Učenie pragmatizmu

Učenie pragmatizmu

Úvod

Pragmatizmus je filozofický smer, ktorý vznikol na prelome 19. a 20. storočia v USA ako reakcia na abstraktné, teoretické a často odtrhnuté európske filozofické systémy.
Slovo „pragma“ pochádza z gréčtiny a znamená čin, konanie, skutok alebo prax.
Základnou myšlienkou tohto smeru je, že hodnota každého poznania a myšlienky sa overuje v praxi – teda podľa toho, ako sa osvedčí v konkrétnom živote.

Pragmatizmus je typický pre industriálnu (priemyselnú) spoločnosť, ktorá kládla dôraz na užitočnosť, efektívnosť a konkrétne výsledky.
Na rozdiel od tradičných filozofických smerov sa nesnažil o teoretické vysvetlenia sveta, ale o spojenie filozofie s reálnym životom.

Vznik a rozšírenie pragmatizmu

Učenie pragmatizmu sa začalo formovať v USA v kruhu mladých intelektuálov, ktorí založili tzv. Metafyzický klub(Metaphysical Club).
Medzi jeho zakladateľov patrili:

• Charles Sanders Peirce,
• William James,
• a John Dewey (neskôr pokračovateľ a reformátor pragmatizmu).

Tento filozofický klub pôsobil najmä na univerzitách v Harvarde a Oxforde.
Postupne sa myšlienky pragmatizmu rozšírili aj do Európy, kde ovplyvnili napríklad Karla Čapka a Fridricha Schillera.

Základné myšlienky pragmatizmu

Pragmatici chápu poznanie a vedu nie ako abstraktné myslenie, ale ako spôsob života a činnosť, ktorej cieľom je hľadanie pravdy.
Podľa nich má byť filozofia praktická a užitočná – má pomáhať človeku v každodennom živote.

Základné princípy pragmatizmu:

• Poznanie je prostriedok, nie cieľ.

  – Človek poznáva preto, aby mohol konať účinne a správne.

• Pravda je to, čo sa osvedčí v praxi.

  – Nie abstraktné tvrdenie, ale výsledok, ktorý prináša úžitok.

• Myšlienky sú nástroje činnosti.

  – Idey majú hodnotu len vtedy, ak pomáhajú riešiť konkrétne problémy.

• Človek má slobodnú vôľu a zodpovednosť.

  – Rozhoduje sa podľa toho, čo v živote funguje a čo mu prináša uspokojenie.

William James (1842 – 1910)

Za najtypickejšieho predstaviteľa pragmatizmu sa považuje William James – americký filozof a psychológ.
Narodil sa v New Yorku v intelektuálnej rodine, jeho otec bol teológ a spisovateľ.
Študoval filozofiu a fyziológiu na Harvardskej univerzite, kde sa neskôr stal profesorom filozofie.

Diela

• Pragmatizmus (1907)
• Vôľa veriť (The Will to Believe, 1897)

Filozofia Williama Jamesa

William James vychádzal z empirizmu (poznanie prostredníctvom skúsenosti) a snažil sa ho prepojiť s praktickým životom. Bol presvedčený, že poznanie má zmysel len vtedy, keď slúži životu a činom.

Ako psychológ venoval pozornosť duševnému životu človeka – najmä emóciám a vôli, ktoré podľa neho zásadne ovplyvňujú myslenie a konanie. Zaujímal sa aj o vieru, no nevidel ju výlučne ako náboženský jav, ale ako prirodzenú schopnosť človeka veriť a rozhodovať sa podľa svojich skúseností.

Pragmatická koncepcia pravdy

Podľa Williama Jamesa je pravda to, čo sa v praxi osvedčí.
To znamená, že ak nejaké tvrdenie, myšlienka alebo viera prináša dobré výsledky, funguje a pomáha v živote, je možné ju považovať za pravdivú.

„Za pravdivé treba uznať to, čo sa v našom konaní osvedčilo.“

Takto chápaná pravda nie je absolútna, ale relatívna – mení sa podľa podmienok a skúseností.
Pragmatizmus teda spája pravdu s užitočnosťou a praxou.

Utilitarizmus a slobodná vôľa

James sa hlásil aj k utilitarizmu, podľa ktorého má človek voliť to, čo mu prináša najväčší úžitok a prospech.
Sloboda človeka spočíva v práve rozhodnúť sa pre to, čo považuje za správne a užitočné – či už ide o náboženskú, morálnu alebo filozofickú voľbu.

V diele „Vôľa veriť“ obhajuje právo každého človeka veriť v hodnoty, ktoré dávajú jeho životu zmysel, aj keď ich nemožno vedecky dokázať.
Vieru chápe ako akt vôle a praktické rozhodnutie, nie ako slepú poslušnosť.

Liberálny pohľad na spoločnosť

William James odmietal nadvládu akejkoľvek všeobecnej autority nad jednotlivcom.
Podľa neho je spoločnosť arenou zápasu individuí, kde každý človek presadzuje svoju pravdu a hodnoty.
Aby mohla spoločnosť fungovať, musia medzi ľuďmi vznikať kompromisy (konsenzy) – teda dohody založené na vzájomnej tolerancii a úcte.

Takto chápaný liberalizmus sa stal jedným zo základov moderného demokratického myslenia.

Vplyv pragmatizmu

Pragmatizmus ovplyvnil psychológiu, filozofiu, pedagogiku aj sociológiu.
V Európe sa stal populárnym najmä vďaka Karlu Čapkovi, ktorý sa inšpiroval Jamesovými myšlienkami o užitočnosti poznania a praktickosti života.
Myšlienky pragmatizmu sa prejavili aj v filozofii výchovy, etike a modernej vedeckej metodológii.

Zhrnutie

Pragmatizmus je filozofia, ktorá kladie dôraz na činnosť, prax a užitočnosť poznania.
Podľa nej má myšlienka hodnotu len vtedy, ak prináša úžitok a funguje v živote.
Je to filozofia praktického človeka, ktorý sa riadi skúsenosťou, rozumom a cieľom dosiahnuť dobro a spokojnosť.

William James svojím učením zdôraznil:

• že pravda nie je absolútna, ale závisí od praktického účinku,
• že človek má slobodnú vôľu a zodpovednosť za svoje rozhodnutia,
• a že filozofia má slúžiť životu, nie byť od neho oddelená.