Motivácia a osobnosť – potreby, motívy, postoje, hodnoty a vôľa

Motivácia a osobnosť – potreby, motívy, postoje, hodnoty a vôľa

Čo je motivácia

Motivácia je sústava procesov, stavov a vlastností, ktoré usmerňujú ľudské prežívanie a správanie. Vysvetľuje, prečo človek koná, kam jeho správanie smeruje a aký cieľ chce dosiahnuť.

Motivácia sa vzťahuje na príčiny správania. Predstavuje akúsi vnútornú hybnú silu, ktorá človeka aktivizuje a vedie k určitému konaniu. S motiváciou súvisí aj motivovanosť, teda aktuálny stav vzbudenej motivácie. Objavuje sa vtedy, keď človek pociťuje nerovnováhu medzi tým, čo je, a tým, čo by malo byť.

Motivácia ako proces plní tri základné funkcie:

• energizuje – aktivizuje človeka a podnecuje ho ku konaniu,
• reguluje – usmerňuje, akým spôsobom bude človek konať,
• zameriava – vedie správanie a prežívanie k určitému cieľu a k uspokojeniu potreby.

Motív a stimuly

Motív je dôvod, pre ktorý človek začína konať určitým spôsobom. Môže mať podobu potreby, vnútorného napätia, túžby, záujmu, hodnoty alebo cieľa. Motív teda predstavuje bezprostrednú príčinu správania.

Popri vnútorných motívoch pôsobia aj vonkajšie podnety, ktoré nazývame incentívy alebo stimuly. Sú to také podnety z prostredia, ktoré dokážu potreby človeka vyvolať, zosilniť alebo uspokojiť.

Motívy môžu byť:

• pozitívne – priťahujú človeka k cieľu,
• negatívne – vedú človeka k vyhýbaniu sa cieľu,
• vedomé – človek si ich uvedomuje,
• neuvedomované – človek si ich úplne neuvedomuje.

Mnohé naše rozhodnutia a prejavy správania sú výsledkom reťazca viacerých motívov, pričom vedomie zachytí iba časť z nich.

Dimenzie motivácie

Motiváciu možno chápať v troch základných dimenziách:

• aktivácia – čo človeka podnecuje ku konaniu,
• smerovosť – kam jeho správanie smeruje,
• cieľovosť – čo chce svojím konaním dosiahnuť.

1. Dimenzia motivácie: aktivácia

Potreby ako motívy

Potreba je stav nedostatku alebo narušenia rovnováhy organizmu. Človek vtedy pociťuje, že mu niečo chýba alebo naopak prekáža, a práve preto vzniká tlak na obnovu rovnováhy.

Potreby delíme na:

• vrodené potreby – primárne, biologické, fyziologické,
• získané potreby – sekundárne, psychologické, sociálne.

Vrodené potreby

Súvisia s prežitím človeka ako biologického organizmu. Patria sem napríklad:

• potreba jedla,
• potreba vody,
• potreba spánku,
• potreba ochrany organizmu,
• potreba zachovania rodu.

Získané potreby

Vznikajú počas života v spoločnosti a sú typické najmä pre človeka. Patria sem napríklad:

• potreba sociálneho kontaktu,
• potreba bezpečia,
• potreba uznania,
• potreba kompetencie,
• potreba poznania,
• potreba slobody,
• potreba zmyslu života.

Maslowova hierarchia potrieb

Každý človek má vlastnú sústavu potrieb, no známy je najmä model Abrahama Maslowa, ktorý potreby usporiadal do hierarchie od najzákladnejších po najvyššie.

Úroveň potrieb	Charakteristika
Fyziologické potreby	jedlo, voda, spánok, odpočinok
Potreby bezpečia	istota, ochrana, stabilita
Potreby lásky a spolupatričnosti	priateľstvo, láska, prijatie skupinou
Potreby úcty a sebaúcty	uznanie, rešpekt, sebahodnota
Potreba sebarealizácie	rozvoj schopností, naplnenie vlastného potenciálu

Podľa Maslowa človek zvyčajne uspokojuje potreby od nižších k vyšším. To však neznamená, že nižšie potreby musia byť uspokojené úplne. Aj človek, ktorý nemá úplne vyriešené základné potreby, sa môže usilovať o lásku, uznanie alebo sebarealizáciu.

