Náboženstvo, religionistika, islam

Náboženstvo, religionistika, islam

Religionistika je náuka o náboženstve, tvorí ju:

1.) história náboženstva – skúma náboženstvo ako spoločenský jav, ktorý vzniká medzi ľuďmi v určitom historickom období, taktiež skúma pôvod, príčiny, podstatu, korene a vznik v chronologickom slede

2.) teória náboženstva – skúma náboženstvo z 3 hľadísk:

· filozofické hľadisko – vysvetľuje náboženstvo vo všeobecnosti (všeobecnom slova zmysle) ako univerzálny jav, pričom si všíma najvšeobecnejšie zákonitosti vývoja náboženstva, zameriava sa na pôvod a príčiny vzniku jednotlivých náboženstiev z najvšeobecnejšieho teoretického hľadiska

· sociologické hľadisko – skúma náboženstvo ako spoločenský jav vzniknutý medzi ľuďmi, všíma si, aký dopad má náboženstvo na medziľudské a sociálne vzťahy a ako pôsobí na riešenie problémov medzi ľuďmi, či je náboženstvo integrujúce (zjednocujúce), alebo či je príčinou rozdelenia

· psychologické hľadisko – skúma a rozoberá vplyv náboženstva na psychiku človeka, jeho vnútorný svet, utváranie predstáv, citov, ale aj na ovplyvňovanie správania

Náboženstvo je forma spoločenského vedomia, duchovný produkt ľudstva a je súčasťou kultúry každého národa. Podľa marxizmu je to fantastický odraz vonkajších síl v hlavách ľudí, kt. vládnu nad človekom, ide o také nadprirodzené sily, kt. úplne ovládnu človeka a on si ich nevie vysvetliť.

Prvotnou príčinou náboženstva je strach.

L. FEUERBACH (nemecký materialista a marxista) – dielo „Podstata kresťanstva“ (1843, niekedy ako „Podstata náboženstva“) – človek stvoril Boha podľa svojho obrazu (antropomorfizmus), kladie ho mimo seba, klania sa mu a vytvára si k nemu vzťah človek-Boh, je potrebné, aby v obraze Boha spoznal sám seba a nahradil vzťah človek-Boh vzťahom človek-človek (humanizmus)

K. JASPERS (nemecký filozof) – náboženstvo je „filozofia obyčajného človeka, druh filozofickej viery, „presvedčenie, že Boh existuje, je predpoklad filozofie a nie jeho následok“.
Názor na náboženstvo v súčasnosti – náboženstvo je viera v kreatívnu tvorivú silu, kt. sa opiera o zjavenia, lásku k Bohu a náboženské vedomie. Každé náboženstvo si vytvára náboženské kulty (zamerané na určité náboženské obrady, kt. pomáhajú dostať sa bližšie k Bohu).

Náboženstvo má vyše 200 druhov a delí sa na:

1.) svetové – kresťanstvo, islam, katolicizmus, protestantizmus, budhizmus

2.) národné – judaizmus, hinduizmus, šintoizmus, džinizmus, konfucionizmus, taoizmus

3.) rodovo-kmeňové – šamanizmus (Afrika, Austrália, Južná Amerika, Oceánia)

Existujú 2 teórie pri vysvetľovaní vzniku náboženstva:

1.) ateistická (vedecká) – vysvetľuje vznik sveta na základe vedeckých dôkazov tzv. evolucionistickou metódou, t.j. náboženstvo vzniklo vo vývoji spoločnosti v určitom historickom období

2.) teistická (sakrálna) – vysvetľuje náboženstvo zo svojich hlavných duchovných zdrojov, náboženstvo je produkt a výsledok zjavenia (kresťanstvo), vyvolenosti (judaizmus) alebo oznámenia jedinej správnej cesty poznania (budhizmus)

Korene a príčiny vzniku náboženstva sú:

1.) historické – spočívajú v tom, že náboženstvo ako historický jav vznikol v určitom časovom období, prenášal sa (tradoval) z generácie na generáciu, z rodiny na rodinu a silno ovplyvnil myslenie ľudí – tradicionalizmus

2.) psychologické – pod vplyvom zlých psychických stavov (napr. otrokárstvo) sa ľudia priklonili k náboženstvu

3.) sociologické (spoločensko-sociálne) – spočívajú v zlých sociálnych pomeroch, sú to zároveň korene spoločenské a sociálne, pretože príčinou vzniku náboženstva môže byť neriešená spoločenská situácia, v kt. sa človek nachádza, osamelosť, ochladenie medziľudských vzťahov, nepochopenie, ...

