Kultúra a jej prvky

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 250 slov
Počet zobrazení: 16 897
Tlačení: 773
Uložení: 807
kultúra a jej prvky
Kultúra (lat. cultura = pestovanie, skultúrnenie, civilizácia) = civilizácia je spredmetnená ľudská činnosť, súhrn všetkých hmotných a nehmotných výsledkov ľudskej činnosti – zvyky, tradície, obyčaje, pokrok, kultivizácia, skultúrňovanie, spoločnosť, vývoj, vzory správania, humanizácia, ... Do kultúry patria ľudské činnosti, materiálne výsledky týchto činností, vierovyznania, hodnoty, vzory správania, normy a poznatky, ktoré pomáhajú ľuďom, aby prežili. Pestovanie mravov je základná odlišovacia vlastnosť ľudí od zvierat, je to, čo robí človeka človekom.
 
Členenie kultúry:
1.) materiálna (hmotná) - hmotné artefakty, budovy, ...
2.) duchovná (nehmotná) - zvyky, tradície, obyčaje, ideológie, ...
3.) protokultúra – kultúra zvierat daná v pudoch a inštinktoch na základe genetických kódov
4.) dominatná = hlavná
5.) subkultúra – kultúra etnických menšín a národnostných skupín, ktorá sa vyvíja paralelne a dominantnou, ale nie s ňou v rozpore
6.) kontrastná = kontrakultúra – stojí proti dominantnej – kultúra živlov mimo spoločnosti, sociálne deklasovné prostredie
7.) umelecká – umelci, architekti, maliari, ...
8.) ľudová – ľudová tvorivosť
9.) krasová – vyjadruje všeobecný význam kultúry určitých období a stupeň pokroku
 
Prvky kultúry:
1.) hodnoty - všeobecne prijaté predstavy o tom, čo chcú ľudia dosiahnuť alebo predstavy o tom, čo je dobré, čo zlé, vhodné, nevhodné pre spoločnosť. Sú to určité ciele, ktoré si spoločnosť, človek stanovuje. Určitá viera človeka v správne konanie. Majú všeobecnú abstraktnú podobu a počas života sa menia (čestnosť, cudnosť, ...)
2.) normy - sú to vzory pravidlá správania sa ľudí v spoločnosti. Vychádzajú z hodnôt. Sú to také sociálne pravidlá, ktoré presne vymedzujú vhodnosť a nevhodnosť správania sa v situáciách. Majú konkrétnu podobu pravidiel, zákonov, vyhlášok. Môžu byť:
· kodifikované - spísané, uzákonené
· nekodifikované - mravy existujúce v spoločnosti (nevera)
· etické
· náboženské
· právne, ...

3.) spoločenské organizácie a inštitúcie - predstavujú štandartizované (uznávané, zaužívané) spôsoby riešenia základných problémov členov sociokultúrneho systému. Sú zamerané na uspokojovanie určitých spoločenských potrieb určitej skupiny (rodinné, vzdelávacie, náboženské, sociálne, ekonomické, ...). Môžu to byť:
· sociálna inštitúcia – je spôsob akým sa realizuje určitá činnosť alebo opis činnosti, ktorými sa musí každý, kto chce žiť v tejto inštitúcii, riadiť a poznať ich, ide o to, ako realizujeme činnosť
· sociálna organizácia – je skupina ľudí, ktorá niečo spoločné vytvára a ktorých členovia sa aj určitým spôsobom správajú, ide tu o štýl riadenia a fungovania
4.) symboly- písmo, čísla, dopravné značky, gestá, mimika, prsteň - znaky nesúce určitý význam, ktorým rozumie určitá sociálna skupina
5.) Ideológie - systém názorov a poznatkov o prírode, spoločnosti a človeku. Vyjadruje úroveň rozvoja každej spoločnosti. Patria sem všetky poznatky a názory za celú existenciu ľudstva
Ideológia je súhrn názorov, ideí, ktorými určitá sociálna skupina alebo človek vyjadruje svoj vzťah k spoločnosti štátu
6.) poznatky a vedecko-technické poznatky