Vyššie potreby majú veľký význam pre rozvoj osobnosti, spoločenské začlenenie aj zmysluplný život.

Špecificky ľudské potreby

Medzi potreby, ktoré sú zvlášť významné pre človeka, patria:

• potreba sociálneho styku,
• potreba bezpečia,
• potreba kompetencie,
• potreba poznania,
• potreba sebazáchovy,
• potreba zachovania rodu,
• potreba zmyslu života,
• potreba slobody.

S týmito potrebami súvisia aj rôzne ľudské túžby:

• túžba po rozkoši a uspokojení,
• túžba po úspechu,
• túžba po bohatstve a moci,
• túžba splniť si povinnosť,
• túžba pochopiť zmysel existencie,
• túžba po vnútornom oslobodení.

Pracovná motivácia

McClellandova teória

Americký psychológ David McClelland rozlíšil tri hlavné motivačné sily v práci:

Motivačná sila	Význam
Potreba úspechu	človek chce podávať vysoký výkon a dosahovať výsledky
Potreba prijatia	človek túži po spolupráci, dobrých vzťahoch a prijatí
Potreba moci	človek chce ovplyvňovať druhých a mať vplyv

Herzbergova teória pracovnej motivácie

Frederick Herzberg rozdelil faktory pracovnej motivácie na dve skupiny.

Hygienické faktory

Súvisia s pracovným prostredím. Samy osebe nemusia prinášať spokojnosť, ale ich nedostatok vyvoláva nespokojnosť.

Patria sem:

• firemná politika,
• kontrola a dozor,
• plat,
• medziľudské vzťahy,
• pracovné podmienky.

Motivačné faktory

Súvisia s obsahom práce a vedú k spokojnosti a vyššiemu výkonu.

Patria sem:

• úspech,
• uznanie,
• zaujímavá práca,
• zodpovednosť,
• možnosť postupu a sebarozvoja.

Motivácia a výkon

Vzťah medzi motiváciou a výkonom vysvetľuje Yerkesov-Dodsonov zákon.

Jeho podstata je takáto:

• pri ľahkých úlohách býva najlepší výkon pri silnejšej motivácii,
• pri ťažkých úlohách je najlepší výkon pri primeranej, nie príliš vysokej motivácii.

Ak je motivácia príliš slabá, človek nie je dostatočne aktivizovaný. Ak je naopak príliš silná, môže vzniknúť napätie, stres a zhoršenie výkonu.

Náročnosť úlohy	Optimálna úroveň motivácie
Ľahká úloha	vyššia motivácia
Stredne ťažká úloha	primeraná motivácia
Ťažká úloha	skôr miernejšia až primeraná motivácia

2. Dimenzia motivácie: smerovosť

Postoje ako motívy

Postoj je relatívne trvalá pripravenosť človeka reagovať určitým spôsobom na ľudí, veci, situácie alebo myšlienky. Postoje ovplyvňujú, čo človek schvaľuje, odmieta, vyhľadáva alebo obchádza.

Postoje si človek osvojuje najmä:

• učením,
• napodobňovaním,
• prijímaním informácií,
• sociálnym vplyvom rodiny, školy a spoločnosti.

V dospelosti bývajú postoje pomerne stabilné a ich zmena býva psychologicky náročná.

Zložky postoja

Každý postoj má tri základné zložky:

Zložka postoja	Charakteristika
Kognitívna	čo si človek o veci myslí, aký má názor
Afektívna	čo pri danej veci cíti
Konatívna	ako je pripravený konať

Vlastnosti postojov

Základné vlastnosti postojov sú:

• intencionalita – postoj sa vždy na niečo vzťahuje,
• smerovosť – môže byť pozitívny, negatívny alebo neutrálny,
• intenzita – môže byť silný alebo slabý.

Záujmy ako motívy

Záujem je trvalejší vzťah človeka k určitej činnosti, oblasti alebo objektu. Prejavuje sa tým, že človek sa o danú oblasť rád zaujíma, venuje sa jej, myslí na ňu a prežíva pri nej príjemné pocity.

Záujem zvyčajne sprevádza:

• zvýšená aktivita,
• ochota venovať čas a energiu,
• príjemné citové prežívanie,
• snaha predmet záujmu lepšie poznať.

