Platón, Aristoteles – duša a cnosť

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: primak
Typ práce: Referát
Dátum: 13.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 595 slov
Počet zobrazení: 13 299
Tlačení: 960
Uložení: 1 069
Platón, Aristoteles – duša a cnosť
Platón (427 – 347 pnl) Pochádzal z aristokratickej rodiny, kde dostal dobré vychovanie (hudba, maliarstvo,..). Platón-prezývka, zo slova „platy“- široký. Písal básne a bol žiakom Sokrata. Založil školu- Akadémia. Zanechal po sebe rozsiahle dielo 36 dialógov.  Platón bol objektívny idealista, vychádza z Pytagorovho učenia, čísla nahrádza ideami.
Idea (=staré známe slovo) je opisovaná ako večné, nemenné a skutočné súcno, ktoré tvorí základ sveta. Idey charakterizuje rovnosť, identita. Majú iný charakter, než to čo vnímame zmyslami, vnímame ich duševným znakom, nemôžeme ich chytiť. Nikdy nepovedal ich počet, iba že je ich nekonečný počet. Idea má trojaký charakter:
-  ontologický- je prototypom, pravzorom, modelom, je stály a nemenný pojem vecí
-  teologický- je ideou účelného poriadku častí obsiahnutých vo veci ako celku
-  logický-  je všeobecným pojmom, pomocou ktorého poznávame veci a zavádzame poriadok do chaosu vonkajšieho sveta.
Skutočným bytím sú podľa Platóna iba idey.
 
Platón bol aj dualistom- existencia dvoch svetov:
a)  svet zmyslovo vnímateľný- skutočnejší, ide o pohľad subjektívny, plný napodobenín, kópií, odrazov sveta, je to svet v ktorom žijeme (príklad z tohto sveta- ruka)
b) svet ideí- (svet tieňov)
 
Svet ideí je poznateľný len racionálne, cez čisté poznanie (Platón- racionalista); dualizmus sa vzťahuje i na človeka, človek pozostáva zo smrteľného tela a nesmrteľnej duše. Duša predtým ako sa spojila s konkrétnym telom, prebýva vo svete ideí a tam spoznala všetky pravzory, proces poznávania, vzdelávania človeka = postupné rozpamätávanie sa duše na svet ideí. Rozpamätávanie sa súvisí s rozumom a s Erosom. Eros- múdromilovný, túžiaci po idey krásy, spravodlivosti, dobra. Eros= pud hľadania, pomáhajúci rozumu dospieť cez myslenie k ideám, filozofia ako ju vníma Platón, je určitý druh erotu- duševnej lásky (odtiaľ pravdepodobne platonická láska- duševné zbožňovanie osoby). Stupne Erosa:
1. spoznávanie tela, radosť z krásneho tela
2. spoznávanie duše, cez vnímanie krásy tela prechod k vnímaniu krásy duše
3. objavenie krásy v samotnom spoznávaní, radosť z poznávania prinášajúca aj hlbšie sebapoznanie, poznávanie sa stáva vyššou formou žiadostivosti, ďaleko vzdialená od zmyslovej žiadostivosti.
 
Aristoteles (384 - 322 pnl) Bol Platónovým žiakom. Dostal sa na macedónsky dvor ako vychovávateľ Alexandra Veľkého. Bol medzi nimi zvláštny vzťah, navzájom sa rešpektovali, ale Arisoteles nesúhlasil s jeho despotickými chúťkami a odchádza. Keď sa zdvihla protimacedónska vlna, Aristotela prenasledovali a obvinili ho z bezbožnosti. Utiekol a povedal, že nedopustí, aby sa Atény dvakrát prehrešili voči filozofii. 20 rokov pôsobil v Akadémii a po Platónovej smrti si založil vlastnú akadémiu Lykeion (z toho aj lýceum). Jeho rozsiahle dielo delíme na :
1. logické práce
2. prírodno – filozofické práce
3. metafyzické práce
4. etické a sociálne práce
5. a iné (rétorika,politika,..)
Bol zavŕšiteľom filozofie a delil ju na teoretickú, praktickú a poetickú. Filozofiu delí i o 6 skupín:
 
1.) Človek a duša
3 formy duše:
1. vegetatívna- riadi vyživovacie funkcie organizmu (aj u rastlín, zvierat a ľudí)
2. zmyslová- vnímanie, pociťovanie (zvieratá a ľudia)
3. rozumová- pripisuje ju iba človeku a je zdrojom jeho duchovnej činnosti. Tvoria ju dva intelekty: činný (aktívny)- tvorí proces abstrakcie, uvádza rozum do pohybu a trpný (pasívny)- uchováva pojmy, ktoré nadobudol zmyslami
 
2.) Etika- praktická filozofia.
Aristoteles je považovaný za praotca humanizmu. Zaoberá sa tým, čo je pre človeka dobré, či je človek vo svojej podstate dobrý. „Staň sa tým, čím si, staň sa človekom.“
Konečný cieľ každého konania je dobro, vtedy je človek spokojný, šťastný. Dobro jednotilvca spája s dobrom spoločnosti. Nato, aby konal dobro, musí sa učiť cnostiam.
Cnosť je schopnosť rozoznať, čo je dobré a čo zlé. Každá výchova by mala viesť k cnostiam. Cnosti môžu byť: a) etické (štedrosť, striedmosť, pokojnosť...)
b) dianoetické- rozumové (rozumnosť, umenie,...)
Známe dielo: Etika Nikomachova.
Aristotelova zlatá stredná cesta: „Príliš málo odvahy je zbabelosť a príliš veľa odvahy je bezočivosť. Byť málo štedrý je lakomosť, byť príliš štedrý je márnomyselnosť.“

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.037 s.
Zavrieť reklamu