Nedemokratické formy vlády (totalitné)

Nedemokratické formy vlády (totalitné)

Úvod

Nedemokratické formy vlády predstavujú spôsoby riadenia štátu, pri ktorých sa moc sústreďuje do rúk jednej osoby, skupiny alebo politickej strany.
Na rozdiel od demokracie, kde sa moc delí a kontroluje, v nedemokratických režimoch neexistuje slobodná súťaž názorov, slobodné voľby ani rešpekt k ľudským právam.

Takéto režimy sa vyznačujú bezprávím, nátlakom, obmedzovaním slobody a porušovaním ústavy.
Ich spoločným znakom je, že naoko deklarujú úctu k právam a slobodám, ale v skutočnosti ich systematicky potláčajú.

Charakteristika nedemokratických režimov

Nedemokratické vlády sa opierajú o mocenský aparát, cenzúru, propagandu a zastrašovanie obyvateľstva.
Ich základom je trvalý rozpor medzi právnym systémom štátu a ľudskými právami.

Prejavujú sa:

• obmedzovaním osobných a politických slobôd,
• porušovaním základných práv občanov,
• nátlakom na opozíciu a nezávislé inštitúcie,
• fyzickým a psychickým terorom voči odporcom režimu,
• formálnym (proforma) prijímaním ústavy a zákonov, ktoré sa však v praxi nerešpektujú.

Tento stav možno označiť ako bezprávie, ktoré môže mať rôzne podoby – od diskriminácie až po systematické násilie a totalitnú kontrolu spoločnosti.

Totalitné štáty

Totalitarizmus predstavuje najextrémnejšiu formu nedemokratickej vlády.
Je to systém úplnej kontroly štátu nad všetkými oblasťami života spoločnosti – politickej, hospodárskej, kultúrnej aj súkromnej.
Štát zasahuje do všetkého – do výchovy, názorov, viery aj súkromia občanov.

Základné znaky totalitného štátu:

• jedna politická strana má absolútnu moc,
• vodca je neomylný a stavia sa nad zákon,
• existuje tajná polícia, ktorá sleduje a trestá odporcov,
• uplatňuje sa cenzúra a propaganda,
• potláča sa akýkoľvek nesúhlas alebo kritika,
• spoločnosť je indoktrinovaná ideológiou režimu.

Historické príklady totalitných režimov

Komunistický totalitarizmus

• Začiatok: 1917 – víťazstvo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku, vznik vlády boľševikov pod vedením Vladimíra Iľjiča Lenina.
• Po roku 1945 sa komunistický model rozšíril do krajin svetovej socialistickej sústavy – napríklad ZSSR, Československo, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko.
• Moc bola sústredená v rukách komunistickej strany (KSČ), ktorá kontrolovala štát, médiá, hospodárstvo aj súdnictvo.
• Obyvatelia boli sledovaní tajnou políciou, existovala cenzúra a politické procesy.
• Typickým znakom bol kult osobnosti – napríklad J. V. Stalin bol oslavovaný ako „vodca všetkých národov“.

Fašistické a nacistické režimy

• Taliansko (fašizmus) – vzniklo po pochode na Rím v októbri 1922, keď sa k moci dostal Benito Mussolini.
  Fašizmus presadzoval autoritatívny štát, nacionalizmus, militarizmus a vodcovský princíp.
  Sloboda prejavu bola potlačená, opozícia zakázaná a spoločnosť ovládaná propagandou.
• Nemecko (nacizmus) – od roku 1933, keď sa k moci dostal Adolf Hitler, vznikol totalitný nacistický štát.
  Nacizmus sa zakladal na rasizme, antisemitizme a nadradenosti „árijskej rasy“.
  Dochádzalo k diskriminácii, prenasledovaniu a vyhladzovaniu Židov, Rómov a iných skupín.
  Nemecko rozpútalo 2. svetovú vojnu, počas ktorej bolo zabitých milióny ľudí.
• Španielsko (fašistický autoritarizmus) – v roku 1936 sa začala španielska občianska vojna, po ktorej sa k moci dostal generál Francisco Franco.
  Vytvoril diktatúru, ktorá trvala až do jeho smrti v roku 1975.
  Opozícia bola zakázaná, médiá pod kontrolou a moc sústredená v rukách jednej osoby.

Totalizmus a jeho podstata

Totalizmus je stav, v ktorom zanikajú hranice medzi štátom a spoločnosťou, medzi občanom a vládou, medzi verejným a súkromným životom.
Štát zasahuje do všetkého – od politických názorov až po osobné presvedčenie a rodinný život.

Cieľom totalitnej moci je úplná kontrola človeka, a to nie len jeho správania, ale aj myslenia.
V totalitných štátoch sa človek stáva nástrojom režimu, jeho osobná sloboda zaniká a každý prejav odporu je trestaný.

Rozdiel medzi demokraciou a totalitarizmom