Antická filozofia, Pytagorejci
Autor: primak
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 13.07.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 940 slov
Počet zobrazení: 10 747
Počet zobrazení: 10 747
Tlačení: 736
Uložení: 776
Uložení: 776
antická filozofia, pytagorejci, Milétska škola
Antická filozofia sa delí na štyri obdobia:
1.) raná grécka filozofia (predsokratovská, prírodná, kozmologická) – 8./7.–6./5.st.pr.Kr.:
9 MILÉTSKA ŠKOLA
9 PYTAGOREJCI
9 ELEÁTI
9 HERAKLEITOS z EFEZU
9 NATURALISTI
9 SOFISTI (tu sa už do popredia filozofického záujmu dostáva človek)
2.) klasická grécka filozofia (sokratovská) – cca 500 – 338 pr. Kr.
9 SOKRATES
9 PLATÓN
9 ARISTOTELES
3.) helenistická (poklasická) – 4.st. pr. Kr. – 4.st. po Kr.
9 stoicizmus
9 skepticizmus
9 epikureizmus
9 novoplatonizmus
9 eklekticizmus
4.) mystické obdobie – 4.st. po Kr. – 529 po Kr.
Zánik tohto obdobia je spojený so zatvorením Platónovej akadémie cisárom Justíniánom, lebo nespĺňala podmienky filozofickej školy, zaoberala sa mysticizmom a zachádzala do náboženstva. Nastupuje stredovek a silnenie náboženských prúdov
Pytagorejci
Zakladateľom tohto spolku bol PYTAGORAS z mesta Samos, z tohto ostrova sa presťahoval v dôsledku Polykratovej tyranie do Krotónu v južnej Itálii, dožil v Metaponte. Bol to matematik, fyzik, astronóm a taktiež sformuloval Pytagorovu vetu (jeho autorstvo je spochybňované). Založil patriarchálno-rodovo-náboženský spolok, kt. členovia boli idealisti, verili v reinkarnáciu a museli dodržiavať nasledovné zásady:
1.) žiť skromne – chudobne, asketicky
2.) spytovať si svedomie
3.) neustále sa vzdelávať
4.) chrániť všetko živé – mohli zabíjať len v prípade núdze
Pytagorejci mali politický vplyv, boli z bohatých aristokratických rodín, domáci sa báli o politických zmien a podpálili sídlo pytagorejcov, čo znamenalo zatvorenie spolku. Pre pytagorejcov bolo základom číslo, jeho absolutizovanie, až mystifikovanie a glorifikovanie. Čísla študujú z filozofického hľadiska, skúmali prirodzené a racionálne čísla, iracionálne si nevedeli vysvetliť a tajili ich. Všetky veci sa dali vyjadriť číslami – samostatné substancie tvoriace veci, kt. „vymedzujú všetko nevymedzené a ohraničujú všetko neohraničené“. Čísla robia poriadok vo svete, veci sú stvorené podľa čísel, číslo je vzor a model každej veci – vec je to, čím ju robia číselné vzťahy a pomery, neznáma vec sa stáva známou a poznanou, keď je číselne vyjadrená. Číslo je večné, nemenné, je to stavebný prvok vesmíru, kt. sa dá tiež číselne vyjadriť.
1 (bod) + 2 (priamka) + 3 (trojsten) + 4 (štvorsten) = 10 – harmonické dokonalé božské číslo vyjadrujúce harmóniu a jednotu, mali ho v úcte.
Delenie pytagorejcov:
1.) starší pytagorejci – PYTAGORAS, ALKMAION, HIPPAS, PETRON – zaoberali sa číslami, skúmali párne a nepárne čísla, jednotka je počiatok všetkých vecí a všade sa nachádza. Pre nich harmónia znamenala zosúladenie všetkého nesúladného a akúsi jednotu spájajúcu mnohosť (všetky veci). Čísla mali vlastnosti: 1 (počiatok), 2 (spravodlivosť), 3 (rodina), 7 (panenskosť, zdravie), 8 (láska), ... Pytagoras upozornil na protiklady existujúce vo veciach, javoch a štruktúre sveta, kde rozlišoval 10 protikladov:
a) jedno-mnohé
b) pravé-ľavé
c) mužské-ženské
d) párne-nepárne
e) ...
