Baruch Spinoza

Baruch Spinoza

– bol zakladateľom panteizmu

–narodil sa v zámožnej židovskej rodine, získal kvalitné vzdelanie

– pripravoval sa na úlohu rabína (učiteľa) v rámci židovského náboženstva

– v rámci vzdelávania získal kritický postoj k náboženským poučkám a k pravidlám talmudu

– kvôli tomuto bol vylúčený zo židovskej náboženskej obce, dostal sa do konfliktu s rodinou

– živil sa sám- brúsil šošovky z čoho dostal zápal pľúc na ktorí vo veku 44 r. umiera

Na jeho filozofiu mali vplyv: Descartes, Bakon, Jordano Bruno

– na rozdiel od Decarta bol monista– svet je jediná substania ktorú môžeme vnímať ako prírodu (Boha)- z čoho mu vyplynula myšlienka: „Dues sive natura“- „Jeden Boh a príroda“

(boh je predstaviteľ panteizmu, je rozplynutý v prírode)

Gnozeológia: uznával 2 druhy poznania- zmyslové

-racionálne

Príroda môže byť:

• Tvoriaca- (natura naturalis)- príroda chápaná v jej celistvosti a substancionálnej jedinečnosti
• Stvorená- (natura naturata) súbor všetkých módov vo všetkých spojeniach a zmenách (modus- miera/spôsob existencie limitu)

-tieto 2 atribúty prírody/ sveta sú usporiadané tak isto ako veci, majú rozpriestranenosť

a prejavujú sa v konkrétnostiach

Boh- nie je bytosť mimo prírody ale je rozplynutý v prírode a táto substancia je nekonečná

rozpriestranenosť a nekonečné myslenie

-substancia je riadená svojou vlastnou prirodzenosťou a je slobodná, tým sa odlišuje

od jednotlivých módov substancií ktoré sú vždy závislé na vnútorných okolnostiach

– podľa neho príroda nebola nikým stvorená, nevznikla vonkajším zásahom ale je

príčinou samej seba (causa sui)

Dielo: Etika- analyzuje podstatu substancie, atribútov, modov a je tam zakomponované

správanie človeka (ľudská prirodzenosť)

– podáva úvahy o človeku a o jeho úlohe vo svete

– život je v súlade so zákonitosťami vedy čo vedie človeka k neustálemu

sebazdokonaľovaniu

– nezávislosť na pôžitkoch a zmyslových potrebách vedie človeka k cnostnému

životu

– vášne musíme neustále korigovať rozumom

– v oblasti politológie- pozornosť sústreďoval na slobodu slova- moc štátu na ktorú delegovali občania- časť svojej moci a práva sa musí zastaviť pred slobodou myslenia