Kultúrne zmeny zahŕňajú procesy vzniku, premeny, vývinu a zániku kultúry (pokrok, stagnácia, retardácia a regresia). Môžu byť:
1.) revolučné – celá kultúra a všetky jej prvky sa náhle zmenia
2.) evolučné – postupné (móda)
3.) čiastkové – zmena určitého prvku
4.) celkové – zmena celej kultúry
5.) endogénne – prvky sa menia v rámci 1 kultúry
6.) exogénne – spôsobené vonkajšími činiteľmi vplyvom iných kultúr

Kultúrny etnocentrizmus je posudzovanie inej kultúry z hľadiska vlastnej kultúry na základe noriem a hodnôt svojej kultúry – iné kultúry budú anomálie. Môže byť:
1.) umiernený – misionári, ...
2.) agresívny – 3. ríša, USA (holokaust, indiánske vyvražďovanie, ...)

Kultúrny relativizmus je posudzovanie inej kultúry z hľadiska ich hodnôt, ktoré rešpektujú, lebo každá kultúra je jedinečná a môžeme ju pochopiť len na základe ich vlastných hodnôt a noriem

Akulturácia je proces miešania kultúr, ide o exogénne kultúrne zmeny spôsobené prítomnosťou viacerých kultúr na 1 uzemí

Kultúrna difúzia je rozptyl, rozšírenie a prenikanie prvkov kultúry do inej kultúry (amerikanizácia, ...)


Rozumová inteligencia má viacero definícií:
1.) inteligencia je základná schopnosť potrebná pre praktický život
2.) inteligencia je všeobecná psychická schopnosť prispôsobovať sa novým úlohám a životným podmienkam
 
Všeobecné schopnosti podmieňujú úspešnosť vykonávania mnohých činností pomenúvame ich aj pojmom všeobecná inteligencia – je súhrn schopností, ktoré umožňujú rýchlo, kvalitne a ľahšie si osvojiť poznatky a zručnosti na vykonávanie istej činnosti. Je dedične podmienená. Rozvíja sa na základe dedičných dispozícií a vplyvom prostredia. Určuje sa podľa inteligenčného kvocientu:
 
mentálny vek
IQ = ––––––––––––––  . 100
fyzický vek
 
Zisťujeme ju aj inteligenčnými testami a bežnom rozhovore. Všeobecná inteligencia sa vyvodzuje u jednotlivých ľudí podľa rozumových schopností, pričom sa posudzuje rovnováha mentálneho a fyzického veku a podľa určitej tabuľky sa určí stupeň rozumovej vyspelosti.
 
Mentálna retardácia (slabomyselnosť) je znížená schopnosť osobnosti riešiť základné životné problémy. Ide o zníženú rozumovú schopnosť, zaostávanie duševného a rozumového rozvoja osobnosti:
1.) oligofrénia (slabomyseľnosť) znamená defektnú poruchovú úroveň intelektových schopností
2.) retardácia je zaostávanie vo vývine schopností už od narodenia.
 
Má 3 stupne:
1.) 0-19 idiotia – najťažší stupeň postihnutia, chodiť sa učia okolo 6 rokov, reč je väčšinou zúžená len na určité zvuky, nie sú schopní osvojiť si základy hygieny, odkázaní úplne na pomoc iných
2.) 20-49 imbecilita – schopnosť vzdelávať sa je značne obmedzená, slovná zásoba oklieštená, poruchy výslovnosti, hovoriť a chodiť sa väčšinou naučia o 3-4 roky neskôr ako rovesníci, nie sú schopní sa naučiť čítať, písať, pohybovo neobratní, emocionálne nestabilní, niekedy ťažšie zvládnuteľní, dôležité je zamestnať ich takými činnosťami, ktoré zvládnu, aby sa cítili užitoční
3.) 50-69 debilita – ľahší stupeň postihnutia, pomalšie reakcie, oslabená schopnosť narábania s abstraktnými pojmami, znížená chápavosť, nesamostatnosť usudzovania, chýba sebakritickosť, ľahká ovplyvniteľnosť, sklon ku kriminalite, môžu mať výnimočne vyvinutú mechanickú pamäť, nerozhodnosť, znížená chápavosť
 