2.) mladší pytagorejci = akuzmatici – FILOLAOS, EURYTOS, HIKETAS – skúmali vznik vesmíru, v strede vesmíru je oheň – Diov hrad/stráž, okolo neho je desať nebeských sfér, po kt. obiehajú nebeské telesá + Slnko a ich protiklady, Zem má svojho protinožca Protizem, nevidíme ich kvôli ohňu, Slnko je jednou z planét. Verili, že nebeské telesá vydávajú zvuk – hudobnú harmóniu sfér/nebeských telies, kt. počujeme aj my, ale ju nevnímame. Túto teóriu prebral PLATÓN vo svojom diele „Timaios“ a J. KEPPLER, kt. povedal, že dráhy sú elipsovité. Striedanie dňa a noci spôsobuje rotácia Zeme
Milétska škola
Názov pochádza z mesta Milétos, kt. bolo osídlené Iónmi (najvyspelejší z národov v Grécku) a po grécko-perzských vojnách bolo vypálené. Znaky milétskej školy:
2.) hľadanie pralátky (súcna) – hľadali spoločný základ všetkých vecí
3.) hľadanie vzťahu jedno-mnohé
Jedno – spoločný jeden jediný základ, kt. sa dá odhaliť len rozumom, je to bytie, existencia, spoločný základ a prapočiatok
Mnohé – mnohoraké zmyslové vonkajšie bytie, rozmanité veci
4.) naivní materialisti – mali nejasné, neucelené, nevedecké a nevyzreté teórie, naivne verili, že veci, kt. odrážame, môžeme zrkadlovo odraziť vo vedomí = zrkadlové poznanie
5.) naivní živelní materialisti – snaha o dosiahnutie poznania vecí a sveta nevedeckými metódami, ich názory sú neusporiadané a netvoria systém
6.) prechod od mýtu k logu – ich filozofia znamená prechod na pojmové myslenie
Všetci predstavitelia sa opierali o prírodu, jej pozorovanie, praktickú činnosť a konkrétnu skúsenosť (používali prírodovedecké myslenie):
1.) TÁLES MILÉTSKY (640 pr. Kr.) – prapočiatok je voda. Bol vyhlásený za jedného zo 7 mudrcov Grécka, hlásal, že „najťažšie zo všetkých vecí je poznať sám seba a najľahšie poradiť druhým“, kázal žiť v súlade s cnosťou – žiť tak, že nikdy nerobíme to, čo odsudzujeme u druhých. Bol to matematik, cestovateľ, obchodník, astronóm, staviteľ vodných nádrží, zozbieral mnoho poznatkov z geografie, astronómie, fyziológie, kt. priniesol z Babylónie a Egypta, sám si zostrojil prístroje na predpoveď oblohy a zatmenia Slnka na deň 28.5.585 pr. Kr., snažil sa určiť postavenie hviezd, Mesiaca a Slnka vzhľadom k Zemi (najbližšie sú hviezdy → Mesiac → Slnko). Predpovedal vojnu medzi Lýdiou a Médiou. Po prvýkrát nazval vonkajší svet physis a stotožnil ho s božstvom, prvýkrát spomína hyloizmus (stretol sa s magnetizmom → priťahovanie – myslel si, že neživé telesá sú živé). Zem je podľa neho plávajúci plochý disk na vode, kt. je obklopený oceánom. Jeho myšlienky sú podobné ako mal KONFUCIUS
2.) ANAXIMENES – základom je nekonečne pohyblivý vzduch (dýchanie pary), kt. zhustením vzniká vietor (oblaky), potom voda, Zem a kamene, naopak jeho riedením vzniká oheň. Zem je podľa neho akýsi plochý disk vznášajúci sa vo vzduchu, Zem vdychuje vzduch a tým pádom sa vyčleňujú veci na Zemi (táto filozofia bola prebraná pytagorejcami). Hviezdy sú podľa neho oheň, kt. necítime, lebo sú príliš ďaleko. Napísal spis o prírode, bol to súčasník ANAXIMANDROSA
ANAXIMANDROS – základ je podľa neho apeiron (gr. neobmedzené, neohraničené) = prázdny vesmír (prázdnota), z neho sa vyčleňovali protiklady, kt. sú počiatkom všetkých vecí. Zem je odrezaný stĺp / valec v strede vesmíru (prázdnoty), okolo kt. krúžia 3 ohnivé prstence, kt. vznikli ochladzovaním (hviezdy, slnečný a mesačný). Prvýkrát zostrojil mapu sveta a slnečné hodiny a použil výraz arché (gr. prapočiatok, pralátka). Bol súčasníkom ANAXIMENESA
Antická filozofia sa delí na štyri obdobia:
1.) raná grécka filozofia (predsokratovská, prírodná, kozmologická) – 8./7.–6./5.st.pr.Kr.:
9 MILÉTSKA ŠKOLA
9 PYTAGOREJCI
9 ELEÁTI
9 HERAKLEITOS z EFEZU
9 NATURALISTI
9 SOFISTI (tu sa už do popredia filozofického záujmu dostáva človek)
2.) klasická grécka filozofia (sokratovská) – cca 500 – 338 pr. Kr.