Klasifikácia záujmov

Typ záujmu	Charakteristika
Poznávacie	záujem o poznanie, idey, objavovanie súvislostí
Vedecké	snaha pochopiť, prečo sú veci také, aké sú
Estetické	záujem o krásu, umenie, vnímanie a vyjadrenie
Systematizačné	zbieranie, triedenie a usporadúvanie materiálu
Materiálne	práca s vecami, rastlinami, zvieratami
Kontaktné	záujem o ľudí z určitého prospechu
Sociálne	záujem o ľudí ako takých, o pomoc a spolužitie

Hodnoty ako motívy

Hodnoty sú to, čo človek považuje za dôležité, cenné a zmysluplné. Predstavujú základné životné orientácie, podľa ktorých človek posudzuje seba, iných aj svet.

Hodnoty ovplyvňujú:

• voľbu cieľov,
• rozhodovanie,
• životný štýl,
• správanie v spoločnosti,
• vzťahy k iným ľuďom.

Hodnoty podľa funkcie

Typ hodnoty	Význam
Terminálne hodnoty	konečné ciele života, to, o čo sa človek usiluje
Inštrumentálne hodnoty	prostriedky, pomocou ktorých dosahujeme ciele
Kriteriálne hodnoty	normy a meradlá, podľa ktorých niečo hodnotíme

Kriteriálne hodnoty delíme na:

• kognitívne – správne a nesprávne,
• estetické – príjemné a nepríjemné, krásne a škaredé,
• etické – dobré a zlé.

Hodnotová orientácia

Hodnotová orientácia je osobná stupnica hodnôt, teda ich usporiadanie podľa dôležitosti v živote človeka. Určuje:

• smer činnosti,
• voľbu medzi cieľmi a prostriedkami,
• spoločenské začlenenie,
• riešenie osobných i morálnych problémov.

Hodnoty podľa zamerania

Typ hodnoty	Charakteristika
Autotelické	cieľ majú samy v sebe
Heterotelické	smerujú k prospechu druhých
Hypertelické	sú zamerané na vyššie, nadosobné ideály

Hodnotové typológie osobnosti

Sprangerova typológia

Eduard Spranger rozlíšil šesť základných hodnotových orientácií človeka.

Typ osobnosti	Hlavná hodnota	Cieľ
Teoretický	poznanie	hľadanie pravdy
Ekonomický	užitočnosť	zabezpečenie života
Estetický	krása	harmónia
Sociálny	láska	konanie dobra
Politický	moc	ovládanie a vplyv
Náboženský	jednota	sebapresiahnutie

Morrisove „cesty života“

Charles Morris rozlíšil tri základné zložky hodnotovej orientácie:

• dionýzovská – zameranie na prítomné želania a pôžitok,
• prométeovská – zameranie na účinné zvládanie sveta,
• budhistická – zameranie na ovládanie samého seba.

3. Dimenzia motivácie: cieľovosť

Ciele ako motívy

Kým potreby odpovedajú na otázku prečo človek koná, ciele odpovedajú na otázku čo chce dosiahnuť.

Cieľ je konkrétny stav alebo výsledok, ku ktorému smeruje činnosť človeka. Dosahovanie cieľov je prostriedkom k uspokojeniu motívov a potrieb.

Podľa miery konkrétnosti rozlišujeme:

• túžbu – málo konkrétny cieľ,
• želanie – konkrétnejší cieľ,
• snahu – jasný cieľ, ktorý si vyžaduje vôľové úsilie.

Cieľová predstava a výzvový potenciál

Niektoré situácie, predmety alebo udalosti pôsobia ako výzvy. Ich príťažlivosť sa nazýva výzvový potenciál.

Môže byť:

• pozitívny – cieľ nás priťahuje, chceme ho dosiahnuť,
• negatívny – cieľ nás odpudzuje, chceme sa mu vyhnúť.

Ak človek cieľ dosiahne, napätie klesá a potreba sa uspokojuje. Ak ho nedosiahne, môže sa objaviť frustrácia, teda nepríjemný citový stav vyplývajúci z prekážky pri dosahovaní cieľa.

Ašpirácia a ašpiračná úroveň

Ašpirácia súvisí s voľbou cieľov. Človek si vyberá ciele podľa toho:

• aké uspokojenie od nich očakáva,
• akú nádej má, že ich naozaj dosiahne.

Ašpiračná úroveň je úroveň cieľov, ktoré si človek kladie a ktoré považuje za dosiahnuteľné. Súvisí s tým, aké vysoké nároky má na seba v škole, práci, osobnom aj spoločenskom živote.

