Racionalizmus, empirizmus, senzualizmus

Racionalizmus, empirizmus, senzualizmus

Úvod

V novovekej filozofii sa začal formovať nový spôsob poznávania sveta, ktorý sa odklonil od stredovekého náboženského myslenia.
Filozofi sa snažili vysvetliť pôvod, možnosti a hranice ľudského poznania.
Z tohto úsilia vznikli tri základné poznávacie smery:

• racionalizmus,
• empirizmus,
• senzualizmus.

Každý z týchto smerov hľadal odpoveď na otázku:
„Ako človek získava poznanie?“ – či prostredníctvom rozumu, skúsenosti, alebo zmyslového vnímania.

Empirizmus

Podstata

Slovo empirizmus pochádza z gréckeho empeiria – skúsenosť.
Empirizmus tvrdí, že všetky poznatky pochádzajú zo skúsenosti – teda z pozorovania, praxe a bežného života.
Poznanie vzniká induktívnou metódou, čo znamená prechod od konkrétneho k všeobecnému.

Empirici veria, že človek sa učí prostredníctvom skúseností, ktoré získava počas života.
Z týchto jednotlivých poznatkov potom vyvodzuje všeobecné závery.

Charakteristika empirizmu

• poznanie vychádza z praxe a skúsenosti,
• postupuje od konkrétnych faktov k všeobecným záverom (indukcia),
• výsledkom môže byť syntéza – spájanie jednotlivých častí do celku,
• závery indukcie však nemusia byť úplne presné ani jednoznačné, pretože skúsenosti môžu byť obmedzené.

Predstavitelia empirizmu

• Francis Bacon (1561 – 1626) – anglický filozof, zakladateľ vedeckého empirizmu, autor výroku:

  „Vedomosť je moc.“
  Zaviedol induktívnu metódu a presadzoval poznanie prostredníctvom pozorovania, experimentu a skúsenosti.

• John Locke (1632 – 1704) – tvrdil, že ľudská myseľ je „tabula rasa“ (nepopísaná tabuľa) a poznanie získavame zmyslovou skúsenosťou.
• David Hume (1711 – 1776) – posunul empirizmus k skepticizmu, tvrdil, že žiadna skúsenosť nie je istá a všetko poznanie je len dohadom.

Racionalizmus

Podstata

Slovo racionalizmus pochádza z latinského ratio – rozum.
Racionalizmus tvrdí, že zdrojom poznania je ľudský rozum, nie skúsenosť.
Človek podľa racionalistov poznáva deduktívnou metódou, teda prechodom od všeobecného k jednotlivému.

Racionalisti veria, že v rozume existujú vrodené idey alebo princípy, ktoré nám umožňujú pochopiť svet aj bez skúsenosti.

Charakteristika racionalizmu

• poznanie vzniká rozumovým hodnotením skutočnosti,
• je opak indukcie – používa dedukciu, teda prechod od všeobecného ku konkrétnemu,
• skúma univerzálne zákony a z nich vyvodzuje závery pre konkrétne prípady,
• výsledkom je analýza (rozbor),
• závery dedukcie bývajú jasnejšie a presnejšie ako induktívne.

Predstavitelia racionalizmu

• René Descartes (1596 – 1650) – francúzsky filozof, matematik a zakladateľ novovekého racionalizmu.
  Preslávil sa výrokom:

  „Myslím, teda som.“ (Cogito ergo sum)
  Tvrdil, že rozum je základom istoty a že poznanie musí vychádzať z jasných a zreteľných myšlienok.

• Baruch Spinoza (1632 – 1677) – hľadal logický poriadok sveta, veril, že Boh a príroda sú jedno (Deus sive Natura).
• Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 – 1716) – autor pojmu „monáda“, zdôrazňoval vrodené idey a harmóniu rozumu.

Senzualizmus

Podstata

Slovo senzualizmus pochádza z latinského sensus – zmysel.
Podľa senzualizmu človek poznáva svet prostredníctvom zmyslového vnímania.
Základom poznania sú zmysly, pocity a vnemy – teda to, čo vidíme, počujeme, cítime, chutíme a vnímame.

Senzualizmus je teda nadväzujúcou formou empirizmu, pretože aj on vychádza zo skúsenosti, ale zdôrazňuje úlohu zmyslov ako prvotného zdroja poznania.

Charakteristika senzualizmu

• poznanie vzniká zo zmyslových vnemov,
• základom poznania je pocit, vnem a predstava,
• bez zmyslového kontaktu s realitou neexistuje poznanie,
• skúsenosť je zložená z jednotlivých zmyslových vnemov, ktoré myseľ spracúva do predstáv.

Predstavitelia senzualizmu

• Thomas Hobbes (1588 – 1679) – tvrdil, že všetky predstavy pochádzajú zo zmyslových vnemov,
• Étienne Bonnot de Condillac (1715 – 1780) – francúzsky filozof, ktorý považoval zmysly za jediný zdroj poznania,
• John Locke – spájal empirizmus so senzualizmom, keď tvrdil, že všetky idey pochádzajú zo zmyslov alebo skúsenosti.

Porovnanie smerov