Nemecký klasický idealizmus

Nemecký klasický idealizmus

– koncom 18 a zač 19 storočia sa v Nemecku sformovalo niekoľko systémov idealistickej filozofie

– zakladateľ klasic. Idealist. Filozofie sa považuje Imanuel Kant a Hegel (sú predstaviteľmi aj nem. osvietenstva)

– vývoj filozofie v Nemecku bol ovplyvnený súperením medzi jednotlivými kniežatstvami a mestami, ekonomickými bariérami a silnou pozíciou cirkvy

– preto je pre nem. fil. charakteristicky idealizmus s spätosť s náboženstvom

– nem.klas.fil. prekonala metafyziku 17. A 18. Storočia a na tej kritike potom vznikala nem. osvietenská filozofia, ktorá subjekt a objekt považovala za „mody“ substancie a sám subjekt za jednotlivú individualitu

– nem. klas. Fil. Kládla dôraz na rozum a považovala ho za dôležitú zbraň v boji s nevzdelanosťou

– tvorivú aktivitu rozumu vyjadril nemecký idealizmus tým, źe rozum a jeho činnosť (aktivity) začlenil do celkového historického procesu

– v centre pozornosti je ľudská činnosť- vzájomné pôsobenie subjektu a objektu= DIALEKTIKA- takéto chápanie je známe od Kanta v ktorého filozofii sa spájajú materialistické tézy o nezávislosti vecí „o sebe“ od vedomia subjektu so subjektívno-idealistickým tvrdením o apriórnych formách tohto vedomia a na druhej strane s objektívno-idealistickým nazeraním nadindividuálnej povahy týchto foriem

Apriórny- nezávislý od skúseností

– nem. klas. Idealizmus posunul nem. filozofiu na popredné miesto v európskom vedeckom myslení

1. Imanuel Kant

– významná osobnosť

– narodil sa, vyštudoval aj umrel v „Kráľovci“ („Koenigsberg“)

– na univerzite na ktorej študoval neskôr aj učil

– menší chatrný človek, neoženil sa

– obľúbený v spoločnosti dám

– býval vo vile so svojim sluhom kt. ho sprevádzal na každom kroku (tichý človek)

– bol puntičkár, na prechádzku chodil vždy po tej istej ulici (dodnes sa volá „Filozofova ulica“) a v ten istý čas, vždy mu sluha nosil dáždnik

– Kantov folozofický systém rozdeľujeme na 2 obdobia

a)predkritické

b)kritické

PREDKRITICKÉ:

– svoju pozornosť zameral najmä otázkam prírodných vied a prírodnej filozofii

– venoval sa skúmaniu vesmíru pričom vyjadril kozmologickú hypotézu

o vzniku slnečnej sústavy z plynnej hmloviny

– podobne ako La Plaz- francúzsky astronóm- la plaz-kantova hypotéza

– v tomto období nastolil otázku vývoja slnečnej sústavy a vývoja v prírode vôbec -objektívna skutočnosť nie je niečo trvalé a nemenné( tu prekonal metafyziku ) naopak

vonkajší svet sa vyvíja, pohybuje a je ovládaný ľudským rozumom

– zároveň ešte Kant kritizoval niektoré myšlienky predchádzajúcich filozofických

Koncepcií

KRITICKÉ:

• Kritika čistého rozumu– rozpráva 3 oblasti, akým spôsobom sa dostaneme k tomu, aby sme mali čisté poznanie
• Kritika praktického rozumu
• Kritika súdnosti

Kritika čistého rozumu:

-oblasť a) TRANSCENDELTÁLNEJ ESTETIKY –skúma zmysly zachytáva apriórne

názory (nezávislé na)

b)TRANSCENTERTÁRNEJ LOGIKY- a hodnotením

súdov (úsudok), snaží sa (zmyslový substrát- kvalita,

kvantita)

1. c) TRANSCVENDENTÁLNA DIALEKTIKA- dáva priestor pre rozum- nemyslí touto kritikou kritiku rozumu ale kritizuje určité obmedzené schopnosti rozumu vzhľadom na všetky poznatky ktoré sa usiluje získať nezávisle od každej skúsenosti- pod kritikou rozumie skúmanie možností a foriem nášho poznávania, ktoré existujú v 3 stupňoch- 1. ZMYSLOVÁ SKÚSENOSŤ- vytváranie aposteriórnych súdov

1. na úrovni UMU- na úrovni keď našu skúsenosť usporadúvame na základe kategórii, kt. sú apriórne a preto aj naše myslenie formuluje vedecké zákony nie na základe poznania objektívnych zákonov ale na základe apriórnych kategórii

1. stupeň čistého rozumu- ak UM usporadúva zmyslovú skúsenosť a je ňou ohraničený tak potom rozum ňou ohraničený nie je (rozum prekračuje hranice dané skúsenosťou) (oblasť skúsenosti nazýva ideami)

– rozum sa môže dostať do PROTIREČENÍ- ANTINÓMII

PRAKTICKÁ FILOZOFIA:

– zaoberá sa otázkami mravného pôvodu Ľudského konania a etického určenia človeka, je presvedčený, že nad svetom zmyslov a teoretického rozumu sa nachádza svet mravného poriadku

– mravný poriadok je určovaný našim správaním

Kritika praktického rozumu