancom, aby sa predišlo konfliktu záujmov.

Typy deľby štátnej moci

Rozlišujeme vertikálnu a horizontálnu deľbu moci:

• Vertikálna deľba moci – menej prepracovaná, vyjadruje rozdelenie moci medzi ústredné orgány štátu a orgány územnej samosprávy (napr. kraje, mestá, obce).
• Horizontálna deľba moci – rozdelenie moci na tri základné zložky:
  1. Zákonodarnú moc (legislatívu)
  2. Výkonnú moc (exekutívu)
  3. Súdnu moc (jurisdikciu)

Tieto tri moci spolu spolupracujú, ale zároveň sa kontrolujú, čím vytvárajú rovnováhu moci v štáte.

1. Zákonodarná moc – legislatíva

Zákonodarnú moc v Slovenskej republike vykonáva Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) – zastupiteľský orgán občanov.
Jej hlavnou úlohou je prijímať zákony a kontrolovať vládu.

Základné informácie

• NR SR je jednokomorový parlament.
• Má 150 poslancov, ktorí sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním na obdobie 4 rokov.
• Poslanci môžu vytvárať poslanecké kluby, ktoré zodpovedajú politickým stranám zastúpeným v parlamente.
• Nezávislý poslanec nepatrí do žiadneho klubu.

Úlohy a právomoci NR SR

• prijíma a novelizuje zákony,
• schvaľuje štátny rozpočet,
• zriaďuje ministerstvá a výbory,
• volí a odvoláva predsedu a podpredsedov parlamentu,
• vykonáva kontrolnú činnosť voči vláde,
• vyhlasuje voľby do orgánov územnej samosprávy,
• potvrdzuje výsledky volieb prezidenta.

Na čele parlamentu stojí predseda NR SR, ktorého si poslanci volia spomedzi seba.
Predseda:

• riadi a zvoláva schôdze,
• podpisuje prijaté zákony,
• zabezpečuje komunikáciu medzi parlamentom a prezidentom.

2. Výkonná moc – exekutíva

Výkonnú moc vykonávajú vláda a prezident.

Prezident Slovenskej republiky

Prezident je hlavou štátu a reprezentuje Slovenskú republiku navonok.
Je volený občanmi priamo na obdobie piatich rokov (najviac na dve po sebe idúce funkčné obdobia).

Hlavné právomoci prezidenta

a) Vo vzťahu k parlamentu:

• zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR po parlamentných voľbách,
• môže rozpustiť parlament, ak do 6 mesiacov od vymenovania vlády neschváli jej programové vyhlásenie,
• má právo veta – môže vrátiť zákon parlamentu na opätovné prerokovanie (do 15 dní od doručenia).

b) Vo vzťahu k vláde:

• vymenúva a odvoláva predsedu vlády a jednotlivých ministrov,
• poveruje ministrov vedením ministerstiev,
• je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
• má právomoc vypovedať vojnu a vyhlásiť mier so súhlasom parlamentu.

c) Vo vzťahu k súdnej moci:

• vymenúva a odvoláva sudcov,
• má právo udeliť amnestiu alebo milosť,
• môže zmierniť alebo odpustiť tresty.

Vláda Slovenskej republiky

Vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci.
Zodpovedá sa Národnej rade SR a riadi vnútornú aj zahraničnú politiku štátu.

Vláda:

• predkladá návrhy zákonov parlamentu,
• schvaľuje štátny rozpočet,
• vydáva nariadenia a uznesenia,
• zabezpečuje hospodársku a sociálnu politiku štátu.

3. Súdna moc – jurisdikcia

Súdna moc je nezávislá od ostatných zložiek moci.
Vykonáva ju súdna sústava Slovenskej republiky, ktorej úlohou je:

• chrániť zákonnosť a spravodlivosť,
• kontrolovať dodržiavanie zákonov,
• rozhodovať v sporoch a trestných veciach,
• záväzne interpretovať zákony.

Medzi hlavné súdy patria:

• Najvyšší súd SR,
• Ústavný súd SR,
• Krajské a okresné súdy.

Sudcovia sú nezávislí a pri výkone svojej funkcie sú viazaní len zákonom a svojím svedomím.

Zhrnutie

Deľba štátnej moci je základným princípom demokracie.
Zabezpečuje, že žiadna moc nie je absolútna a že jednotlivé zložky sa navzájom kontrolujú a dopĺňajú.

• Zákonodarná moc – tvorí zákony (NR SR).
• Výkonná moc – ich vykonáva (vláda a prezident).
• Súdna moc – dohliada na ich dodržiavanie (súdna sústava).

Tento systém zaručuje rovnováhu, spravodlivosť a právnu istotu občanov – teda základné piliere fungujúceho demokratického štátu.