Učenie pragmatizmu

Učenie pragmatizmu

– na prelome 19. a 20. Stor. v USA

– PRAGMA= čin, konanie, vec (v praxi)

– je typ. Pre obdobie industriálnej spoločnosti

– cieľ: prepojenie teórie a konkrét. Život. Praxe

– do Európy prenikol zásluhou viacerých filozofov, učencov, ktorí prednášali najmä na oxforde

– Pragmatici si vytvorili združenie- METAFIZICKÝ KLUB –Pierce, James

– ich myšlienky nachádzame aj v nemeckom idealizme

– chápu poznanie a vedenie nie len ako abstraktnú činnosť ale ako spôsob života ktorého oživujúcim prvkom je hľadanie pravdy

– za prvého a najtypickejšieho predstaviteľa sa považuje Williem James- vysvetlil že rôzne modifikácie európskych filozofických iniciatív nemôžu zodpovedať americkému štýlu a spôsobu myslenia

1. James- v osobnom vývine ho ovplyvnil otec

– študoval na Harwarde filozofiu, fyziológiu

– stal sa „Profesorom filozofie“ a prednášal na univerzite

DIELA: Pragmatizmus, Vôľa veriť

– vrámci svojho učenia zaujal stanovisko praktického človeka, bol presvedčený že k môže prispieť neutrálny monizmus

– snaží sa od empírie a gnozeológie postupovať do oblasti životnej praxe

– kedže bol psychológ veľkú pozornosť venoval DUŠEVNÉMU ŽIVOTU- najmä EMÓCIE A VôĽA kt. podľa neho ovplyvňujú naše myslenie a konanie

– zaujímal sa aj o vieru, no nechápe ju len v náboženskom zmysle ale širšie ako naše

Právo rozhodnúť sa pre ktorúkoľvek náboženskú filozofiu

– voliť si môžeme preto, lebo sme slobodný, máme slobod. Vôľu a pri voľbe sa máme riadiť princípom UTILITALIZMU- volíme si to, čo v našom konaní sa nám osvedčilo

– CENTRÁLNY PROBLÉM (PROBLÉM PRAVDY) –za pravdivé treba uznať to, čo sa v našom konaní osvedčilo (to čo je pre mňa užitočné)

– LYBERALIZMUS- odmieta nadvládu akejkoľvek všeobecnej autority nad subjektom, podľa neho je spoločnosť akousi arénou zápasu individuí o prevahu svojej pravdy

– v tomto zápase sú nutné KOMPROMISY (konsenzy)

– rozšírila sa v celej Európe, ovplyvnil aj Karla Čapka, ŠIllera