Gottfried Wilhelm Leibniz

Gottfried Wilhelm Leibniz

– vzdelaný človek (polyhistor)

– detailne ovládal informácie niektorých vedných disciplín

– priateľ Fridrich Veľký – tvrdil, že je to akadémia o sebe

– zaoberal sa hlavne filozofiou a matematikou

Vzor: – Dekart (zobral si od neho racionalizmus) – dualista

Baruch Spinoza – monista

– na rozdiel od svojich vzorov bol pluralista (uznával nekonečné množstvo podstát/ substancií)

– rozlišoval pravdy:

• Rozumu – do určitej miery sú vrodené , uvedomujeme si ich prostredníctvom logiky
• Náhodnépravdy– môžeme získať zberom informácií, faktov a empirickej dedukcie

(na základe skúseností)

V empirickej formulácii Johna Locka „Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.“ Dodáva: „okrem rozumu samotného“ .

To znamená: – okrem vrodených daností, ideí a poznávacích štruktúr.

Jadro jeho filozofie je riešenie podstaty univerza prostredníctvom monád, ktorých existuje veľké množstvo.

Monáda = niečo podobné atómu , duchovná jednotka bytia.

Monády sú navzájom prepojené a vytvárajú zhluky a konkrétnosti.

Monadologický systém má nasledujúce rysy :

– monády nemajú žiadny tvar

– sú individuálne

– žiadna monáda nie je totožná s inou

Monáda je samostatná „nemá okná“ , nevysiela ani neprijíma žiadne informácie, všetko v sebe obsahuje (všetky informácie) – každá monáda je zrkadlom univerza a vzhľadom k tomu, že monády navzájom nekomunikujú harmónia medzi nimi bola dopredu daná, zabezpečená

Monády sú hierarchicky usporiadané – vrchol – monáda dobra = BOH

Leibniz navrhuje spojenie racionálneho a zmyslového hodnotenia(poznania) sveta – označuje to ako univerzálne poznanie – základ, základná veda o usporiadaní sveta (mathesis univerzalis)

Diela: – Monadológia

Teodicea

Uváhy o ľudskej súdnosti