Znaky svetových náboženstiev

Znaky svetových náboženstiev

Úvod

Náboženstvo (z lat. religio – úcta k bohom, zbožnosť) predstavuje súbor vier, hodnôt a obradov, ktorými ľudia vyjadrujú vzťah k nadprirodzeným silám. Je to určitý typ svetonázoru, ktorý ponúka odpovede na najhlbšie otázky existencie – ako vznikol svet, aký má zmysel ľudský život a čo nasleduje po smrti.

Náboženstvá ovplyvňovali dejiny, kultúru, morálku aj spoločenské usporiadanie ľudstva.
Delíme ich podľa rôznych hľadísk:

Základné delenie náboženstiev

Podľa existencie vyznávačov

• Živé náboženstvá – majú svojich súčasných vyznávačov (napr. budhizmus, islam).
• Mŕtve náboženstvá – zanikli, vyznávali ich staroveké civilizácie (napr. grécke, rímske, egyptské).

Podľa počtu bohov

• Monoteistické náboženstvá – viera v jedného Boha (napr. kresťanstvo, islam, judaizmus).
• Polyteistické náboženstvá – viera vo viacerých bohov (napr. hinduizmus).

Podľa rozšírenia

• Lokálne (národné) – viazané na určitý národ alebo oblasť (napr. šintoizmus v Japonsku).
• Svetové náboženstvá – rozšírené na viacerých kontinentoch (napr. kresťanstvo, islam, budhizmus).

Hlavné svetové náboženstvá

Hinduizmus

• Najstaršie a najrozšírenejšie z indických náboženstiev.
• Je polyteistický – uznáva veľké množstvo bohov.
• Najvýznamnejší bohovia:
  • Brahma – stvoriteľ,
  • Višnu – stelesnenie dobra a ochranca sveta,
  • Šiva – temný, ničiteľ a obnoviteľ života.

Základné zásady

• Viera v reinkarnáciu (prevteľovanie duší) – kolobeh životov, v ktorom sa duša po smrti presúva do iného tela.
• Karma – súhrn činov človeka, ktoré ovplyvňujú jeho ďalšie zrodenia.
• Cieľom je oslobodiť sa od kolobehu znovuzrodení a dosiahnuť mókšu – splynutie s božským princípom.
• Védy – posvätné texty hinduizmu (vznikli okolo roku 1500 pred Kr.).
• Nemá presne určený kánon (pravidlá), pretože sa neustále vyvíja.
• Ovplyvnil kastový systém v Indii:
  • Bráhmani (kňazi),
  • Kšátrijovia (bojovníci, vznešení),
  • Vaišjovia (roľníci, obchodníci),
  • Šúdrovia (sluhovia, robotníci).
• Etické zásady: nenásilie, úcta k životu, čistota myšlienok.
• Kedysi existoval aj sviatok Sátí – žena sa upálila so svojím zosnulým manželom (dnes zakázané).

Budhizmus

• Mladšie náboženstvo indického pôvodu.
• Zakladateľ: Siddhárta Gautama – Budha („Osvietený“)
• Vznikol v 6. storočí pred Kr. ako reakcia na kastový systém hinduizmu.

Základné učenie

• Život je utrpenie (dukkha).
• Cieľom je oslobodiť sa od utrpenia prostredníctvom odstránenia túžob a dosiahnutia nirvány (stav dokonalého pokoja a osvietenia).

Štyri ušľachtilé pravdy

1. Život človeka je utrpenie.
2. Utrpenie pochádza z túžob.
3. Ak sa zbavíme túžob, zbavíme sa utrpenia.
4. Cestou k tomu je osemdielny vznešený chodník, ktorý vedie k morálnej dokonalosti.

Osemdielny vznešený chodník (v skratke)

• správne konanie, reč, zmýšľanie, úsilie, pozornosť, sústredenie, poznanie, život.
• Zakazuje zabíjanie, krádež, lož či používanie omamných látok.

