Druhy učenia – podmienky, od čoho závisí

Druhy učenia – podmienky, od čoho závisí

Učenie je cieľavedomé uvedomelé získavanie poznatkov, ktoré nadobúdame pomocou slov a myslenia. Učením si rozširujeme osobnostnú vlastnú skúsenosť, ktorú učenie ovplyvňuje.

V užšom slova zmysle vymedzujeme učenie ako cieľavedomé a účelné nadobúdanie, získavanie poznatkov a vedomostí.

V širšom slova zmysle je to učenie, ktoré vzniká mimovoľne, neúmyselne. Je to viac-menej učenie založené na inštinktoch a pudoch (typické u zvierat) počas celého života

Druhy učenia:

1.) učenie podmieňovaním (habituácia) - jedinec alebo zviera sa prispôsobuje daným vonkajším podnetom na základe utvárania podmienených reflexov dočasných nervových spojov – Pavlov

2.) percepčno-motorické učenie - osvojenie si manuálnych zručností, schopností človeka na základe vnímania a pochopenia (napr. keď otec opravuje auto a syn to vidí vizuálne)

3.) verbálne učenie - slovné učenie, získavanie vedomostí pomocou slov, pojmov a úzko súvisí s pamäťou a pozornosťou

4.) učenie riešením problémov = odpozorované (napr. ako dospelí riešia problémy, ...)

5.) imitačné učenie - učenie hrou alebo napodobňovaním

6.) mimovoľné učenie = neuvedomelé - vzniká pri práci, športe. U človeka prebieha celý život. Nevynakladáme vôľu na učenie, ale i napriek tomu sa učíme

7.) intelektuálne (rozumové) učenie - jeho cieľom je získavanie a nadobúdanie poznatkov, ale je podmienené intelektuálnymi schopnosťami daného jedinca

8.) asociačné učenie - na základe spájania slov a jednotlivých popisov – umožňuje nám lepšie pochopiť text

9.) sociálne - osvojenie si zvykov tej sociálnej skupiny, v ktorej žijem (napr. návyk osobnej hygieny, ...)

Činitele ovplyvňujúce verbálne učenie:

1.) rozsah učenia (kvantum) - množstvo učenia, kt. sa máme naučiť

2.) náročnosť textu (zložitosť) - nesmie obsahovať veľa cudzích slov a byť komplikované

3.) charakter učiva - učivo môže byť písané jednoduchšie, zložitejšie, rýchlejšie sa to naučíme ak sú tam uvedené príklady. Dôležitá je konkretizácia učiva

4.) Psychické rozpoloženie – motivácia, osobný telesný stav, nálada

Na kvalitu učenia vplýva:

1.) kvalita a úroveň pamäti – typológia a genetika osobnosti

2.) motivácia učenia - vôľa – dôvody a príčiny učenia sa a tie nás povzbudzujú k učeniu alebo opačne

3.) intelektuálna vyspelosť osobnosti - zahŕňa skúsenosti, zručnosti, prax, schopnosti, rozum, ...

Pri učení sa uplatňujú zákonitosti učenia:

1.) zákonitosť spätnej informácie - overovanie sa naučeného učiva, jeho kvalitu, overovanie v praxi

2.) prenos (transfer) informácií - informácie z kníh, učebníc, z počutého slova sa prenášajú do mozgu, môže byť narušený nepohodou, nepozornosťou...

3.) opakovanie - opakovanie je matka múdrosti, opakovaním sa upevňujú poznatky a vedomosti.

Zabúdanie je dôležité pre obranu organizmu (napr. keď zabúdame na zlé veci, ...). Zabúdanie je opak uchovávania, nemožnosť vybaviť si uložené informácie, neznamená však jej stratu. Informácia sa uložila do pamäti, tam zostáva, môže však byť dočasne aj dlhodobo neprístupná. Predpokladá sa, že existujú dva základné motívy zabúdania – rozpad (vyhasínanie) nepoužívanej pamäťovej stopy a interferencia (odsúvanie staršej pamäťovej stopy).

Pozornosťje to zameranosť, intencionalita (sústredenosť) nášho vedomia pri spracúvaní informácií o vonkajšom svete. Vlastnosti pozornosti:

1.) selektivita (výberovosť) - znamená vyčlenenie tých poznatkov do centra našej pozornosti, ktoré sú pre nás dôležité, cieľom selektivity je zredukovať učivo

2.) zameranosť - môže byť:
· zámerná- je úmyselné sústredenie, ide o vedomé sústredenie na danú problematiku
· mimovoľná je neúmyselná, čiže neuvedomujúc si vykonávame rôzne druhy činnosti už na základe našich zautomatizovaných návykov.

3.) koncentrácia - je sústredenosť vedomia na viaceré časti pozorovaného deja, opakom je roztržitosť - ľudia sa v danej chvíli nedokážu sústrediť na daný dej

4.) rozsah pozornosti (rozpätie) - zahŕňa množstvo prvkov, ktoré človek môže sledovať súčasne (6 až 7)

5.) intenzita pozornosti - nie je rovnaká, môže kolísať (oscilovať), inak by bol človek napätý, dlhodobá sústredenosť človeka stresuje, neurotizuje

6.) fluktulácia - je schopnosť prenášať pozornosť z jedného javu na iný jav

7.) stálosť pozornosti - závisí od motivácie, záľub, koníčkov...