Úloha štátu, štát a spoločnosť

Úloha štátu, štát a spoločnosť

Spoločnosť je sociokultúrny systém, živý, samoregulujúci sa organizmus, historicky vzniknutý, vnútorne diferencovaný celok skladajúci sa z jednotlivých prvkov (ľudia, inštitúcie, orgány, politické strany, ideológie, ...), ktoré plnia svoju funkciu a úlohu tak, aby sa udržala harmónia a stabilita spoločnosti. Nie je totožná so štátom, ktorý vzniká v rámci nej, vznikla cca 3,5 milióna rokov dozadu.

Štát (lat. status = stav) vznikol na základe spoločenskej zmluvy, je to forma mocenskej a politickej organizácie ľudskej spoločnosti = právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Je to ekonomický, politický a sociálny útvar a na ňom žijúce obyvateľstvo.

Rímsky politik Cicero sa zaoberal štátom a vymedzil pojem republika (lat. res publica = vec verejná) a status naturalis = prirodzený stav (v tejto dobe sa žilo bez zákonov, preto to HOBBES nazval „vojnou všetkých proti všetkým“ alebo „človek človeku vlkom“ – keďže silnejší víťazili, ľudia sa dohodli, že vytvoria štát a prejdú do statusu civilis = občiansky stav.
Predpokladu vzniku štátu:

1.) rod – pokrvné príbuzenstvo ľudí na čele so starešinou

2.) kmeň

3.) kmeňový zväz na čele s kmeňovým náčelníkom, vzniká tu majetková nerovnosť, ktorá sa vyvinula do sociálnej nerovnosti, vzniká susedská občina rozrastaním kmeňov, kde nespájalo ľudí pokrvné príbuzenstvo, ale susedské vzťahy – vznikali triedy a potom aj štát

Funkcie štátu:

1.) vnútorné:

· organizačno-hospodárska – riadi hospodárstvo

· kultúrno-výchovná – možnosť vzdelania

· ochrana právneho poriadku – ochrana práv občanov

2.) vonkajšie:

· obranná

· integračná

· reprezentatívna

Znaky štátu:

1.) štátna moc = druh verejnej politickej moci a prostriedok, ktorým určitá skupina ľudí alebo politická trieda presadzuje svoju vôľu proti vôli ostatných politických strán. Delí sa na:

· zákonodarnú = legislatívnu

· výkonnú = exekutívnu

· súdnu = jurisdikcia

2.) suverenita = zvrchovanosť = slobodné rozhodovanie štátu vo vnútroštátnych a zahraničných otázkach. Môže byť:

· vnútorná – slobodné rozhodovanie štátnych orgánov a ich nezávislosť od politických strán

· vonkajšia – nezávislosť štátu od iných štátov, vstupom do EÚ sa obmedzila

3.) územie štátu = teritoriálny princíp = ohraničenie územia a vymedzenie hraníc, je to 1. predpoklad vykonávania štátnej moci. Územie možno získať:

· akcesiou = nadobudnutie územia prirodzeným prírastkom alebo rozšírenie plochy pozemkov (odvodňovanie pobrežia, ...)

· cesiou = dohoda medzi štátmi o odstúpení územia

· anexiou = násilné vojenské agresívne obsadenie časti územia alebo aj celého štátu

· okupáciou = násilné obsadenie územia ozbrojenou silou, na ktorom nik nevládne alebo je oslabená politická moc, keď sú rozpory vo vláde

4.) štátne občianstvo = príslušnosť občana k štátu, trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom – štátno-občiansky vzťah, z ktorého vyplývajú práva (žiť, nebyť mučený, ...) a povinnosti (dodržiavať zákony, odvádzať dane, ...). Udeľuje ho minister vnútra a nadobúdame ho dručením listiny o udelení. Nikto nám ho nemôže vziať, môžeme ho ale stratiť, ak o to požiadame, ale musíme dokázať, že máme štátne občianstvo iného štátu.

Môžeme ho nadobudnúť:

· narodením na území štátu ak 1 z rodičov je štátnym občanom

· narodením na príslušnom štátnom území

· naturalizáciou = uzavretie manželstva s cudzincom

· udelením na základe žiadosti

5.) štátne symboly – hymna, znak, vlajka, ...