Ludwig Feuerbach

Ludwig Feuerbach
- antropologický materializmus, gnozeologický realizmus, nemecká klasická filozofia - mladohegelovec
- ako jediný je materialista, lebo ostatní sú objektívni alebo subjektívni idealisti:
FITCHE - subjektívny idealista
SCHELLING - objektívny idealista
HEGEL - objektívny idealista
- do centra pozornosti kladie človeka, jeho zmyslové danosti a prírodu. Keďže renesancia spája človeka a prírodu, vytvára obraz jednoty, tak ho považujú za neskorého predstaviteľa renesancie. Za základ považuje hmotu, uznáva existenciu vonkajšieho sveta objektívne nezávisle na našom vedomí a je stúpencom gnozeologického realizmu, pretože uznáva poznateľnosť sveta, pričom v poznaní absolutizuje zmyslové poznávanie, hlása opierať sa o prírodu, jej poznanie. Jeho nedostatkom je, že nesprávne chápe historicko-spoločenskú prax, lebo ju vníma len ako pozorovanie prírody, zbieranie zmyslových údajov, nechápe ju ako účelné pretváranie prírody človekom, že my praxou meníme, budujeme svet, a zároveň sa učíme a overujeme poznatky. Pravda nie je prax, je to výrobná činnosť ľudí. Neoveruje sa praxou, ale pravda je to, čo je dané a s čím súhlasia všetci - pragmatické stanovisko. Jeho nedostatkom ďalej je, že odmieta Hegelov svetový rozum – absolútnu ideu a celý idealizmus hegelovského typu Feuerbach pokladá za špekulatívnu teológiu. Kritizoval Hegla jednostranne a zavrhol aj dialektickú metódu (heglovské chápanie dialektiky).

- navrhuje vypracovať novú filozofiu, hovorí jej filozofia budúcnosti v diele „Základy filozofie budúcnosti“, ktorej znakmi má byť pravdivosť, určitosť, jednoduchosť, jednoznačnosť. Navrhuje ju preto, lebo v tomto období mali už dosť nemeckej klasickej filozofie, lebo to boli ťažké, abstraktné, špekulatívne, odtrhnuté od praxe a obťažné systémy filozofie. Hlásal spoluprácu filozofie s prírodnými vedami, mala sa rozísť s teológiou a špekuláciou
- v diele „Podstata kresťanstva“ rozoberá Boha, ktorý nie je nič iné, než predstava projektovaná ľudskou mysľou, myšlienka psychologickej projekcie je Boh – človek stvoril Boha podľa svojho obrazu, kladie ho mimo seba a vytvára si k nemu vzťah človek-Boh, ktorý treba nahradiť vzťahom človek-človek – humanizmus. Snažil sa odhalenie príčin vzniku náboženstva, ktoré vzniklo preto, lebo človek sa cíti bezmocní v cudzom svete a tým pádom vzniklo zo strachu – Boh je iba útechou – do jeho predstavy premietajú vedomie, rozum, vôľu a lásku (→ všetko čo, čím sa líšia od zvierat):
1.) rozum = nekonečné poznanie, vševediaci Boh
2.) vôľa = nekonečná absolútna morálka Boha
3.) láska = Boh je nekonečná láska
- snažil sa o:
1.) vzájomnú lásku medzi ľuďmi namiesto lásky k Bohu = humanizmus
2.) viera v Boha má byť nahradená vierou v seba
3.) starosť o posmrtný život nahradiť starosťou o tento život