Tomáš Akvinský

Tomáš Akvinský

– „knieža scholastikov“, najsystematickejší stredoveký filozof

– zakladateľ tomizmu – v súčasnosti novotomizmus

– jeho učenie sa stalo základom katolíckej cirkvi a kresťanského učenia

– v r. 1323 ho kanonizovali (vyhlásili za svätého)

– narodil sa pri Neapole v bohatej juhotalianskej rodine, meno dostal po otcovi, grófovi Landolfovi z Akvínu

– ako 5-ročný sa dostal do benediktínskeho kláštora, ako 14-ročný odišiel študovať prírodné vedy na Neapolskú univerzitu, ako 19-ročný vstúpil do dominikánskeho rádu (čo sa nepáčilo rodičom, kt. ho uniesli a rok držali v izolácii), nato utiekol do Paríža, kde sa stretol s Albertom Veľkým – bol to učiteľ, kt. si všimol jeho talent a vyhlásil o ňom: „Raz tento nemý vôl bučaním zaplní celý svet.“. Aj spolužiaci ho volali „nemý vôl“

– z Paríža sa dostal do Kolína nad Rýnom, kde bol 4 roky, vrátil sa do Paríža, kde získať stupeň Mgr. a vyučoval teológiu, posledné roky bol profesorom na univerzite v Neapole, zomrel ako 49-ročný v koči na ceste do Lyonu, kde šiel na cirkevný koncil – bol tučný a dostal infarkt

– názor na svet: svet je hierarchicky usporiadaný, na najvyššom stupni je Boh, pod ním anjeli (= čistá podstata bez hmoty, nie sú dokonalí), potom človek, zvieratá, rastliny a neživá príroda. Človek a Boh sú odlišné súcna, človek je nedokonalý tvor a boží výtvor, nemôže sa rovnať Bohu, ale jeho duša mu je podobná. Duša je forma tela (lat. anima corpolis). Boh je celé bytie, človek len jeho stupeň

– cieľom života človeka je dosiahnuť štastie = konať dobro, dobro znamená žiť v súlade s kresťanskými zásadami

– uvádza odkazy na božiu existenciu, pokladal ich za vedecké a zároveň teologické:

1.) Boh je 1. príčina pohybu, kt. je nehybná a udáva pohyb, pohyb je daný Bohom

2.) Boh je príčinou a účinkom všetkých vecí vo svete

3.) Boh je bytie a nebytie vo svete

4.) Boh je dokonalosť a dobro vo svete

5.) Boh je poriadok a účel vo svete

– jeho diela:

1.) „Suma teologická“ (lat. summa = súhrn, sumár) – venoval ju začínajúcim teológom, je to zhrnutie náboženskej vierouky, vyjadril tu podradné postavenie ostatných vied voči teológii: „Filozofia je slúžkou teológie, ako aj ostatné vedy“. Teológia je vyššia veda, pretože sa opiera o viery a dogmy, kým ostatné vedy sa opierajú o rozum (= nižšie poznanie).

Snaží sa o kompromis medzi filozofmi a teológmi, myslí si, že by mali spolupracovať, filozofia by mala argumentovať a zdokonaľovať v prospech teológie. Veril, že univerzálie existujú pred vecami (ante res) v božej mysli ako idey a po vzniku vecí existujú v samotných veciach a realite. Chcel určiť hranice medzi rozumom a vierou – viera nastupuje vtedy, ak nepostačuje rozum a niečo nedá sa logicky zdôvodniť. Hovoril, že existujú 2 pravdy:

a) pravda filozofie, rozumu a vedy

b) pravda teológie, zjavenia

2.) „Suma filozofická“ – vychádzal z Aristotelovej filozofie, kt. sa snažil pokresťančiť, rozoberá prevzaté pojmy od Aristotela – formu, látku, substanciu, akcidenciu, možnosť a skutočnosť.

Látka = je pasívne bytie a charakterizuje ho schopnosť prijímať určenia od formy (individualizácia), stáva sa konkrétnou, považuje ju za princíp individualizácie a jedinečnosti

Forma = nadobudnutie tvarov, vlastností a charakteristík, dodáva zmenu možnosti na skutočnosť

Substancia = je to samostatné súcno a základ veci, existuje samo o sebe a tvorí základ vecí

Akcidencia = vlastnosť vecí, javová podoba vecí, nemôže existovať samostatne – Akvinský neveril, že by teplo, zvuk, farba, ... existovali samostatne

Možnosť = potencionálne bytie vo forme látky
  Skutočnosť = reálne bytie, spojenie látky a formy

3.) „Suma proti pohanom“