Analyzujte prvé ústavy – typy ústav a ich história

Analyzujte prvé ústavy – typy ústav a ich história

O ústave písali už PLATÓN a ARISTOTELES, poznali ju aj v starovekom Ríme. V Byzantskej ríši vládol cisár JUSTÍNIÁN I., ktorý dal zozbierať texty rímskeho súkromného práva. Tak vznikla zbierka, ktorá v stredoveku dostala názov „Corpus iuris civilis“.

Za KAROLA VEĽKÉHO sa obnovilo rímske právo, vznikalo cirkevno-kanonické právo. Prvou nepísanou ústavou je listina Veľkej Británie. Netvorí ju jeden systematický spracovaný celok právnych noriem, ale je súčasťou „Veľkej listiny slobôd = Magna charta libertatum“ z roku 1215 podpísanú JÁNOM BEZZEMKOM.

Prvou písanou ústavou je Ústava USA z roku 1787. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v r. 1789 pod heslom „liberté-egalité-fraternité = sloboda-rovnosť-bratstvo“ prebiehal zápas i v iných európskych štátoch o prijatie ústav, v ktorých by zakotvili občianske práva a slobody, princípy prirodzenej rovnosti, princípy suverenity štátu, deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu – „Deklarácia práv človeka a občana“ – Francúzsko 1789, 1.ústava 1791, 2.ústava 1793, 3.ústava 1795. V Anglicku je nepísaná ústava a tvoria ho precedensy – sú to rozhodnutia vyšších súdov a ich záväznosť pre každý ďalší podobný prípad.

Ústava je základný zákon a znak štátu, má najvyššiu právnu silu. Je hlavným prameňom štátneho práva a obsahuje základy právneho poriadku každého štátu. Zaručuje:

1.) záväznú formu štátu – SR je parlamentná republika a suverénny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu alebo náboženstvo

2.) ekonomické základy spoločnosti – formy vlastníctva (štátne, súkromné, zmiešané, družstevné)

3.) princíp organizácie a fungovania štátnej moci

4.) postavenie a pôsobnosť zákonodarných, výkonných orgánov (parlament, vláda, funkcie a postavenie prezidenta)

5.) základne práva a povinnosti občana – ľudské a občianske práva v II. hlave

6.) spôsob voľby poslancov

7.) organizáciu a kompetenciu ústredných a miestnych orgánov št. správy – čo je obec, starosta, obecné zastupiteľstvo, ...

8.) zásady organizácie a činnosti súdov a prokuratúry

9.) otázky referenda – sú tu zakotvené ľudské a občianske práva

10.) všeobecné ustanovenia – štátne symboly, hlavné mesto, ...

Nie všetky ústavy sú rovnaké a preto rozlišujeme rôzne typy ústav:

1.) z hľadiska naplnenia požiadaviek:

· tuhá = rigidná – sú to také ústavy, ktorých prijatie si vyžaduje splniť prísnejšie podmienky ako sú obyčajné zákony (napríklad vyžaduje sa kvalifikovaná väčšina, teda 2/3 alebo 3/5 poslancov, alebo ešte aj potvrdenie v referende)

· pružná – nevyžadujú splnenie osobitných podmienok a menia sa tým istým spôsobom ako zákon, teda právne normy ústavného charakteru nemajú vyššiu právnu silu

2.) z hľadiska formy:

· písaná – ide o súbor právnych noriem nachádzajúcich sa v jednom dokumente. Ak ide o viac dokumentov je medzi nimi logická a časová následnosť

· nepísaná – jej znakom je práve skutočnosť, že ide o právne akty z rôznych časových období bez logickej a časovej nadväznosti

3.) z hľadiska súladu s realitou:

· právno-reálne – vo všetkých podstatných znakoch sa zhoduje so spoločenskou realitou

· faktické – obsah ústavy sa nezhoduje so spoločenskou realitou

4.) z hľadiska podmienok vzniku:

· oktrojované – nanútené – vznikli pod tlakom medzinárodných alebo vnútropolitických skutočností

· revolučné – sa koncipujú v prelomových obdobiach a spravidla majú obmedzený čas trvania

· dohodnuté – vznikajú dohodou štátnych orgánov

5.) z hľadiska formy vlády:

· republikánske – na čele štátu- republiky stojí prezident (individuálna hlava štátu)

· monarchistické – na čele je monarcha a ústava tu spravidla neexistuje

6.) z hľadiska formy štátu:

· unitaristické– ústavy jednotlivých štátov, samostatné

· federatívne– ústava 2 alebo viacerých národov žijúcich v 1 štáte

Ústava SR je unitaristická, republikánska, dohodnutá, písaná, právno-reálna a tuhá. Zakotvuje parlamentnú formu vlády.