Príčiny mentálnej retardácie:
1.) genetická (génové mutácie, chromozómové odchýlky) – nikdy sa nezistí príčina:
· nediferencovaná mentálna retardácia – dieťa dostalo od oboch rodičov s vyššou inteligenciou nižšiu dávku aktívnych génov, ktoré sa podieľajú na rozvoji rozumových schpností
· mentálna retardácia na podklade génových mutácií – sú to vrodené metabolické odchýlky, ktoré spôsobujú hromadenie určitej látky, ktorá poškodzuje centrálny nervový systém a spôsobuje mentálnu retardáciu (fenylketonúria = chybný metabolizmus bielkovín, ...)
· mentálna retardácia na podklade chromozómových odchýliek (Downov syndróm, ...)
2.) exogénne vplyvy – fajčenie, vplyv liekov, infekcia počas gravidity, bakteriálne ochorenia, ionizujúce žiarenia, ...
 
Genialita je opakom retardácie
 
IQ:
1.) 0-19 idiotia
2.) 20-49 imbecilita
3.) 50-69 debilita
4.) 70-79 hraničné pásmo =hraničná subnorma - hranica medzi debilitou a normou
5.) 80-89 podpriemerná inteligencia
6.) 90-109 priemerná inteligencia (tento stupeň inteligencie ma najviac ľudí - 50%)
7.) 110-119 ľahká nadpriemerná inteligencia
8.) 120-135 vysoko nadpriemerná inteligencia
9.) 136-viac genialita:
· géniovia bez vlastnej vôle - genialita sa prejaví už v detstve a prirodzeným spôsobom, väčšina dispozícií je vrodených, nezískavajú sa učením, jednotlivca to nestojí toľko úsilia, vrchol dosahujú v mladšom veku (Mozart, Wittgenstein, ...)
· géniovia z vlastnej vôle - musia sa postupne vypracovať, získať skúsenosti, vedomosti učením, vynaložiť veľa pevnej vôle, úsilia, v detstve podávajú priemerné, niekedy podpriemerné výkony, vrchol dosahujú v staršom veku (Einstein, Lomonosov, Wagner, ...)
 
Získané poruchy inteligencie:
1.) deteriorácia intelektových schopností - v dôsledku úrazu, poškodenia mozgu, centrálneho nervového systému (pôrod, drogy, autonehody, ...)
2.) starecká demencia - postupný úbytok intelektových, pamäťových schopností, zúženie slovnej zásoby, odumieranie mozgových buniek
3.) sociálna slabomyseľnosť - znížená úroveň intelektových schopností ako dôsledok nedostatočnej stimulácie zo strany sociálneho prostredia
 
Kreativita (tvorivosť) je zvláštny súbor schopností umožňujúcich tvorivú činnosť, ktorej výsledkom je niečo jedinečné, originálne. Črty tvorivej osobnosti - tvorivosť, flexibilnosť myslenia, vnímavosť, intuitívnosť, sklon k netradičným asociáciám, psychická náladovosť, emocionálna, estetická a sociálna senzitívnosť, snaha sebarealizovať sa.
 
Vlohy = dispozície sú súhrnom všetkých psychických a fyzických daností organizmu, sú to geneticky získané predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, treba ich rozvíjať a byť v sociálne dobrom a priaznivom prostredí
 
Nadanie je miera rozvoja schopností, je to súhrn vlôh (dispozícií), ktoré umožňujú rozvíjanie vykonávania určitej konkrétnej činnosti
 
Talent je osobitne rozvinuté nadanie
 
Genialita je mimoriadne rozvinutý talent, ktorý umožňuje človeku vynikať v určitom obore a dosahovať najvyššie výsledky
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.118