Horizontálna a vertikálna deľba moci

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: Chlapec primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 414 slov
Počet zobrazení: 16 704
Tlačení: 772
Uložení: 805
horizontálna a vertikálna deľba moci – Locke, Montesquieu
Horizontálna deľba moci – vymedzuje kompetencie, efektívny vývoj štátu a vzájomnú kontrolu. Rozdeľuje centrum moci na tri zložky. Všetky tri zložky sú navzájom nezávislé, rovnakú moc má každá z nich - sú akoby v jednej rovine. Sú to:

1.) zákonodarná moc = legislatíva – predstaviteľom je NR SR - kolektívny orgán štátnej moci, rozhodujúci je názor väčšiny (nadpolovičnej, dvojtretinovej, trojpätinovej miere), reprezentujú ho najsilnejšie politické strany, volený v priamych voľbách, je to zbor laikov. My máme jednokomorový parlament (jedna komora = jedna snemovňa), funkčné obdobie trvá 4 roky. Jeho úlohy a právomoci: prijíma, mení, reviduje ústavu, schvaľuje štátny rozpočet, schvaľuje programy vlády, ratifikuje medzištátne dohody, posudzuje činnosť vlády, menuje sudcov; predseda parlamentu má riadiacu a organizačnú funkciu

2.) výkonná moc = exekutíva – jej predstaviteľom je:
· vláda - najvyšší orgán výkonnej moci i štátnej správy, je to zbor ministrov na čele s predsedom, členovia majú pridelené kompetencie (ministerstvá), člen by mal byť odborníkom v danom obore. Jej úlohou je uvádzať rozhodnutia do života, pripravovať návrhy zákonov, vytvárať vhodné organizačné podmienky, starať sa o bezpečnosť občanov, vytvárať vhodné medzinárodné prostredie. Najdôležitejšia je funkcia premiéra, ministra zahraničných vecí, hospodárstva a financií. Premiér zastáva výkonnú, kontrolnú, riadiacu a reprezentatívnu funkciu.
· hlava štátu = prezident - uzatvára a dojednáva zmluvy, reprezentuje, menuje štátnych funkcionárov, je hlavný vojenský veliteľ, má čestné a výsostné práva

3.) súdna moc = jurisdikcia - má kontrolovať zákonodarnú a výkonnú moc. Najvyššiu právomoc má Ústavný súd SR v Košiciach - posudzuje zákony, rozhodnutia vlády, či nie sú v rozpore s platnou ústavou. Je potrebná jeho nezávislosť
 
Túto formu vlády uznáva J. LOCKE, vyjadruje sa k tomu v diele „Dve rozpravy o vláde“ – vypracoval koncepciu deľby moci (zákonodarná, výkonná, súdna). Všetky tri zložky majú byť oddelené, presné kompetencie, aby nedošlo ku kumulovaniu moci, aby sa moc nesústredila v rukách len jedného človeka, aby sa vyhlo tyranii a vytvorili sa predpoklady pre demokraciu. Uznáva ideálnu formu štátu - konštitučná monarchia. Cirkev má byť od štátu oddelená.
MONTESQUIEU uprednostňuje výkonnú moc, lebo ju má v rukách panovník, ktorý má právo vetovať zákony vydané parlamentom alebo zrušiť jeho činnosť → despotizmus. Rozdelenie moci chápe ako proces vzájomného vyvažovania zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci - je to akýsi princíp bŕzd a protiváh. Za ideálnu formu vlády považuje umiernenú konštitučnú monarchiu.
 
Vertikálna deľba mocinižšie orgány štátnej moci sú plne politicky zodpovedné vyšším orgánom. Rozhodnutia vyšších orgánov sú záväzné pre im podriadené nižšie orgány. Platí tu princíp demokratického centralizmu - nariadenia a príkazy vychádzajú z jedného centra, z ústredne štátnej moci a sú záväzné pre nižšie orgány. Orgány štátnej moci sú vertikálne usporiadané - od najdôležitejšej po tie, ktoré musia rozhodnutia ústrednej moci rešpektovať.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010