Eleátska škola

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 13.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 714 slov
Počet zobrazení: 13 253
Tlačení: 866
Uložení: 888
eleátska škola
Ranná grécka filozofia = predsokratovské obdobie = predklasické obdobie (8./7.-6./5.st.pr.Kr.)
Pramene rozlišujeme:
1.) priame - jediné priame pramene sú zlomky (fragmenty) predsokratovských mysliteľov, sú to jediné hodnoverné (autentické) pramene, nachádzajú sa v antropológii z diel filozofov (obsahujú výroky filozofov). Patria sem aj diela filozofov, ktoré sa zachovali, ale takých je málo
2.) nepriame - diela tých filozofov, ktorí si napísanie dejín filozofie stanovili ako hlavnú úlohu a k tomu dal podnet Aristoteles (10 kníh DIOGÉNA LÁRTSKEHO – 220 po Kr., ...). Patria sem aj diela neskorších filozofov, ktorí sa pri vysvetľovaní svojej filozofie opierali o názory svojich predchodcov, a tak nás o nich informovali (Platón - v jeho dielach je hlavná postava Sokrates, ...)
3.) doxografie = antické diela v ktorých boli všetky náuky (doxai = náuka, názor, mienka) rozličných filozofov zhrnuté vedľa seba prehľadne, v chronologickom časovom slede
 
Eleáti
Eleáti dostali meno podľa mesta Elea (v južnom Taliansku severne od Salerma), kde pôsobili. Znaky eleátov:
1.) racionalizmus – eleáti podceňovali zmysly a nebrali ich do úvahy
2.) skúmanie sveta z hľadiska statiky – úplne vylúčili pohyb zo sveta, pretože neuznávali prázdny priestor, nevnímali kontinuitu pohybu
3.) absolutizácia pokoja
 
Predstavitelia eleátov:
1.) XENOFANES z KOLOFÉNU – pochádzal z Malej Ázie. Bol to potulný rapsód a materialista, zakladateľ eleátskej školy, napísal dielo „Báseň o prírode“. Kritizoval polyteizmus, HOMÉRA HESIODOSA za to, že bohom pripisujú zlé vlastnosti, kt. majú aj ľudia, tvrdí, že nemôžu vedieť, či sa bohovia vôbec podobajú na ľudí (antropomorfizmus) – „keby kone, býky a levy vedeli kresliť, zobrazili by bohov v podobe koní, býkov a levov“. Podľa neho existuje jedno/príroda – boh je všetko, stotožňuje boha a prírodu = panteizmus – nemôže byť jeden alebo viacero bohov, samotná príroda je božská – „boh zrástol so všetkým, boh je jedno/boh je všetko a všetko je boh“, „boh celý vidí, myslí a celý počuje“, „boh nie je človeku podobný ani telom, ani mysľou“. Bol to tzv. „triezvy logik“ – neuznával existenciu nadprirodzených síl, neveril v existenciu podsvetia, hviezdy sú podľa neho zapálené uhlíky. Bol učiteľom PARMENIDA
2.) PARMENIDES – učiteľ ZENÓNA a jeho adoptívny otec, zakladateľ ontológie, vysvetľuje svet staticky – svet je kruh, ktorý vysvetľuje abstraktne a stačí ho chápať len z jednej – rozumovej stránky ako staticky nemenné bytie, ktoré je spoločné a majú ho všetky veci. Svetový priestor je vyplnený bytím/súcnom – „bytie/súcno je, nebytie nie je a nemôže byť ani myslené, myslenie je bytie, nejestvujúceho niet, myslíme len o tom, čo je“, „súcno je večné, celé, súvislé, nemá časti, nie je tu vznik, ani zánik, ani prázdny priestor, tým pádom sa nemá kde realizovať pohyb“. Vylúčil pohyb zo sveta, poznanie je u neho dvojaké:

1.) zmyslové – fyzikálne – zmyslový svet sa mení, je to len mienka = doxai a dohady o tom, že svet je taký, ako ho skutočne vnímame, nevypovedá pravdu, závisí od schopnosti zmyslových orgánov – je objektívne
2.) poznanie rozumu = dialektiky – kladenie argumentov
3.) ZENÓN z ELEY – obhajoval učenie svojho adoptívneho otca, bol to dobrý rečník a vedel viesť dialóg. Zaviedol apórie = bezvýchodiskové postavenia založené na nekonečnej deliteľnosti dráhy a času, chcel dokázať, že pohyb, kt. vnímame zmyslami, sa nedá logicky zdôvodniť, že neexistuje mnohosť vecí priestor – chcel ukázať, ako pomocou argumentácie (dialektiky) možno dôjsť k nesprávnym zámerom, a ako možno ľahko spochybniť istotu našich zmyslov. Bolo ich celkovo 40, jeho argumentácie boli často nezrozumiteľné a privádzali ľudí do zúrivosti:
1.) 1. apória = dichotómia (delenie dvomi do nekonečna) – ak chce bežec prejsť cestu, musí z nej prejsť najprv polovicu, zo zvyšnej polovice ďalšiu polovicu až do nekonečna – nikdy ju neprejde
2.) 2. apória = Achilles a korytnačka (nekonečná deliteľnosť dráhy) – Achilles nikdy nepredbehne korytnačku, ak jej dá náskok, lebo ak sa korytnačka dostane do bodu B, Achilles bude ešte len v bode A, úseky medzi nimi sa budú postupne skracovať, ale nikdy sa nestretnú, bude ich nekonečno a bolo by treba nekonečne dlhý čas na ich zrátanie. Zenón chápal pohyb ako pohyb od bodu k bodu, nevnímal kontinuitu pohybu, a dráhu, kt. je potrebné prejsť, rozdelil na nekonečné množstvo bodov a časových úsekov. Týmto motivoval filozofov, aby sa začali zamýšľať nad pohybom, priestorom, pokojom a časom
3.) 3. apória = letiaci šíp – v určitom časovom momente zaberá letiaci šíp svojou dĺžkou miesto v priestore od A po B, tým pádom sa nachádza, je statický a stojí – keby tam nebol, nemohol by sa pohybovať – nemôže sa zároveň nenachádzať a pohybovať sa

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu