Platónovo dielo „Štát“

Platónovo dielo „Štát“

Platónovo dielo „Zákony“ sú poupravenou podobou diela „Štát“. Vznik štátu odvodzoval zo slabosti ľudského indivídua, rozdelil obyvateľstvo na 3 základné stavy podľa toho, čo prevláda u človeka:

1.) telo = hlava, hruď, brucho – podľa toho, ako sa delí telo, sa následne delí duša

2.) duša = rozum (→ múdrosť → vládcovia-filozofi), odvaha (→ statočnosť → vojaci, strážcovia zákona), žiadostivosť (→ umiernenosť → remeselníci a roľníci)
Vládnuť mali vládcovia-filozofi, pretože oni najdlhšie pobudli vo svete ideí a sú zárukou spravodlivosti. Nakoniec urobil úpravu – nie vládca ma spoločnosti vládnuť, ale neosobný princíp = zákon. Jeho ideál štátu je doslova vládou najlepších, teda vládou filozofov = sofokracia (sofos = mudrc žijúci so súlade s cnosťami).

Tvrdil, že v štáte nejde o blaho jedného občana, ale o blaho celku = kolektívne spoločné šťastie. Štát nebol tvorený z jednotlivých rodín, deti mohli mať len roľníci a staral sa o ne štát, toto neskôr pozmenil (povolil mať deti a súkromné vlastníctvo) v diele „Zákony“.

Ostatne formy štátu sú poškvrnené:

1.) timokracia (vláda úzkej skupiny ľudí) – vládne násilie a ctižiadostivosť

2.) Oligarchia (vláda majetných) – túžba po bohatstve

3.) Demokracia – bezuzdné zneužívanie slobody a neobmedzené panstvo davu

4.) Tyrania – tyran je otrokom svojich vášní, ktorými deptá poddaných

Platón v diele Štát svoju teóriu idey zhrnul do podobenstva o jaskyni. Hlavná postava v tomto diele je Sokrates. Podáva v ňom obraz spútaných ľudí sediacich v jaskyni. Hlavy majú odvrátené od vchodu a slnečného svetla a pozerajú na zadnú stenu jaskyne. Mimo jaskyne horí oheň a na zadnej stene možno vidieť mihotajúce sa tiene tých ktorí prechádzajú vonku a počuť ich hlasy.

Ľudia uväznení v jaskyni považujú tiene za skutočnosť. Sokrates si predstavuje, že jeden väzeň by bol oslobodený, náhle oslepený vonkajším svetlom a postavený tvárou v tvár skutočnosti. Z počiatku by to vyvolalo úzkosť a potom by dokázal vidieť veci ako sú, ako existujú v skutočnosti. Po návrate do jaskyne by poučil ostatných väznou, čo je skutočné bytie.

Priestor, ktorý sa ukazuje zraku sa podobá žalárnemu príbytku (zmyslový svet, ktorý vidíme). Svetlo ohňa v jaskyni prirovnáva sile slnko. Pravé poznanie (pravý svet) podľa Platóna znamená opustiť svet zmyslov a hľadať pomocou rozumu všeobecné pravdy - idey ( pravú podstatu nášho bytia).

Aristoteles kritizuje Platóna, lebo Aristoteles hovorí, že poznanie je vnímanie a preto bez vnímania nemôžeme nič poznať ani chápať a kedykoľvek premýšľame musíme zároveň premýšľať o podstate (o idei). Svet prírody nie je zdanie je to skutočný svet.

Platónove ideály na ideálne usporiadanie spoločnosti boli východiskom pre diela ďalších filozofov o „utopických“ štátoch. Uvedomil si, že sa toto nemôže realizovať v Aténach, a preto sa o to pokúsil na Sicílii v meste Syrakúzy na dvore svojho bývalého žiaka DIOGÝZA STARŠIEHO, no nepodarilo sa mu to a bol predaný do otroctva (prepustili ho a dodnes sa nevie, kto ho vykúpil; nejaký pytagorejec alebo kyrénsky občan AHNIKERIS). Vrátil sa do Atén a založil tam Akadémiu. Na Sicíliu sa vrátil ešte 2x, no vždy bol neúspešný, bol na jeden rok zatvorený, no ani to ho nezlomilo. Zomrel ako starý, vyrovnaný, spokojný človek.