Racionalizmus, empirizmus, senzualizmus
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 847
Uložení: 68
Racionalizmus, empirizmus, senzualizmus
Úvod
V novovekej filozofii sa začal formovať nový spôsob poznávania sveta, ktorý sa odklonil od stredovekého náboženského myslenia.
Filozofi sa snažili vysvetliť pôvod, možnosti a hranice ľudského poznania.
Z tohto úsilia vznikli tri základné poznávacie smery:
- racionalizmus,
- empirizmus,
- senzualizmus.
Každý z týchto smerov hľadal odpoveď na otázku:
„Ako človek získava poznanie?“ – či prostredníctvom rozumu, skúsenosti, alebo zmyslového vnímania.
Empirizmus
Podstata
Slovo empirizmus pochádza z gréckeho empeiria – skúsenosť.
Empirizmus tvrdí, že všetky poznatky pochádzajú zo skúsenosti – teda z pozorovania, praxe a bežného života.
Poznanie vzniká induktívnou metódou, čo znamená prechod od konkrétneho k všeobecnému.
Empirici veria, že človek sa učí prostredníctvom skúseností, ktoré získava počas života.
Z týchto jednotlivých poznatkov potom vyvodzuje všeobecné závery.
Charakteristika empirizmu
- poznanie vychádza z praxe a skúsenosti,
- postupuje od konkrétnych faktov k všeobecným záverom (indukcia),
- výsledkom môže byť syntéza – spájanie jednotlivých častí do celku,
- závery indukcie však nemusia byť úplne presné ani jednoznačné, pretože skúsenosti môžu byť obmedzené.
Predstavitelia empirizmu
- Francis Bacon (1561 – 1626) – anglický filozof, zakladateľ vedeckého empirizmu, autor výroku:
„Vedomosť je moc.“
Zaviedol induktívnu metódu a presadzoval poznanie prostredníctvom pozorovania, experimentu a skúsenosti. - John Locke (1632 – 1704) – tvrdil, že ľudská myseľ je „tabula rasa“ (nepopísaná tabuľa) a poznanie získavame zmyslovou skúsenosťou.
- David Hume (1711 – 1776) – posunul empirizmus k skepticizmu, tvrdil, že žiadna skúsenosť nie je istá a všetko poznanie je len dohadom.
Racionalizmus
Podstata
Slovo racionalizmus pochádza z latinského ratio – rozum.
Racionalizmus tvrdí, že zdrojom poznania je ľudský rozum, nie skúsenosť.
Človek podľa racionalistov poznáva deduktívnou metódou, teda prechodom od všeobecného k jednotlivému.
Racionalisti veria, že v rozume existujú vrodené idey alebo princípy, ktoré nám umožňujú pochopiť svet aj bez skúsenosti.
Charakteristika racionalizmu
- poznanie vzniká rozumovým hodnotením skutočnosti,
- je opak indukcie – používa dedukciu, teda prechod od všeobecného ku konkrétnemu,
- skúma univerzálne zákony a z nich vyvodzuje závery pre konkrétne prípady,
- výsledkom je analýza (rozbor),
- závery dedukcie bývajú jasnejšie a presnejšie ako induktívne.
Predstavitelia racionalizmu
- René Descartes (1596 – 1650) – francúzsky filozof, matematik a zakladateľ novovekého racionalizmu.
Preslávil sa výrokom:„Myslím, teda som.“ (Cogito ergo sum)
Tvrdil, že rozum je základom istoty a že poznanie musí vychádzať z jasných a zreteľných myšlienok. - Baruch Spinoza (1632 – 1677) – hľadal logický poriadok sveta, veril, že Boh a príroda sú jedno (Deus sive Natura).
- Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 – 1716) – autor pojmu „monáda“, zdôrazňoval vrodené idey a harmóniu rozumu.
Senzualizmus
Podstata
Slovo senzualizmus pochádza z latinského sensus – zmysel.
Podľa senzualizmu človek poznáva svet prostredníctvom zmyslového vnímania.
Základom poznania sú zmysly, pocity a vnemy – teda to, čo vidíme, počujeme, cítime, chutíme a vnímame.
Senzualizmus je teda nadväzujúcou formou empirizmu, pretože aj on vychádza zo skúsenosti, ale zdôrazňuje úlohu zmyslov ako prvotného zdroja poznania.
Charakteristika senzualizmu
- poznanie vzniká zo zmyslových vnemov,
- základom poznania je pocit, vnem a predstava,
- bez zmyslového kontaktu s realitou neexistuje poznanie,
- skúsenosť je zložená z jednotlivých zmyslových vnemov, ktoré myseľ spracúva do predstáv.
Predstavitelia senzualizmu
- Thomas Hobbes (1588 – 1679) – tvrdil, že všetky predstavy pochádzajú zo zmyslových vnemov,
- Étienne Bonnot de Condillac (1715 – 1780) – francúzsky filozof, ktorý považoval zmysly za jediný zdroj poznania,
- John Locke – spájal empirizmus so senzualizmom, keď tvrdil, že všetky idey pochádzajú zo zmyslov alebo skúsenosti.
Porovnanie smerov
| Kritérium | Racionalizmus | Empirizmus | Senzualizmus |
|---|---|---|---|
| Základ poznania | Rozum (ratio) | Skúsenosť (empeiria) | Zmysly (sensus) |
| Metóda | Dedukcia – od všeobecného ku konkrétnemu | Indukcia – od konkrétneho k všeobecnému | Zmyslové vnímanie |
| Záver poznania | Analýza, rozbor | Syntéza, zovšeobecnenie | Vnem, predstava |
| Výhody | Presnosť, logika, istota | Reálnosť, overiteľnosť | Názornosť, skúsenosť |
| Riziká | Odtrhnutie od praxe | Neúplnosť poznania | Obmedzenosť na zmysly |
Vzájomný vzťah
Tieto tri smery sa navzájom dopĺňajú.
Kým racionalizmus zdôrazňuje úlohu rozumu, empirizmus a senzualizmus pripomínajú, že rozum musí vychádzať z reality a skúsenosti.
Moderná veda dnes používa kombináciu oboch prístupov – pozorovanie (empíria) a rozumové spracovanie údajov (racionalizmus).
Zhrnutie
- Empirizmus – poznanie vychádza zo skúsenosti (indukcia).
- Racionalizmus – poznanie vychádza z rozumu (dedukcia).
- Senzualizmus – poznanie vychádza zo zmyslového vnímania.
Každý z týchto smerov priniesol iné pochopenie poznania, a spolu položili základy moderného vedeckého myslenia.