Štát – definícia, znaky a funkcie
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 493
Uložení: 104
Štát – definícia, znaky a funkcie
Pojem štátu
Slovo štát pochádza z latinského výrazu „status“, čo znamená stav, postavenie alebo poriadok.
Už v staroveku existovali rôzne formy štátnych útvarov a predstavy o ich organizácii:
- V antickom Grécku vznikali mestské štáty – polis, ktoré spájali územie, obyvateľstvo a samosprávu.
- V antickom Ríme sa používal pojem civitas alebo res publica (vec verejná), ktorý vyjadroval spoločné záujmy občanov.
- S rozšírením Rímskej ríše (imperium Romanum) zanikol význam mestského štátu a vznikla centralizovaná štátna moc.
Vývoj pojmu štát
V novoveku sa pojem štátu začal používať v modernom význame.
Niccolò Machiavelli (1469 – 1527) – taliansky politik a filozof – ako prvý použil slovo štát v diele „Vladár“, kde rozoberal formy vlády (republika, monarchia).
Bol presvedčený, že cieľ ospravedlňuje prostriedky, a preto vládca môže použiť akýkoľvek spôsob (aj tvrdý), aby zachoval poriadok a moc v štáte.
Od 18. a 19. storočia sa pojem štát používa v dnešnom zmysle – ako mocensko-politická organizácia spoločnosti.
Definícia štátu
Štát je organizácia ľudskej spoločnosti, ktorá má:
- vlastné územie,
- obyvateľstvo,
- a systém štátnej moci (štátne zriadenie).
Je to mocensko-politická inštitúcia, ktorá:
- zabezpečuje poriadok a bezpečnosť,
- vykonáva správu a riadenie spoločnosti,
- chráni záujmy občanov doma aj v zahraničí.
Každý štát rozhoduje o svojich vnútorných aj vonkajších záležitostiach samostatne.
Základné znaky štátu
1. Štátna moc
Predstavuje druh verejnej moci, ktorú štát vykonáva prostredníctvom svojich orgánov a inštitúcií.
Jej cieľom je zabezpečiť fungovanie štátu, poriadok a ochranu práv občanov.
Moc sa uplatňuje v rámci sústavy štátnych orgánov (napr. vláda, parlament, súdy).
2. Suverenita štátu
Znamená zvrchovanosť a nezávislosť štátu.
Má dve roviny:
- Vnútorná suverenita – nezávislosť štátnej moci v rámci vlastného územia, teda že žiadna iná moc v štáte nie je nadradená zákonodarstvu.
- Vonkajšia suverenita – nezávislosť štátu od iných štátov a organizácií; žiadny štát nemá právo zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu.
3. Štátne územie
Je to presne vymedzený priestor, na ktorom štát vykonáva svoju moc.
Tvorí ho pevninská časť, vnútorné vody, pobrežie, vzdušný priestor a výsostné more (ak ho má).
4. Štátne občianstvo
Vyjadruje príslušnosť osoby k určitému štátu.
Je to trvalý právny zväzok medzi občanom a štátom, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti – štát chráni občana a občan rešpektuje zákony.
Občianstvo nemožno svojvoľne odňať.
5. Štátne symboly
Sú oficiálne a nezameniteľné označenia štátu, zakotvené v Ústave SR.
Ich úlohou je reprezentovať štát a posilňovať jeho identitu.
Štátne symboly Slovenskej republiky:
- Štátny znak,
- Štátna vlajka,
- Štátna pečať,
- Štátna hymna.
Štátna moc – podrobnejšie
Štátna moc je relatívne nezávislá a neodvodená od inej moci.
Vzťahuje sa na celé územie štátu a všetkých jeho obyvateľov.
V moderných demokraciách, vrátane Slovenska, sa uplatňuje princíp trojdelenia moci:
- Zákonodarná moc – tvorí zákony (parlament),
- Výkonná moc – zabezpečuje ich plnenie (vláda, prezident),
- Súdna moc – dohliada na ich dodržiavanie (súdy).
Tento princíp zabraňuje sústredeniu moci do rúk jednej osoby alebo inštitúcie a zaručuje rovnováhu a kontrolu moci.
Funkcie štátu
Štát plní vnútorné a vonkajšie funkcie, ktorými zabezpečuje svoje fungovanie.
Vnútorné funkcie
- Bezpečnostná funkcia – ochrana občanov, ich majetku a vnútorného poriadku.
- Právna funkcia – dohľad nad dodržiavaním zákonov, ochrana práv a slobôd.
- Ekonomická funkcia – vytváranie podmienok pre fungovanie hospodárstva, regulácia trhu.
- Sociálna funkcia – pomoc občanom v núdzi, počas choroby, staroby alebo straty práce.
- Kultúrna funkcia – ochrana a rozvoj duchovnej i hmotnej kultúry, vzdelávanie a osveta.
Vonkajšie funkcie
- Diplomatická činnosť a spolupráca s inými štátmi,
- Regulácia zahraničného obchodu,
- Obrana územia pred vonkajším napadnutím,
- Zapojenie do medzinárodných organizácií a mierových iniciatív,
- Podpora svetového mieru a boja proti terorizmu.
Zhrnutie
Štát je zvrchovaná, nezávislá a organizovaná forma spoločnosti, ktorá vykonáva moc nad svojím územím a obyvateľstvom.
Jeho základné znaky tvoria moc, územie, občianstvo, suverenita a symboly.
Prostredníctvom vnútorných a vonkajších funkcií štát zabezpečuje bezpečnosť, poriadok, spravodlivosť, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu.
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Úloha štátu, štát a spoločnosť | Referát | 504 slov |
|
|
Platónovo dielo „Štát“ | Referát | 510 slov |
|
|
Forma štátu z jednotlivých hľadísk | Referát | 803 slov |
|
|
Ekonomická úloha štátu | Učebné poznámky | 197 slov |
|
|
Znaky štátu, štátnu moc, štátne územie, štátne občianstvo | Učebné poznámky | 986 slov |
|
|
Formy štátu | Učebné poznámky | 487 slov |
|
|
Znaky štátu a funkcie štátu | Referát | 145 slov |
|
|
Unitárny a zložený štát | Učebné poznámky | 267 slov |
|
|
Špecifické znaky štátu | Učebné poznámky | 274 slov |
|
|
Špecifické znaky štátu | Ostatné | 721 slov |
|
|
Vysvetlite pojmy: právny štát, právna kultúra | Ostatné | 2 097 slov |
|
|
Znaky a formy štátu | Ostatné | 867 slov |
|
|
Formy štátu | Ostatné | 642 slov |
|
|
Definuj štát | Maturita | 334 slov |
|
|
Formy štátu | Maturita | 285 slov |