Socializácia jednotlivca

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: primak (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 951 slov
Počet zobrazení: 17 069
Tlačení: 798
Uložení: 838
socializácia jednotlivca - sociálny status, sociálna rola
Socializácia je určitý proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru v spoločnosti a formuje sa ako sociálna a individuálna bytosť. Človek vyrastá v spoločnosti. Proces začleňovania sa jednotlivca ako biologickej bytosti a jeho pretváranie sa deje vplyvom sociálnych kontaktov. Pretvára sa tak na bytosť sociálnu a individuálnu. Človek socializáciou nadobúda zručnosti, osvojuje si normy, hodnoty správania, ktoré mu umožňujú začleniť sa do spoločnosti.
Funkcie socializácie:
1.) personalizácia - socializácia napomáha formovaniu osobnosti - človek sa stáva bytosť spoločenská i individuálna
2.) hromadenie kultúry a jej odovzdávanie ďalším generáciám, nadväzuje na staré tradície, ale vytvára i novú kultúru
3.) ľahšie prežívanie – uľahčuje prácu a umožňuje telesný a duchovný vývin osobnosti
 
Fázy socializácie:
1.)  primárna fáza = anticipačná - obdobie detstva a (pred)školského veku a dospievania. Táto fáza jedinca   učí základným sociálnym návykom, zručnostiam a umožňuje tak premenu jedinca z biologickej bytosti   na spoločenskú sociálnu bytosť (individuálnu bytosť) – dieťa sa učí čítať, písať, obliekať, ... Dieťa sa   najviac podieľa na premene svojej osobnosti, osvojuje si vzory správania, učí sa mnohým sociálnym   rolám – napr. matka vedúca v práci, ... Socializačné činitele primárnej fázy pomáhajú dieťaťu meniť sa (rodičia súrodenci, (pred)školské zariadenia, kamaráti, ...)
2.)  sekundárna fáza - produktívny a postproduktívny vek. Prebieha celý život až do smrti, pretože tu   prebieha resocializácia - človek neustále preberá a mení sociálne role. Socializačné činitele sekundárnej   fázy sú rodina, pracovný kolektív, okruh známych, priateľov, susedské, mesto/dedina, ...
 
Sociálna rola je určitý vzor správania jedinca, aký sa očakáva od jeho postavenia (jeho sociálneho statusu). Môže byť:
1.) predpísaná - je to predpísané/dané správanie jedinca dané zvyklosťami, tradíciami (babka nosí kroj, ...)
2.) nepredpísaná - neočakávané správanie, ktoré vzniká v mimoriadnych krajných situáciách (afekt, ...)
 
Vlastnosti sociálnej roly:
1.) predpisuje správanie jedinca, ktoré sa od neho očakáva v štandardných situáciách
2.) sociálna rola sa hrá, čo znamená, že ide o štandardné správanie nositeľa určitého statusu
3.) mnohé role sú nám dané už od narodenia (som žena, som muž)
4.) schéma potrieb, postojov, cieľov, hodnôt a činností, ktoré by mali charakterizovať predstaviteľa určitej pozície,
 
Výkon role je realizácia činnosti, úlohy, skutočné správanie aktéra, ktoré býva jedinečné.
 
Sociálny status je určitá sociálna pozícia, ktorú človek v spoločnosti zastáva, ide o trvalejšiu pozíciu, ktorá je spojená s určitými právami a povinnosťami. Je daný určitými znakmi - status lekára je biely plášť, učiteľa triedna kniha, ... Môže byť:
1.) vrodený - človek ho nemôže ovplyvniť (som černoch, muž, ...)
2.) získaný (nadobudnutý) - človek ho nadobúda sám (kariéra, ambície) zručnosťami, vedomosťami
3.) nanútený - spoločnosť ho jedincovi vnúti (väzenie)
 
Sociálna skupina je spoločenstvo ľudí, ktorí majú rovnaké ciele, záujmy, uznávajú spoločné hodnoty, spájajú ich určitá vzťahy (trieda, rodina, ...). Znaky sociálnej skupiny:
1.)  sociálna interakcia - vzájomné ovplyvňovanie sa členov skupiny, jedinec vplýva na skupinu (môže ju viesť, riadiť), ale aj sociálna skupina ovplyvňuje jednotlivca, a zároveň dochádza k sociálnej interakcii aj u ostatných členov
2.)  sociálna identita (totožnosť) - každý člen sociálnej skupiny by sa s ňou mal stotožňovať, príslušnosť jedinca ku skupine znamená, že sa označuje pojmom „my“ a ostatných označuje „oni“
 
Funkcie sociálnych skupín sú rôzne, možno ich rozdeliť do 2 základných kategórií:
1.)  inštrumentálne (nástrojové) skupiny - ich cieľom je uľahčiť prácu jedinca, slúžia ako prostriedok na dosiahnutie cieľa, ale na plnenie pracovných úloh
2.)  citové (afektívne) skupiny - slúžia ako prostriedok oddychu, záľuby, relaxácie, napomáhajú dodržiavať harmóniu osobnosti
 
Rozdelenie sociálnych skupín:
1.)  podľa typu väzby jednotlivých členov v skupine:
· primárne - malé skupiny, v ktorých prevládajú osobné, emocionálne vzťahy, sú to neformálne vzťahy, je tu priama väzba alebo interakcia členov
Dyáda = dvaja jedinci, najmenšia skupina, vznikajú dyadické vzťahy
· sekundárne - veľké skupiny, v ktorých nevznikajú osobné, emocionálne vzťahy, ale platia formálne väzby (pracovisko, školenie, ...)
2.)  podľa typu solidarity jednotlivých členov v skupine:
· formálne - platia tu neosobné vzťahy
· neformálne - prevládajú osobné vzťahy, všetci sa dobre poznajú a nadobúdajú rovnocenné postavenie
· vnútorné skupiny - som jej členom, patrím do skupiny, stotožňujem sa s jej pravidlami, normami a označujem sa pojmom „my“
· vonkajšie- nie som členom, dištancujem sa, nazývam ich pojmom „oni“
3.)  podľa typu, spôsobu spätosti jednotlivca so skupinou:
· členská - som členom
· referenčná (vzťažná) - nie som členom, ale chcel by som byť, orientujem sa na ňu bez ohľadu na to, či tam patrím.
4.)  podľa charakteru zaradenia sa jednotlivca do skupiny:
· dobrovoľné - jedinec sa hlási ku skupine - jeho dobrovoľné rozhodnutie
· nedobrovoľné - začlenenie je násilné (väzenie, bezdomovec, ...)
5.)  podľa zamerania činnosti:
· pracovné - ich cieľom je spoločné plnenie daných konkrétnych úloh
· rekreačné - dobrovoľné (športové kluby, spevácke, ...)
 
Sociálna interakcia je vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých členov, kde sa vytvárajú kontakty medzi jednotlivcami v skupine – v každej sociálnej skupine sa vytvárajú určité sociálne vzťahy. Každá sociálna interakcia má svoje pravidlá, ktoré závisia od charakteru skupiny a činnosti, ktoré skupina vykonáva.
 
Sociálne vzťahy sa vytvárajú v rámci sociálnej interakcie vytvárajú sa už v najmenšej skupine – dyáde. Postavenie jednotlivca v sociálnych vzťahov môže byť:
1.)  rovnocenné (symetrické) - sú rovnako silné osobnosti, rovnako si jeden druhého vážia a nepodriaďujú sa
2.)  nerovnocenné (komplementárne) - jeden jedinec vystupuje ako dominantný člen - silný jedinec, vodca skupiny- preberá za seba úlohu riadenia a zodpovednosti za skupinu. Druhý člen je submisívny - závislý, podriadený. Dominantný vodca môže byť:
· formálny - ten, ktorého si skupina určí, zvolí, ale jedinci ho nemusia rešpektovať
· neformálny - nie je do funkcie oficiálne zvolený, ale ostatní ho rešpektujú
Submisívni členovia môžu byť:
· pomocníci = aktívni - aktívne pomáhajú vodcovi
· súputníci- sú závislí od pomocníkov a vodcu, urobia len to, čo im poviete, viac nič
· pasívni, periférni, okrajoví- stoja na konci skupiny, nezapadajú do skupiny, nechávajú sa ňou ťahať
 
Postavenie jednotlivca v skupine môže byť:
1.)  podľa obľúbenosti – atraktivity:
· populárny
· obľúbený
· akceptovaný (uprednostňovaný)
· trpený
2.)  z hľadiska akceptovania:
· kladne sa presadzujúci
· odmietaní jedinci
· osamelí až izolovaní jedinci
· prehliadaní jedinci
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.114