Príčiny a formy nezamestnanosti

Príčiny a formy nezamestnanosti

Úvod

Nezamestnanosť patrí medzi najzávažnejšie sociálno-ekonomické problémy modernej spoločnosti.
Predstavuje stav, keď časť obyvateľstva schopná a ochotná pracovať nenachádza uplatnenie na trhu práce.
Má negatívny dopad nielen na jednotlivcov, ale aj na celú ekonomiku štátu – znižuje výrobu, spotrebu, daňové príjmy a zvyšuje sociálne výdavky.

Príčiny nezamestnanosti

Na trhu práce často dochádza k poruchám a nerovnováhe medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej.
Hlavné príčiny týchto porúch sú:

• Technický pokrok a priemyselné zmeny

  – rozvoj technológií spôsobuje nahrádzanie ľudskej práce strojmi.

  – už počas priemyselnej revolúcie v Anglicku (18. – 19. storočie) došlo k rozsiahlym hospodárskym zmenám, ktoré vyústili do hospodárskej krízy v roku 1825.

  – moderné obdobie prináša podobný jav v podobe automatizácie a digitalizácie výroby.

• Nízka mobilita pracovníkov

  – neochota ľudí cestovať alebo sťahovať sa za prácou do iných regiónov alebo krajín.

  – často ide o problém vidieckych oblastí, kde je ponuka pracovných miest obmedzená.

• Regionálne rozdiely

  – napríklad vyššia nezamestnanosť na východnom Slovensku v porovnaní so západným regiónom.

  – spôsobujú ju rozdiely v priemyselnom rozvoji, investíciách, infraštruktúre a vzdelaní.

• Demografický vývoj

  – starnutie populácie, nízka pôrodnosť alebo migrácia pracovnej sily môžu ovplyvniť dopyt aj ponuku na trhu práce.

Vznik nezamestnanosti

Nezamestnanosť vzniká ako nerovnováha medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej.
Ak je ponuka práce vyššia ako dopyt, vzniká nedostatok pracovných miest a rastie počet nezamestnaných.

Trh práce sám o sebe nedokáže dlhodobo predvídať budúci vývoj a reaguje iba na aktuálne potreby.
Preto do regulácie pracovného trhu zasahuje štát prostredníctvom politiky zamestnanosti.

Základné formy nezamestnanosti

Podľa príčin a trvania rozlišujeme viacero typov nezamestnanosti:

Dobrovoľná nezamestnanosť

• nastáva vtedy, keď počet nezamestnaných je rovný alebo nižší ako počet voľných pracovných miest.
• ľudia sú nezamestnaní z vlastného rozhodnutia – napríklad odmietajú prácu, ktorá im nevyhovuje platovo alebo odborne.

Nedobrovoľná nezamestnanosť

• vzniká, keď počet ľudí ochotných pracovať je vyšší ako počet pracovných miest.
• ide o najzávažnejšiu formu nezamestnanosti, pretože ľudia chcú pracovať, ale nemajú kde.

Frikčná nezamestnanosť

• krátkodobá a prirodzená forma nezamestnanosti.
• súvisí s prechodom z jedného zamestnania do druhého alebo so vstupom absolventov na trh práce.
• obvykle trvá len niekoľko týždňov až mesiacov.

Cyklická nezamestnanosť

• súvisí s hospodárskym cyklom – teda so striedaním obdobia rastu a poklesu ekonomiky.
• v období recesie a krízy počet pracovných miest klesá, zatiaľ čo v období konjunktúry (rastovej fázy) sa opäť zvyšuje.
• jej vývoj možno znázorniť ako sínusoidu – striedanie vrcholov a pádov hospodárstva.

Sezónna nezamestnanosť

• viaže sa na sezónne práce – napríklad v poľnohospodárstve, lesníctve, cestovnom ruchu alebo stavebníctve.
• typická pre obdobia, keď počas roka kolíše potreba pracovnej sily.

Politika zamestnanosti

Keďže trh práce nedokáže zabezpečiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom, do tejto oblasti zasahuje štátprostredníctvom politiky zamestnanosti.

Ciele politiky zamestnanosti

• znižovať mieru nezamestnanosti,
• podporovať vznik nových pracovných miest,
• pomáhať občanom začleniť sa do pracovného života,
• zabezpečovať sociálne istoty nezamestnaným.

Subjekty politiky zamestnanosti

• štátne orgány (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, úrady práce),
• odbory a profesijné organizácie,
• zamestnávatelia a podnikateľské subjekty.

Aktívna a pasívna politika zamestnanosti

Aktívna politika zamestnanosti

Zameriava sa na tvorbu nových pracovných miest a zlepšenie kvalifikácie nezamestnaných.
Medzi jej opatrenia patria:

• rekvalifikačné kurzy a školenia,
• ďalšie vzdelávanie dospelých,
• finančná podpora pre začínajúcich podnikateľov,
• programy pre absolventov a dlhodobo nezamestnaných.

Pasívna politika zamestnanosti

Zameriava sa na zmierňovanie dôsledkov nezamestnanosti.
Medzi hlavné opatrenia patrí:

• podpora v nezamestnanosti – finančná pomoc vyplácaná úradmi práce,
• dávka v hmotnej núdzi, ktorou môže prispievať aj obec,
• sociálne štipendiá pre rodiny s nízkymi príjmami (napr. podľa zákona z roku 2008 – výška sa vypočítava zo životného minima a môže dosiahnuť približne 178 € na dieťa).

Nezamestnanosť na Slovensku

Slovenská republika patrí medzi krajiny, ktoré po roku 1989 čelili výrazným zmenám na trhu práce.
Zmena hospodárskeho systému, privatizácia a zánik niektorých odvetví spôsobili rast nezamestnanosti, najmä v regiónoch s nízkou industrializáciou.

V určitých obdobiach dosahovala nezamestnanosť až 14,2 %, čo predstavovalo jeden z najvyšších podielov v Európe.
Postupne sa vďaka ekonomickým reformám, vstupu zahraničných investorov a rastu služieb situácia zlepšila, no regionálne rozdiely pretrvávajú.

Zhrnutie

Nezamestnanosť je sociálny aj ekonomický problém, ktorý ovplyvňuje život jednotlivcov aj celú spoločnosť.
Vzniká najmä ako dôsledok nerovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci, ale aj vplyvom technologických zmien, regionálnych rozdielov a nízkej mobility obyvateľstva.

Rozlišujeme viacero foriem nezamestnanosti – dobrovoľnú, nedobrovoľnú, frikčnú, cyklickú a sezónnu.
Štát preto prostredníctvom aktívnej a pasívnej politiky zamestnanosti podporuje vznik pracovných miest, rekvalifikácie a sociálnu ochranu občanov.

Cieľom každej spoločnosti je udržať zamestnanosť na čo najvyššej úrovni, pretože práca nie je len ekonomickou, ale aj spoločenskou a ľudskou hodnotou, ktorá dáva človeku zmysel, istotu a dôstojnosť.