Stredoveká filozofia (5.-15. st.)

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: Chlapec primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 507 slov
Počet zobrazení: 8 945
Tlačení: 551
Uložení: 535
stredoveká filozofia (5.-15. st.)
Stredoveká filozofia za začala rozvíjať od r. 529, keď cisár JUSTÍNIÁN I. zatvoril Platónovu akadémiu kvôli neplneniu úloh filozofického vzdelávania, zachádzala do mysticizmu a okultizmu. Delí sa na 3 obdobia:
1.) apologetika = obhajoba kresťanstva, 1.st.po Kr. – kresťanstvo bolo prenasledované. V r. 225 boli spísané základné články kresťanskej vierouky a obmedzená sloboda vedeckého bádania na koncile v Nicei, v r. 313 bol vydaný Milánsky edikt, ktorý zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami, v r. 380 cisár THEODOSIUS vyhlásil kresťanstvo za oficiálne náboženstvo Rímskej ríše
2.) patristika (lat. pater = cirkevný otec, kňaz, učiteľ) - nastáva upresňovanie kresťanských pojmov a systematizácia kresťanskej vierouky (dogiem). Predstavitelia: TERTULLIANUS, ORIGENES, AURELIUS AUGUSTINUS, AMBROSIUS, GREGOR VEĽKÝ, HIERONYMUS
Okruhy problémov, ktorými sa zaoberala:
· teologický problém
· christologický problém – o osobe Ježiša Krista
· antropologický problém – človek ako božské stvorenie, žije v spoločenstve s inými ľuďmi, bol chápaný ako malý pozemný tvor, ktorého hlavnou úlohou bolo „ora et labora“ Z toho vznikli 3 učenia:
®  učenie o trojakom ľude – kňažstvo, šľachta, duchovenstvo
®  učenie o predestinácii – predurčenie na spasenie/zatratenie
®  učenie o hriechu
3.) scholastika – delí sa na:
· ranná (8.-13.st.)
· vrcholná (13.st.)
· neskorá (14-15.st.)
 
Spory v stredovekej filozofii:
1.) medzi dialektikmi a antidialektikmi
2.) spor o univerzálie
 
Znaky stredovekej filozofie:
1.) predmet filozofie = Boh (lat. summa essencia = základ všetkého)
2.) jediná ideológia je náboženská a cez ňu je všetko posudzované – „obdobie temna“
3.) uprednostňovanie viery pred rozumom – viera sa chápe ako vyššie poznanie, stojí nad rozumom, snažili sa určiť hranice rozumu. Rozum siaha len potiaľ, pokiaľ dokážeme veci logicky vysvetliť, veci ktoré nemôžeme pochopiť rozumom, tie vysvetľujeme vierou, ľudský rozum je dobrý len vtedy, ak pomáha upevniť kresťanské myslenie – môže narušiť náboženskú vieru, je slabý, nespoľahlivý a mýliaci sa, lebo len viera v dogmy nás privedie k posmrtnému životu, ľudský rozum sa cení len dovtedy, dokedy obhajuje kresťanské učenie
4.) zdôrazňovanie skutočnej pravdy, ktorú nám môže vyjaviť len Boh a nemožno ju získať vedeckým bádaním
5.) uprednostňovanie viery pred rozumom a vedou, viera je chápaná ako vyššie poznanie a sú určené jeho hranice
6.) odmietanie túžby po poznaní → odmietanie antickej múdrosti založenej na pravde
7.) hlásanie askézy = zriekanie sa prirodzených túžob a radostí
8.) metóda uvažovania je dogmatizmus (dedukcionizmus) – vychádzali z normy (božská pravda). Vychádzali z jedného záveru a prichádzali k jednotlivým poznatkom, ale vracali sa k dogmám
9.) filozofia je špekulatívna disciplína založená na deformovaných myšlienkach Platóna a Aristotela
10.)  úloha filozofie: neustále vysvetľovať, obhajovať náboženskú vierouku, feudálny systém, len vtedy filozofia mohla spolupracovať s teológiou → filozofia je slúžka teológie
 
Porovnanie s antikou:
1.) uplatnenie človeka v politickom živote – úlohou človeka v stredoveku modliť sa a pracovať
2.) túžba po poznaní, hľadanie pravdy, podstaty vecí, ale v stredoveku hľadanie pravdy nie je dôležité
3.) kalokagatia (harmonický rozvoj tela i ducha), ale stredovek sa upriamoval len na dušu
4.) pestovanie cností a žitie v súlade s nimi, v stredoveku bola najvyššia cnosť láska k Bohu a blížnemu
5.) zachovanie si duševnej rovnováhy
6.) užívanie si svetských radostí
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015