Ašpiračná úroveň závisí od:

• predchádzajúcich úspechov a neúspechov,
• sebahodnotenia,
• realistického posúdenia vlastných schopností,
• realistického posúdenia náročnosti vonkajších podmienok.

Podľa K. Lewina ovplyvňujú ašpiráciu najmä dva motívy:

• túžba po úspechu,
• snaha vyhnúť sa neúspechu.

Vôľa

Čo je vôľa

Vôľa je najvyššia forma vedome riadenej činnosti človeka. Umožňuje človeku vedome si stanoviť cieľ, rozhodnúť sa a vytrvať v jeho uskutočnení, aj keď je to náročné.

Vôľové konanie je dôležité najmä:

• pri plnení dlhodobých úloh,
• pri prekonávaní prekážok,
• pri odkladaní okamžitého uspokojenia,
• pri zvládaní konfliktov motívov,
• pri uskutočňovaní rozhodnutí.

Znaky vôľového konania

Vôľové konanie zahŕňa:

• uvedomenie si cieľa,
• uvedomenie si prostriedkov vedúcich k cieľu,
• rozhodovanie medzi možnosťami,
• prežívanie napätia a úsilia.

Fázy vôľového konania

Fáza	Charakteristika
Vznik pohnútky	objaví sa motív a predbežný cieľ
Boj motívov	človek zvažuje možnosti, výhody a následky
Rozhodnutie	vyberie si jednu možnosť
Výkon rozhodnutia	koná podľa plánu a smeruje k cieľu

Ak sa rozhodnutie vzťahuje na budúcnosť, hovoríme o predsavzatí.

Vnútorné konflikty podľa Lewina

Konflikt vzniká vtedy, keď na človeka pôsobia protichodné sily alebo motívy podobnej intenzity. Každý konflikt prináša určitú mieru frustrácie, pretože človek sa musí niečoho vzdať alebo niečo obetovať.

Kurt Lewin rozlišoval tri základné typy konfliktov:

Typ konfliktu	Charakteristika
Priblíženie – priblíženie	človek sa rozhoduje medzi dvoma pozitívnymi možnosťami
Priblíženie – vyhnutie	jeden cieľ má zároveň kladné aj záporné stránky
Vyhnutie – vyhnutie	človek sa rozhoduje medzi dvoma nepríjemnými možnosťami

Príklady

• Priblíženie – priblíženie: žiak si vyberá medzi dvoma zaujímavými školami.
• Priblíženie – vyhnutie: človek chce dobre platenú prácu, ale bojí sa stresu.
• Vyhnutie – vyhnutie: študent sa rozhoduje medzi nepríjemnou skúškou a opakovaním ročníka.

Súvislosť motivácie a osobnosti

Motivácia úzko súvisí s osobnosťou človeka. Každý človek má inú sústavu potrieb, iné hodnoty, záujmy, postoje, ciele a inú vôľu. Preto sa aj správanie ľudí líši.

Motivácia je ovplyvnená:

• biologickými potrebami,
• doterajšími skúsenosťami,
• výchovou a prostredím,
• hodnotami,
• sebahodnotením,
• osobnostnými vlastnosťami.

Osobnosť sa teda prejavuje aj tým, čo človeka motivuje, ako si volí ciele, aké hodnoty uznáva a ako vytrvalo ich dokáže sledovať.

Motivácia a osobnosť

• Motivácia vysvetľuje príčiny, smer a cieľ správania.
• Motív je konkrétny dôvod konania.
• Potreby sú základným zdrojom motivácie.
• Postoje, záujmy a hodnoty určujú smer správania.
• Ciele a ašpirácie dávajú správaniu konkrétnu podobu.
• Vôľa pomáha človeku uskutočniť rozhodnutia a prekonať prekážky.
• Motivácia je neoddeliteľnou súčasťou osobnosti a výrazne ovplyvňuje výkon, rozhodovanie aj životné smerovanie človeka.

Na zapamätanie

Najjednoduchšie sa to dá vyjadriť takto:

• potreby hovoria, čo človeku chýba,
• motívy vysvetľujú, prečo koná,
• postoje, záujmy a hodnoty ukazujú, kam smeruje,
• ciele určujú, čo chce dosiahnuť,
• vôľa mu pomáha vytrvať a cieľ naplniť.