Imanuel Kant
Typ práce: Maturita
Jazyk:
Počet zobrazení: 348
Uložení: 37
Imanuel Kant
– významná osobnosť
– narodil sa, vyštudoval aj umrel v „Kráľovci“ („Koenigsberg“)
– na univerzite na ktorej študoval neskôr aj učil
– menší chatrný človek, neoženil sa
– obľúbený v spoločnosti dám
– býval vo vile so svojim sluhom kt. ho sprevádzal na každom kroku (tichý človek)
– bol puntičkár, na prechádzku chodil vždy po tej istej ulici (dodnes sa volá „Filozofova ulica“) a v ten istý čas, vždy mu sluha nosil dáždnik
– Kantov folozofický systém rozdeľujeme na 2 obdobia
a)predkritické
b)kritické
PREDKRITICKÉ:
– svoju pozornosť zameral najmä otázkam prírodných vied a prírodnej filozofii
– venoval sa skúmaniu vesmíru pričom vyjadril kozmologickú hypotézu
o vzniku slnečnej sústavy z plynnej hmloviny
– podobne ako La Plaz- francúzsky astronóm- la plaz-kantova hypotéza
– v tomto období nastolil otázku vývoja slnečnej sústavy a vývoja v prírode vôbec -objektívna skutočnosť nie je niečo trvalé a nemenné( tu prekonal metafyziku ) naopak
vonkajší svet sa vyvíja, pohybuje a je ovládaný ľudským rozumom
– zároveň ešte Kant kritizoval niektoré myšlienky predchádzajúcich filozofických
Koncepcií
KRITICKÉ:
- Kritika čistého rozumu– rozpráva 3 oblasti, akým spôsobom sa dostaneme k tomu, aby sme mali čisté poznanie
- Kritika praktického rozumu
- Kritika súdnosti
Kritika čistého rozumu:
-oblasť a) TRANSCENDELTÁLNEJ ESTETIKY –skúma zmysly zachytáva apriórne
názory (nezávislé na)
b)TRANSCENTERTÁRNEJ LOGIKY- a hodnotením
súdov (úsudok), snaží sa (zmyslový substrát- kvalita,
kvantita)
- c) TRANSCVENDENTÁLNA DIALEKTIKA- dáva priestor pre rozum- nemyslí touto kritikou kritiku rozumu ale kritizuje určité obmedzené schopnosti rozumu vzhľadom na všetky poznatky ktoré sa usiluje získať nezávisle od každej skúsenosti- pod kritikou rozumie skúmanie možností a foriem nášho poznávania, ktoré existujú v 3 stupňoch- 1. ZMYSLOVÁ SKÚSENOSŤ- vytváranie aposteriórnych súdov
- na úrovni UMU- na úrovni keď našu skúsenosť usporadúvame na základe kategórii, kt. sú apriórne a preto aj naše myslenie formuluje vedecké zákony nie na základe poznania objektívnych zákonov ale na základe apriórnych kategórii
- stupeň čistého rozumu- ak UM usporadúva zmyslovú skúsenosť a je ňou ohraničený tak potom rozum ňou ohraničený nie je (rozum prekračuje hranice dané skúsenosťou) (oblasť skúsenosti nazýva ideami)
– rozum sa môže dostať do PROTIREČENÍ- ANTINÓMII
PRAKTICKÁ FILOZOFIA:
– zaoberá sa otázkami mravného pôvodu Ľudského konania a etického určenia človeka, je presvedčený, že nad svetom zmyslov a teoretického rozumu sa nachádza svet mravného poriadku
– mravný poriadok je určovaný našim správaním
Kritika praktického rozumu
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Kantova Kritika čistého rozumu | Referát | 1 215 slov |
|
|
Etika Immanuela Kanta – kategorický imperatív | Referát | 228 slov |
|
|
Analyzujte aké základné kmene ľudského poznania rozlišuje Kant, charakterizujte um, pojem antinómia, Diela Kanta (charakterizuj podľa tvorby), transcendentálny idealizmus, obdobia jeho tvorby = rozdelenie diel | Ostatné | 668 slov |
|
|
Popíšte kritické obdobie tvorby Kanta | Referát | 798 slov |
|
|
Porovnajte Sokratov daimonion a Kantov kategorický imperatív | Referát | 413 slov |
|
|
Immanuel Kant – Kategorický imperatív | Ostatné | 737 slov |
|
|
Nemecký klasický idealizmus – Immanuel Kant | Ostatné | 809 slov |
|
|
Immanuel Kant | Ostatné | 817 slov |
|
|
Kant – Kategorický imperatív | Maturita | 43 slov |