Sofisti

Sofisti

Boli to prví platení učitelia múdrosti. Delenie sofistov:

1.) individualisti – PROTAGORAS z ABDÉR, HIPPIAS, PRODIPOS

2.) krajní realisti – GORGIAS z LEONTÍN, TRASIMACHOS, LYKOFRÓN, ANTIFÓN, KALLIKLES

Vyučovali za peniaze gramatiku, matematiku, hudbu, poéziu, históriu, estetiku, právo, ... ale hlavne rétoriku (rečníctvo, umenie rečniť a argumentovať) – riadili sa heslom „ten, kto sa kvetnatejšie vyjadruje, má pravdu“. Všetko závisí na dohode medzi ľuďmi, nedôverovali zmyslom, prispôsobovali si svoju náuku, uplatňovali subjektivizmus a relativizmus, rozvíjali jazyk a jazykové prostriedky ako nástroj dorozumievania, predmetom ich filozofie je človek a jeho reč = najdôležitejší nástroj, kládli dôraz na štýl, formu vyjadrovania a spôsob argumentácie. Zneužívali jazyk, manipulovali rečou a logickými argumentmi – argumentovať možno nielen za pravdu, ale aj za lož, kt. častokrát vydávali za pravdu. Znaky:

1.) upriamenie pozornosti na človeka

2.) rozvoj jazyka a jazykových prostriedkov

3.) rozvoj rétoriky, vytváranie sofizmov – eristika = spor o prázdne slová

4.) relativizmus pojmov – prekrúcanie pravdy a lži podľa výhodnosti (boli platení na súdoch)

5.) formalizmus – išlo im o formu a nie o obsah (kvetnatosť)

6.) nešlo im o skutočnú podstatu vecí – o objektívnu pravdu, skutočnú podstatu zastierali

7.) racionalizmus – nedôvera v zmysly, viera v rozum, presadzovali subjektivizmus = všetko závisí od človeka a od jeho uhla pohľadu – „ku každej veci môžeme povedať aj kladný, aj záporný súd“

8.) všetko je dielom človeka – právo, náboženstvo a morálka je len dohoda mocných, PROTAGORAS: „mierou všetkých vecí jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú, je človek“

9.) skepticizmus a nihilizmus – hlavne GORGIAS a jeho triáda (3 výroky), v kt. sa zaplietol s logickými argumentmi:

1.) nič nie je

2.) keby aj niečo bolo, nemohli by sme to poznať, lebo to, čo je v objekte, ťažko sa zobrazuje v mysli človeka – nie všetko, čo je myslené, nemusí a nachádzať v realite – nevieme ho adekvátne zobraziť vo vedomí

3.) keby aj niečo bolo a mohli by sme to spoznať, nemohli by sme to oznámiť priateľovi, lebo reč nie je ničím, čo skutočne jestvuje

10.) po prvýkrát nastolili pedagogickú tematiku – začali učiť za peniaze

11.) po prvýkrát nastolil problematiku práva – boli zástancovia prirodzených ľudských práv, hlásali prirodzenú rovnosť medzi ľuďmi

12.) kritika otroctva

13.) morálne hodnoty, právo aj náboženstvo nemajú božský pôvod, ale sú dielom človeka

Porovnanie SOKRATA a sofistov:

1.) používanie rovnakých metód – dialektiky – sofistom nešlo o pravdu, ale o spoločenské uznanie, Sokrates hľadal pravdu, sebapoznanie a sebazdokonaľovanie

2.) poňatie pojmov – sofisti ich prekrúcali, Sokrates – „musí byť v pojmoch niečo stále, pevné, čo sa nedá prekrútiť“ – definoval pojmy

3.) poňatie morálky a poznania – podľa sofistov závisí poznanie a morálka od ľudí, Sokrates tvrdil, že aj v nich musia byť pravidlá s objektívnou podstatou/platnosťou

Predstavitelia sofistov:

– PROTAGORAS z ABDÉR – prišiel do Atén, kritizuje bohov a náboženstvo, spochybňuje ich existenciu – „nemôžeme vedieť ani to, že sú, ani to, že nie sú, ani to, akú majú podobu“. Nejasnosť vecí a krátkosť ľudského života nám bránia vedieť, či existujú božstvá. Základné tézy:

1.) poznanie je subjektívny proces

2.) poznanie podlieha zmenám v objekte i subjekte

3.) pravda je relatívna – kritérium pravdivosti je užitočnosť

4.) všetko je dielom človeka – aj morálka, aj náboženstvo, aj právo a spolu s ním a vývojom spoločnosti sa to mení