Od vzniku 1.ČSR 28.10.1918 až po súčasnosť boli u nás prijaté mnohé ústavy:

1.) 28.10.1918-29.2.1920 – ústavné provizórium

2.) Ústava z 29.2.1920 – text ústavy schválilo Národné zhromaždenie, od 6.3.1920 platila ako Ústavná listina ČSR – mala 10 hláv, zakotvila unitárnu formu štátu ako parlamentnú republiku na čele s prezidentom. Jej vzorom bola americká, francúzska a weimarská ústava (1919-1933) – čechoslovakizmus, zákaz cenzúry, povolené súkromné vlastníctvo, suverenita ľudu, parlamentná forma vlády, autonómia Podkarpatskej Rusi, základné práva človeka a slobody občana. Bolo zakotvené národné zhromaždenie a na Slovensku bolo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska

3.) Ústava Slovenskej republiky z 21.7.1939 – ovplyvnená talianskou, portugalskou a rakúskou ústavou, na čele štátu tiež prezident, uplatnený vodcovský princíp, smerovanie ku kresťanstvu, vazalský vzťah k Veľkomoravskej ríši

4.) Ústava z 9.mája 1948 - hovorila o ľudovo-demokratickej republike vo forme diktatúry proletariátu, SNR = zákonodarný orgán, Zbor povereníkov = výkonný a vládny orgán

5.) Ústava z 11.7.1960 – zmenila názov štátu na ČSSR, zmenila štátny znak, zrušila Zbor povereníkov

6.) Ústavný zákon o československej federácii z roku 1968

7.) Ústava Slovenskej republiky z 1.9.1992 - platnosť nadobudla 1.10.1992

Táto ústava z roku 1992 platí dodnes s viacerými obmenami. Jej základom je Preambula ústavy, ktorá obsahuje základné princípy – napr. odvolávanie sa na duchovný a historický odkaz z Veľkej Moravy, mierová spolupráca s menšinami, demokratická forma vlády, ... Za preambulou nasleduje 9 hláv, tie sa delia na oddiely a tie na články. Celá ústava má spolu 156 článkov. Hlavy

Ústavy SR:

1.hlava– obsahuje základné ustanovenia

2.hlava– obsahuje základné práva a slobody

3.hlava– sa zaoberá hospodárstvom SR

4.hlava– sa týka územnej samosprávy

5.hlava– definuje zákonodarnú moc

6.hlava– výkonná moc

7.hlava– súdna moc

8.hlava– prokuratúra SR a verejný ochranca práv

9.hlava– obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia

Prvé ústavy (prvé právne ústavné dokumenty):

· Magna charta libertatum– Veľká listina slobôd 1215, Ján Bezzemok

· Zlatá bula Ondreja II.- 1222

· Zlatá bula Karola VI.– 1356

· Dohoda o právach ľudu alebo Listina práv – 1628, prvá nepísaná ústava Veľkej Británie, nie ústava v súčasnom ponímaní, netvorila systematicky súbor právnych noriem, boli to zozbierané listiny z rôznych období (jej súčasťou je napríklad Magna charta libertatum)

· prvá písaná ústava – dokument so špeciálnym uzákonením bola Ústava v USA (1787 – vznikla v súvislosti s dosiahnutím nezávislosti). Tejto ústave predchádzala Ústava štátu Virginia 1776 v rámci boja 13 amerických osád o nezávislosť.

· Deklarácia ľudských a občianskych práv 1789 vo Francúzku po dobytí Bastily

· 1. Ústava 13.9.1791- bola vydaná národným zhromaždením. (Francúzsko) – vznikla pod vplyvom hesla Veľkej francúzskej revolúcie- „Sloboda, rovnosť, bratstvo.“

· 2. Ústava 1793 – jakobínska ústava: Výbor pre verejné blaho, revolučný tribunál, popravy gilotínami

· 3. Ústava 1795