4.) kultúrne – náboženstvo je súčasťou každej kultúry, je znakom každej civilizácie a každá kultúra národa a kmeňa vychádza z tradícií a demografických podmienok, kt. sa následne prenášajú do náboženstva, rešpektuje životné podmienky a zdroj živobytia

Funkcia náboženstva môže byť:

1.) svetonázorová – každé náboženstvo nám poskytuje hotový ucelený názor na svet a poskytuje návod ako žiť, myslieť, konať a správať sa

2.) iluzórno-kompenzačná – náboženstvo nám poskytuje náhradu toho, čo sa nám v živote nedostáva, vytvára ilúzie, predstavy o posmrtnom, inom živote – dokonalejšom, lepšom, spravodlivejšom, náboženstvom si kompenzujeme krivdy a nedostatky

3.) normatívna (regulatívna) – náboženstvo usmerňuje správanie človeka, predpisuje normy správania

4.) integračná – náboženstvo zjednocuje ľudí do spoločenstiev – ekumenické hnutie = snaha o zjednotenie všetkých cirkví

5.) dezintegračná – náboženstvo vyvoláva rozpory a je príčinou konfliktov a vojen

Súčasní historici nie sú schopní dospieť k počiatkom náboženstva z dvoch príčin:

1.) chýbajúce dôkazy – archeologické vykopávky nám neposkytujú dostatočné dôkazy o tom, ako ľudia rozmýšľali, čoho sa báli a prečo verili – dohady

2.) nedostatočná výpoveď – súčasné kmene žijúce v strednej/Južnej Amerike a Afrike nevypovedajú dostatočne o tom, prečo ľudia v minulosti verili

Rané formy náboženstiev v chronologickom poradí:

1.) animizmus (lat. anima = duša) – oduševňovanie prírody a neživého, skúsenosti, sny, vízie, halucinácie a neživotnosť mŕtvol priviedli primitívnych ľudí k predstave, že v tele človeka sídli duša a po smrti žije ďalej, opúšťa telo a prebýva v stromoch, riekach a skalách – uctievanie všetkej prírody
E. TAYLOR (anglický antropológ, 19.st.) – snaha o zistenie príčin a pôvodu náboženstva

2.) animatizmus – jemnejšia odnož animizmu – exituje neosobná sila, kt. všetko oživuje, viera v nadprirodzené, kt. vyvoláva v človeku pocity strachu, určitej úcty a vážnosti
R. R. MARETT (francúzsky antropológ) – náboženstvo je emocionálna reakcia na neznámo, „náboženstvo je skôr vytancované ako vymyslené“

3.) mágia – úsilie ovládnuť alebo prinútiť prírodné sily, aby splnili vôľu človeka, je založená na opakovaní určitých magických slov za cieľom dosiahnutia želaného výsledku. Z rituálov a zaklínadiel sa stali obete. Môže byť:

· biela (ľúbostná) – zameraná na privodenie lásky iného pohlavia

· čierna – privodenie trestu/pomsty pre iného človeka (voskové figúry s podobizňou, ihlice, kúsok papiera s menom na spálenie, ...)

· imitačná (výrobná) – rozšírená medzi indiánmi, väčšia úroda (v obdobiach sucha sa tancovali rituálne tance do kruhu a v strede tancoval jeden, kt. bral do úst vodu a vypľúval ju s cieľom dosiahnuť dážď)
J. FRASER (škótsky znalec folklóru) – dielo „Zlatá ratolesť“ (19.st.) – dokazovanie, že náboženstvo vzniklo z mágie – „náboženstvo je uprosovanie a uzmierovanie síl prírody“

4.) totemizmus (o totem = jeho rod) – základom je totem (zvierací predok zobrazovaný ako symbol, zabezpečovateľ potravy a ochranca – „sme potomkovia medvedice, stromu, duba, ...“), je to viera v spoločný pôvod a pokrvné príbuzenstvo kmeňa s určitým druhom zvierat, rastlín alebo iných predmetov

J. LONG; S. FREUD – dielo „Totem a tabu“ – náboženstvo vzniklo z otcovskej neurózy – synovia obdivovali otca, chceli jeho silu a závideli mu, zabili ho a neskôr svoj čin oľutovali – vznik náboženstva

