Helenistická filozofia

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 11.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 597 slov
Počet zobrazení: 6 364
Tlačení: 557
Uložení: 571
helenistická filozofia
- 4.st.pr.Kr. - 4.st.po Kr.
Gréci sa dostávajú pod nadvládu Alexandra Macedónskeho, to znamená, že Gréci strácajú štátnu samostatnosť, preto sú nešťastní, strácajú svoju hrdosť a to sa odráža vo filozofii, kde sa objavuje zúfalstvo, beznádej, smútok, bezradnosť, Gréci nevidia perspektívy svojho bytia, zameriavajú sa preto vo filozofii na otázky etické, svojou filozofiou poskytujú návody, ako zvládnuť život v tejto neutešenej situácii, ide o istý úpadok filozofie, nič originálne táto filozofia nepriniesla. Do popredia sa dostávajú Rimania  a latinčina. Filozofi sa vracajú späť k antickej filozofii v helenistických štátoch: Egypt, Sýria, Macedónia. Filozofia sa vyznačuje synkretizmom- spájanie rozličných prúdov, jednak filozofických, náboženských, stierajú sa hranice medzi nimi, do popredia sa dostáva človek, avšak nie je antropologická
- predmet filozofie: etika - ako má byť človek šťastný, ako lepšie žiť
 
Stoicizmus
- škola stoikov dostala názov podľa bohato zdobeného stĺporadia = stoa poikle
- zakladateľ: ZENÓN z KITIA
- filozofiu prirovnávajú k záhrade: pôda = fyzika, plot = logika, najlepšie zo záhrady sú plody = etika
- človek, aby bol šťastný, musí dosiahnuť pokoj, duševnú rovnováhu = ataraxia – stoický pokoj, heslo: „Nič a nikto ma za žiadnych okolností nerozhádže” – treba si zachovať kamennú tvár, nedávať najavo city, zamerať sa na svoje vnútro
- prevláda u nich intoverzia – len vo svojom vnútri sa človek môže cítiť slobodný
- zachádzajú až do flegmatizmu, egoizmu, ľahostajnosti
- boli kozmopoliti - uznávali akési svetoobčianstvo, mnohí z nich boli štátnici, najvýznamnejší bol MARCUS AURELIUS (filozof na tróne) a jeho dielo „Myšlienky k sebe samému („Rozhovory so sebou samým“) - vzniklo na území dnešného Slovenska, kde sa ako veliteľ légií ocitol počas vojen Markomanov s Kvádmi
- učili ľudí aby sa nebáli chorôb, chudoby, nešťastia, lebo všetko je riadené zákonmi prírody, osudom = fatalizmus - každý sa s tým musí vyrovnať, nemá zmysel sa priečiť
- predstavitelia: PANAITIOS, POSEIDONIOS, KLEANTES, CHRYSIPPOS, SENECA, EPIKTETOS
 
Epikureizmus
- predstaviteľ: EPIKUROS zo SAMU - založil školu - Epikurova záhrada
- pokračovateľ Demokritovho učenia atomizmu, na rozdiel od neho však nepovažuje prázdno za podmienku, ale za príčinu pohybu, atómy sa pohybujú nerovnomerným kmitavým pohybom
- zdôrazňovali hedonizmus = pôžitkárstvo, užívanie si svetských radostí
- s mierou hlásali umiernenosť, striedmosť
- debatovali o eutanázii, mnohí z nich vrátane Epikura spáchali samovraždu – verili, že všetko je len preskupením atomóv
- užívali si život a rozkoš
- vyhýbali sa nepríjemným situáciám a veciam
- hľadali pokoj, ataraxiu a rovnováhu duše
- hlásali, že je treba zbaviť dušu bolesti, strachu, hnevu, žiadostivosti
 
Skepticizmus
-zakladateľ: PYRRHÓN z ELIDY
- epoché = zdržať sa vyjadrení o vonkajšej realite, zdržať sa súdenia
- zachovať ataraxiu, pokoj
- mali sa strániť ľudí, rozprávať sa sami so sebou, nedbať na mienku iných
- pochybovali o možnostiach poznať svet
- predstavitelia: SEXTUS EMPIRICUS, M.T.CICERO
 
Novoplatonizmus
-predstaviteľ: PLOTINOS (nie je to jeho pravé meno, prispôsobil si ho podľa Platóna), dozvedáme sa o ňom od jeho žiaka PORFÝRIA - napísal šesť kníh, z ktorých každá má 9 rozpráv - odtiaľ ich názov „Eneady(deviatky)
- svet vznikol z Boha, základom sveta je Jedno (Boh), z toho jedna vyžarujú jednotlivé súcna, od najvyšších až po najnižšie
 
Eklekticizmus
 - z gr. eklegein – vyberať
- je to postup vytvárania filozofického výkladu sveta na základe preberania riešení jednotlivých problémov a tém z rozmanitých filozofických systémov
- ako škola antickej filozofie sa eklekticizmus začal šíriť v období helenistickej filozofie v 2.st.pr.Kr.
- najväčšie rozšírenie dosiahol v 1-2.st.pr.Kr. v období, keď nevznikali nijaké filozofické systémy
- v 3.st.pr.Kr. boli všetky staré smery a s nimi aj eklekticizmus zatlačené novoplatonizmom
- veľmi silno prispel k rozšíreniu eklekticizmu KARNEADOV skepticizmus, z ktorého vyplývalo, že každý si môže vyberať to, čo považuje za teoreticky pravdepodobné a prakticky užitočné
- v 1.st.pr.Kr. sa prejavovala tendencia zdôrazňovať skôr zhody ako rozdiely medzi filozofickými školami.
- predstavitelia: ANTIOCHOS z ASKALÓNU (podľa antického svedectva previedol stou do Akadémie), PLUTARCHOS

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu