René Descartes

René Descartes

Úvod

René Descartes (1596 – 1650) bol francúzsky filozof, matematik, fyzik a vedec, ktorého dielo položilo základy moderného racionalizmu a vedeckého myslenia.
Je považovaný za zakladateľa novovekej filozofie a patrí medzi najvýznamnejších mysliteľov 17. storočia.

Vo vede presadzoval metódu systematickej pochybnosti, ktorá viedla k slávnej téze:

„Cogito, ergo sum“ – „Myslím, teda som.“

Touto vetou chcel vyjadriť, že myslenie je základom istoty ľudskej existencie a že rozum je najistejším zdrojom poznania.

Život a vzdelanie

René Descartes sa narodil v La Haye (dnes Descartes vo Francúzsku) do strednej šľachtickej rodiny.
Študoval na jezuitskom kolégiu v La Flèche, kde získal vysoké vzdelanie v logike, matematike a filozofii.
Neskôr študoval aj právo v Poitiers, no viac než právne normy ho zaujímali vedecké princípy a filozofické otázky pravdy.

Bol nespokojný so scholastickým myslením stredoveku, ktoré sa spoliehalo na autoritu cirkvi a Aristotela, a preto sa rozhodol hľadať novú vedeckú metódu založenú na rozume, analýze a pochybnosti.

Zúčastnil sa aj vojenských výprav po Európe, čo mu umožnilo spoznať rôzne kultúry a myšlienkové smery.
Neskôr sa usadil v Holandsku, kde mal väčšiu slobodu v myslení a výskume.
Zomrel v Štokholme, kam ho pozvala švédska kráľovná Kristína, aby ju učil filozofii.

Descartes ako vedec

Descartes bol nielen filozof, ale aj významný vedec a matematik.
Zaviedol kartezianu sústavu súradníc (kartezov súčin), ktorá spája geometriu a algebru – základ analytickej geometrie.

Jeho vedecký prístup zdôrazňoval, že všetko poznanie má vychádzať z rozumu a presných dôkazov, podobne ako v matematike.
Matematika bola pre neho modelom istoty a presnosti, ku ktorej sa musí filozofia priblížiť.

Descartov skepticizmus a metóda

Descartes bol skeptický voči scholastike, teda stredovekej filozofii, ktorá sa spoliehala na dogmy a autority.
Podľa neho je potrebné všetko podrobiť pochybnosti, aby sme mohli znovu vybudovať poznanie na pevných základoch.

Tento princíp formuloval vo svojom najznámejšom diele „Rozprava o metóde“ (1637), v ktorom načrtol základné princípy novej vedeckej metódy.

Štyri princípy Descartovej metódy

1. Prijať len to, čo sa rozumu javí ako pravdivé

   – vedec má odmietnuť všetko, čo je pochybné alebo neoverené.

   – pravdu treba hľadať len v tom, čo je jasné a zreteľné (clara et distincta perceptio).

2. Rozdeliť problém na menšie časti

   – každý zložitý problém treba analyzovať a rozložiť na jednoduchšie otázky, ktoré sa dajú samostatne skúmať.

   – týmto spôsobom sa predchádza omylom a nedorozumeniam.

3. Postupovať od jednoduchého k zložitému

   – v poznávaní treba ísť od základných a istých poznatkov k zložitejším záverom, ktoré z nich logicky vyplývajú.

4. Urobiť úplné zoznamy a prehľad

   – vedec musí mať súhrnný prehľad o všetkých krokoch svojho bádania, aby sa vyhol chybám a zabezpečil systematickosť poznania.

Tieto princípy sa stali základom moderného vedeckého a analytického myslenia, ktoré ovplyvnilo celú neskoršiu filozofiu aj vedu.

Pochybnosť a istota

Descartes hľadal neotrasiteľný základ poznania, o ktorom by sa nedalo pochybovať.
Zistil, že pochybovať možno o všetkom – o zmysloch, o vonkajšom svete, dokonca aj o vlastnom tele.
Ale pochybovať nemôže o tom, že pochybuje – a tým pádom myslí.

Z toho vyvodil svoj základný axióm:

„Cogito, ergo sum“ – „Myslím, teda som.“

Myslenie je dôkazom existencie – človek existuje ako mysliaca bytosť, aj keby bol všetok vonkajší svet ilúziou.
Tento výrok sa stal východiskom celého novovekého racionalizmu.

Dvojitá substancia – dualizmus

Descartes rozdelil svet na dve základné substancie (podstaty):

1. Res cogitans – mysliaca substancia (duša)
   • nemá rozmer ani tvar,
   • jej vlastnosťou je myslenie (vedomie, rozum, pochybovanie).
2. Res extensa – rozpriestranená substancia (hmota, telo)
   • má rozmer, tvar a pohyb,
   • riadi sa mechanickými zákonmi prírody.

Týmto rozdelením položil základy dualistického pohľadu na svet – duch a hmota sú dve rozdielne podstaty, ktoré sa však vzájomne ovplyvňujú.
Neskôr sa filozofi pokúšali vysvetliť spojenie duše a tela, čo sa stalo jednou z najdiskutovanejších otázok novovekej filozofie.

Význam Descartovej filozofie

• položil základy racionalizmu – presvedčenia, že rozum je najvyšším zdrojom poznania,
• vytvoril novú vedeckú metódu založenú na analýze, dedukcii a pochybnosti,
• presadzoval kritické a logické myslenie, ktoré sa oslobodilo od dogiem,
• ovplyvnil matematiku, fyziku, psychológiu aj filozofiu.

Bol inšpiráciou pre Johna Locka, Kanta, Leibniza, Spinozu i Komenského, ktorý oceňoval jeho systematickosť a dôraz na metódu.

Zhrnutie

René Descartes je kľúčová postava dejín filozofie, ktorá svojím dielom otvorila novú epochu myslenia.
Presadzoval myšlienku, že len rozum môže viesť k pravde a že vedecké poznanie musí byť postavené na istote, dôkaze a jasnosti.

Hlavné myšlienky:

• „Myslím, teda som“ – základ istoty ľudskej existencie,
• rozdelenie sveta na myslenie a hmotu (dualizmus),
• metóda systematickej pochybnosti a štyri pravidlá vedeckého bádania,
• dôraz na rozum, analýzu a matematické myslenie,
• odmietanie dogmatizmu a predsudkov.

René Descartes tak spojil filozofiu a vedu do jednotného systému, ktorý sa stal východiskom modernej európskej filozofie a logického myslenia.