Ďalšie znaky

• Odmieta kastový systém.
• Cieľom je duchovné očistenie a súcit so všetkými živými bytosťami.
• Rozšírený najmä v Ázii – Thajsko, Srí Lanka, Tibet, Japonsko, Čína.
• Lamajizmus – tibetská forma budhizmu, vyznačuje sa úctou k životu a všetkému živému.

Judaizmus

• Najstaršie monoteistické náboženstvo.
• Vzniklo v 2. tisícročí pred Kristom.
• Z neho neskôr vznikli kresťanstvo a islam.

Základ viery

• Viera v jediného Boha – Jahveho, ktorý stvoril svet a vedie dejiny.
• Židia sa považujú za Boží vyvolený národ.
• Boh od nich vyžaduje dodržiavanie zákonov a prikázaní.

Posvätné texty

• Tóra (Päť kníh Mojžišových) – súčasť Starého zákona (Pentateuch).
• Obsahuje prikázania, žalmy, prorocké spisy.

Sviatky a zvyky

• Pascha (Veľká noc) – pripomína vyslobodenie Židov z Egypta.
• Chanukka – sviatok svetiel (v čase zimného slnovratu).
• Obriezka – vykonáva sa na ôsmy deň po narodení chlapca.

Kresťanstvo

• Od slova „Christos“ – pomazaný, označujúceho Mesiáša (Spasiteľa).
• Monoteistické náboženstvo vzniknuté na základe učenia Ježiša Krista.
• Začiatok kresťanstva sa datuje do 1. storočia nášho letopočtu.

Základ viery

• Ježiš z Nazareta je Syn Boží a Spasiteľ ľudstva.
• Boh naplnil svoj sľub a poslal Mesiáša, ktorý vykúpil svet svojou smrťou a vzkriesením.
• Biblia – posvätná kniha kresťanstva:
  • Starý zákon (židovské texty),
  • Nový zákon (kresťanské texty, štyri evanjeliá o živote Ježiša).

Rozdelenie cirkvi

• 1054 – rozkol (schizma):
  • západná vetva – katolícka cirkev,
  • východná vetva – pravoslávna cirkev.
• 1517 – reformácia (Martin Luther) → vznik reformovaných cirkví (napr. evanjelická).

Predstavitelia

• Pápež – hlava katolíckej cirkvi, sídlo vo Vatikáne.
• Patriarcha – hlava pravoslávnej cirkvi.

Islam

• Monoteistické náboženstvo – viera v jediného Boha Allaha.
• Zakladateľ: prorok Mohamed (7. storočie n. l.).
• Posvätná kniha: Korán.

Základné piliere islamu

1. Vyznanie viery – v jedného Boha (Allaha) a proroka Mohameda.
2. Modlitba – päťkrát denne, spojená s očistou.
3. Almužna (zakat) – povinnosť prispievať chudobným.
4. Pôst počas mesiaca ramadán.
5. Púť do Mekky (hadždž) – každý moslim by mal aspoň raz v živote navštíviť posvätné miesto Kaabu.

Ďalšie znaky

• Rok 622 (únik z Mekky do Mediny – hidžra) je začiatkom moslimského letopočtu.
• Delí sa na dva hlavné smery:
  • Suniti – uznávajú tradície proroka (väčšina moslimov),
  • Šíiti – veria, že Mohamedov nástupca musí byť jeho príbuzný.
• Ženy musia byť zahalené (burka, hidžáb).
• Povolené je mnohoženstvo – muž môže mať viac manželiek, ak sa o ne dokáže postarať.

Zhrnutie

Svetové náboženstvá predstavujú rozmanité pohľady na svet, život a Boha, no všetky spája snaha o morálku, harmóniu a duchovné naplnenie.

Spoločné znaky náboženstiev:

• viera v nadprirodzené bytosti,
• posvätné texty a obrady,
• modlitby a rituály,
• morálne zásady,
• snaha o duchovný pokoj a spásu.

Náboženstvá formovali dejiny ľudstva, kultúru a spoločnosť a dodnes zohrávajú významnú úlohu v živote jednotlivcov aj civilizácií.