5.) fetišizmus (port. fetico = urobený) – je to slepé uctievanie predmetu/modly/talizmanu, kt. sú pripisované nadprirodzené vlastnosti a ovplyvňuje ľudský život

6.) šamanizmus (šaman = čarodejník) – rozšírený hlavne v SV Mongolsku, je založený na tanečných rituáloch, prostredníctvom ktorých dosiahne šaman spojenie s bohmi, a tí mu vnuknú určité myšlienky a spôsoby riešenia problémov aj za pomoci omamných látok

Islam (slm resp. salám = mier – oddanosť viere a podriadenie sa bohu, úplné odovzdanie sa do vôle božej a podrobenie sa jeho prikázaniam) vznikol v 6.st. pr. Kr. v Arábii, založil ho MOHAMED. Islam má 1,3 miliardy veriacich, je rozšírený na Arabskom polostrove, v Afrike, Indonézii, v mestách Damask, Bagdad, Samarkand, Káhira, Grenada, Kordóba.

Mohamed pochádzal z rodu Hášim, zo známeho kmeňa Kurajšovcov, kt. v 5.st pr. Kr. dobyli Mekku (vtedajšie hlavné mesto Arábie, obchodné, politické, kultúrne centrum, križovatka ciest karaván – bol tu prameň Zem-zem a Kaaba (kocka) – Boží dom-chrám, ktorý dal údajne postaviť Adam, zničili ho záplavy a opäť ho dal postaviť Abrahám – je tu zabudovaný vzácny čierny meteorit, kt. keď dopadol, bol biely, avšak pod nánosom rúk pútnikov sčernel). Mohamed sa narodil v Mekke okolo r. 570 pr. Kr. podľa gregoriánskeho kalendára, po matkinej smrti sa ho ujal strýko Abú-Talib, kt. taktiež pochádzal z Kurajšovcov, keď dospel, vstúpil do služby u bohatej vdovy – Chadídža, sprevádzal ju po karavánach, oženil sa s ňou, často v noci chodieval do jaskyne pod horou Hira, raz sa mu vo sne zjavil Gabriel (stál v ohnivom oblaku a oznámil, že boh – Allah si ho vybral za svojho proroka a ďalších 25 rokov sa mu zjavoval).

Oznámil mu najdôležitejšie proroctvo: „Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorokom“/“Niet Boha okrem Boha a Mohamed je posol boží“. V r. 622 pr. Kr. ušiel Mohamed z Mekky do Mediny (Jatrib) = hidžra, hlásal, že každý môže byť moslimom, vyzýval k ničeniu pohanských modiel – bohatí obchodníci sa báli o svoje sociálne postavenie, a vystúpili proti nemu. V Medine zhromaždil viac prívržencov, postavil prvú mešitu a v r. 630 pr. Kr. dobyl Mekku, vtedy nastalo rýchle šírenie islamu. Mohamed zomrel r. 632 pr. Kr.

Moslimovia veria, že pozemský život je skúškou a prípravou na život na onom svete, veria v súdny deň, vzkriesenie, raj a peklo. Keď moslim zomrie, je umytý, odetý do bielej látky a pochovaný ešte v ten deň, keď zomrel. Celá vierouka je spísaná v Koráne, kt. obsahuje 114 kapitol = súry, všetky okrem jednej sú usporiadané podľa veľkosti a dopĺňa ich zbierka haditov = zbierka zvyklostí – súna (arab. zvyk), výrokov a skutkov Mohameda, sú nimi popísané i steny mešít. Mnohí moslimovia vedia naspamäť pasáže z Koránu.

Islam sa riadi tzv. 5 piliermi islamu:

1.) vyznanie viery = šahadah (krédo) – existuje jeden boh a prorok

2.) modlitba 5x za deň = salah – na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer smerom k Mekke

3.) pôst = ramadán – moslimovia majú prikázané postiť sa celý jeden mesiac od východu do západu slnka. nemôžu jesť, piť, fajčiť, mať sex (všetko toto robia, keď sa zotmie)

4.) vykonanie púte = hadždž – posvätná púť do Mekky, aspoň raz za život

5.) platenie dane = zakát – na podporu chudobným

Delenie moslimov:

1.) sunniti – zastávajú názor, že Mohamedovým nástupcom sa môže stať každý moslim

2.) šiíti – zástupca môže byť len niekto z jeho príbuzných