Atomisti a naturalisti

atomisti a naturalisti
Naturalisti = pluralisti
Poeleátski prírodovední filozofi. Predstavitelia:
1.) EMPEDOKLES z AKRAGANTU – zo Sicílie, bol to politický rečník, prírodovedec, lekár, zberateľ rastlín – vo svojej dobe bol považovaný za čarodeja/mystickú osobu. Napísal diela „O prírode“ a „O očisťovaní“. Podľa neho tvoria základ sveta 4 živly:
1.) voda = boh Nestis – má žltú farbu
2.) vzduch = bohyňa Héra – modrá farba
3.) oheň = boh Zeus – červená farba
4.) zem = boh Hádes – čierna farba
Veci vznikli miešaním týchto živlov v rôznom pomere, kt. sú spájané silami:
1.) príťažlivá sila – tvorí ju láska = boh Eros
2.) odpudivá sila = nenávisť – rozdeľuje ich, aby ich láska opäť pospájala do všeobjímajúcej božskej gule
2.) ANAXAGORAS z KLAZOMÉNY – pochádzal z Malej Ázie a pôsobil v Aténach. Podľa neho tvoria arché malé drobné, ďalej nedeliteľné častice, kt. sú nám neviditeľné ale hmotné, všetky veci sa skladajú zo semien (ARISTOTELES ich nazval homoiomérie (homoios = rovnorodý; meros = časť – merizmus = filozofický smer, kt. rieši vzťah celku a časti). Nič nevzniká, ani nezaniká, ale sa preskupuje v rôznych pomeroch. Podľa prevahy semien určitého druhu poznáme, čo vec je, všetky veci sú v pohybe a príčina pohybu je nus = rozum – najčistejšia sila, činný princíp sveta, kt. je hýbateľom všetkých čiastočiek vo svete a robí v ňom poriadok.

Atomisti
Predstavitelia:
1.) LEUKIPPOS – existuje o ňom len málo správ, zistil, že nemožno deliť veci do nekonečna, ale vždy ostanú akési najmenšie čiastočky, kt. sú ďalej nedeliteľné – nazval ich atómy (atómos = ďalej nedeliteľný)
2.) DEMOKRITOS z ABDÉR – pokračovateľ a žiak LEUKIPPA, tvrdil, že existujú atómy (nerovnomerný pohyb) a prázdno. Bol materialista-dualista, nesúhlasil s eleátmi, neveril v bohov, kt. boli podľa neho len fantazijné predstavy. Nazývali ho aj smejúci sa filozof-optimista. Za vznik vecí považoval zhlukovanie atómov, uznával mnohosť bytia a vecí, vznik a zánik vecí uznával na úrovni atómov. Veril vo fatalizmus (nevyhnutnosť), vylúčil náhodu – všetko zo všetkého vyplýva, determináciu – veci majú účinok a následok, pokúsil sa o mechanický výklad sveta. Svojím učením o atómoch predstihol vývoj vedy, jeho diela „O rozume“ a „Veľké usporiadanie sveta“ boli 1. antickými encyklopédiami, zaoberal sa astronómiou, fyzikou, matematikou a biológiou, bol bohatý a veľa cestoval, poznatky prinášal z Babylonie, Perzie a Egypta. Atómy sú večné, nedeliteľné, jemné a neviditeľné hmotné častice, kt. sa navzájom líšia veľkosťou, tvarom, polohou a usporiadaním, sú v neustálom pohybe a prázdnote, pohybujú sa všetkými smermi, nemajú rovnakú rýchlosť a ich pohyb je predurčený. Atómy do seba narážajú, vytvárajú zhluky, spájajú sa háčikmi a vytvárajú veci, Pri prudších nárazoch veci zanikajú. Pohyb je vnútorná nevyhnutnosť všetkých atómov, počet a tvary atómov sú nekonečné a kvantita vecí závisí od usporiadania atómov. Chápe ho mechanicky, uznáva súhrnný pohyb = pád. Prázdno je nevyhnutná podmienka pohybu. Tvrdí, že „bytie je mnohé, rozmanitosť sveta je skutočná – reálna“, vznik a zánik vecí chápe ako premenu vecí alebo neustále sa meniacu kombináciu atómov. Duša je hmotná, skladá sa zo zvlášť jemných atómov, kt. zanikajú spolu s telom. Veci a javy v živote sú príčinné = kauzálne podmienené – okolnosťami determinované (determinare = podmieňovať). Je prísny determinista, život človeka je tiež podmienený. Hovorí, že telo i duša sú smrteľné, jeho názory na život sú optimistické, cieľom človeka je dosiahnuť blaženosť na tomto svete = byť spokojný so svojím svedomím.

Aby to dosiahol, musí:
1.) pochopiť zákonitosti fungovania sveta
2.) ovládnuť svoju žiadostivosť
3.) užívať si radosti života s mierou
4.) nebude podliehať myšlienkovým bludom a predsudkom
Tvrdil, že problémy sú dočasné, prechodné a dajú sa prekonať rozumom a výchovou. Kladie dôraz na rozumové poznanie, ním vystihujeme podstatu vecí, zmyslami dokážeme zachytiť len prechodné zhluky atómov – zmyslové poznanie chápe ako otlačenie predmetov do okolitého zvuku ako kovové doštičky, kt. následne vnímame našimi zmyslami.