9 SOKRATES
9 PLATÓN
9 ARISTOTELES
3.) helenistická (poklasická) – 4.st. pr. Kr. – 4.st. po Kr.
9 stoicizmus
9 skepticizmus
9 epikureizmus
9 novoplatonizmus
9 eklekticizmus
4.) mystické obdobie – 4.st. po Kr. – 529 po Kr.
Zánik tohto obdobia je spojený so zatvorením Platónovej akadémie cisárom Justíniánom, lebo nespĺňala podmienky filozofickej školy, zaoberala sa mysticizmom a zachádzala do náboženstva. Nastupuje stredovek a silnenie náboženských prúdov
Zakladateľom tohto spolku bol PYTAGORAS z mesta Samos, z tohto ostrova sa presťahoval v dôsledku Polykratovej tyranie do Krotónu v južnej Itálii, dožil v Metaponte. Bol to matematik, fyzik, astronóm a taktiež sformuloval Pytagorovu vetu (jeho autorstvo je spochybňované). Založil patriarchálno-rodovo-náboženský spolok, kt. členovia boli idealisti, verili v reinkarnáciu a museli dodržiavať nasledovné zásady:
1.) žiť skromne – chudobne, asketicky
2.) spytovať si svedomie
3.) neustále sa vzdelávať
4.) chrániť všetko živé – mohli zabíjať len v prípade núdze
Pytagorejci mali politický vplyv, boli z bohatých aristokratických rodín, domáci sa báli o politických zmien a podpálili sídlo pytagorejcov, čo znamenalo zatvorenie spolku. Pre pytagorejcov bolo základom číslo, jeho absolutizovanie, až mystifikovanie a glorifikovanie. Čísla študujú z filozofického hľadiska, skúmali prirodzené a racionálne čísla, iracionálne si nevedeli vysvetliť a tajili ich. Všetky veci sa dali vyjadriť číslami – samostatné substancie tvoriace veci, kt. „vymedzujú všetko nevymedzené a ohraničujú všetko neohraničené“. Čísla robia poriadok vo svete, veci sú stvorené podľa čísel, číslo je vzor a model každej veci – vec je to, čím ju robia číselné vzťahy a pomery, neznáma vec sa stáva známou a poznanou, keď je číselne vyjadrená. Číslo je večné, nemenné, je to stavebný prvok vesmíru, kt. sa dá tiež číselne vyjadriť.
1 (bod) + 2 (priamka) + 3 (trojsten) + 4 (štvorsten) = 10 – harmonické dokonalé božské číslo vyjadrujúce harmóniu a jednotu, mali ho v úcte.
Delenie pytagorejcov:
1.) starší pytagorejci – PYTAGORAS, ALKMAION, HIPPAS, PETRON – zaoberali sa číslami, skúmali párne a nepárne čísla, jednotka je počiatok všetkých vecí a všade sa nachádza. Pre nich harmónia znamenala zosúladenie všetkého nesúladného a akúsi jednotu spájajúcu mnohosť (všetky veci). Čísla mali vlastnosti: 1 (počiatok), 2 (spravodlivosť), 3 (rodina), 7 (panenskosť, zdravie), 8 (láska), ... Pytagoras upozornil na protiklady existujúce vo veciach, javoch a štruktúre sveta, kde rozlišoval 10 protikladov:
a) jedno-mnohé
b) pravé-ľavé
c) mužské-ženské
d) párne-nepárne
e) ...
2.) mladší pytagorejci = akuzmatici – FILOLAOS, EURYTOS, HIKETAS – skúmali vznik vesmíru, v strede vesmíru je oheň – Diov hrad/stráž, okolo neho je desať nebeských sfér, po kt. obiehajú nebeské telesá + Slnko a ich protiklady, Zem má svojho protinožca Protizem, nevidíme ich kvôli ohňu, Slnko je jednou z planét. Verili, že nebeské telesá vydávajú zvuk – hudobnú harmóniu sfér/nebeských telies, kt. počujeme aj my, ale ju nevnímame. Túto teóriu prebral PLATÓN vo svojom diele „Timaios“ a J. KEPPLER, kt. povedal, že dráhy sú elipsovité. Striedanie dňa a noci spôsobuje rotácia Zeme
Milétska škola
Názov pochádza z mesta Milétos, kt. bolo osídlené Iónmi (najvyspelejší z národov v Grécku) a po grécko-perzských vojnách bolo vypálené. Znaky milétskej školy:
2.) hľadanie pralátky (súcna) – hľadali spoločný základ všetkých vecí
3.) hľadanie vzťahu jedno-mnohé
Jedno – spoločný jeden jediný základ, kt. sa dá odhaliť len rozumom, je to bytie, existencia, spoločný základ a prapočiatok
Mnohé – mnohoraké zmyslové vonkajšie bytie, rozmanité veci
4.) naivní materialisti – mali nejasné, neucelené, nevedecké a nevyzreté teórie, naivne verili, že veci, kt. odrážame, môžeme zrkadlovo odraziť vo vedomí = zrkadlové poznanie
5.) naivní živelní materialisti – snaha o dosiahnutie poznania vecí a sveta nevedeckými metódami, ich názory sú neusporiadané a netvoria systém
6.) prechod od mýtu k logu – ich filozofia znamená prechod na pojmové myslenie
Všetci predstavitelia sa opierali o prírodu, jej pozorovanie, praktickú činnosť a konkrétnu skúsenosť (používali prírodovedecké myslenie):
1.) TÁLES MILÉTSKY (640 pr. Kr.) – prapočiatok je voda. Bol vyhlásený za jedného zo 7 mudrcov Grécka, hlásal, že „najťažšie zo všetkých vecí je poznať sám seba a najľahšie poradiť druhým“, kázal žiť v súlade s cnosťou – žiť tak, že nikdy nerobíme to, čo odsudzujeme u druhých. Bol to matematik, cestovateľ, obchodník, astronóm, staviteľ vodných nádrží, zozbieral mnoho poznatkov z geografie, astronómie, fyziológie, kt. priniesol z Babylónie a Egypta, sám si zostrojil prístroje na predpoveď oblohy a zatmenia Slnka na deň 28.5.585 pr. Kr., snažil sa určiť postavenie hviezd, Mesiaca a Slnka vzhľadom k Zemi (najbližšie sú hviezdy → Mesiac → Slnko). Predpovedal vojnu medzi Lýdiou a Médiou. Po prvýkrát nazval vonkajší svet physis a stotožnil ho s božstvom, prvýkrát spomína hyloizmus (stretol sa s magnetizmom → priťahovanie – myslel si, že neživé telesá sú živé). Zem je podľa neho plávajúci plochý disk na vode, kt. je obklopený oceánom. Jeho myšlienky sú podobné ako mal KONFUCIUS
2.) ANAXIMENES – základom je nekonečne pohyblivý vzduch (dýchanie pary), kt. zhustením vzniká vietor (oblaky), potom voda, Zem a kamene, naopak jeho riedením vzniká oheň. Zem je podľa neho akýsi plochý disk vznášajúci sa vo vzduchu, Zem vdychuje vzduch a tým pádom sa vyčleňujú veci na Zemi (táto filozofia bola prebraná pytagorejcami). Hviezdy sú podľa neho oheň, kt. necítime, lebo sú príliš ďaleko. Napísal spis o prírode, bol to súčasník ANAXIMANDROSA
ANAXIMANDROS – základ je podľa neho apeiron (gr. neobmedzené, neohraničené) = prázdny vesmír (prázdnota), z neho sa vyčleňovali protiklady, kt. sú počiatkom všetkých vecí. Zem je odrezaný stĺp / valec v strede vesmíru (prázdnoty), okolo kt. krúžia 3 ohnivé prstence, kt. vznikli ochladzovaním (hviezdy, slnečný a mesačný). Prvýkrát zostrojil mapu sveta a slnečné hodiny a použil výraz arché (gr. prapočiatok, pralátka). Bol súčasníkom ANAXIMENESA
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Antická filozofia | Maturita | 1 359 slov | |
Antická filozofia | Učebné poznámky | 1 822 slov | |
Antická filozofia kontra Kresťanstvo | Referát | 3 230 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#antická filozofia #2.Filozofia, mýtus, polyteizmus, monoteizmus #vznik filozofie a prechod od mýtu k logu #Pytagorejci #predstavitelia antika #naivny materializmus #Klasická grécka filozofia #filozofia a mýtus #táles #Grécka filozofia - predsokratovské obdobie #vznik a predpoklady vzniku filozofie v antickom grecku #filozofia grecko #antika #grécki filozofovia #Antický svet #predsokratovská filozofia #anticka spolocnost #filozofia #pytagoras #diela talesDiskusia: Antická filozofia, Pytagorejci
Pridať nový komentárVygenerované za 0.015 s.