Socializácia jednotlivca

Socializácia jednotlivca

socializácia jednotlivca – sociálny status, sociálna rola

Socializácia je určitý proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru v spoločnosti a formuje sa ako sociálna a individuálna bytosť. Človek vyrastá v spoločnosti. Proces začleňovania sa jednotlivca ako biologickej bytosti a jeho pretváranie sa deje vplyvom sociálnych kontaktov.

Pretvára sa tak na bytosť sociálnu a individuálnu. Človek socializáciou nadobúda zručnosti, osvojuje si normy, hodnoty správania, ktoré mu umožňujú začleniť sa do spoločnosti.

Funkcie socializácie:

1.) personalizácia – socializácia napomáha formovaniu osobnosti – človek sa stáva bytosť spoločenská i individuálna

2.) hromadenie kultúry a jej odovzdávanie ďalším generáciám, nadväzuje na staré tradície, ale vytvára i novú kultúru

3.) ľahšie prežívanie – uľahčuje prácu a umožňuje telesný a duchovný vývin osobnosti

Fázy socializácie:

1.) primárna fáza = anticipačná – obdobie detstva a (pred)školského veku a dospievania. Táto fáza jedinca učí základným sociálnym návykom, zručnostiam a umožňuje tak premenu jedinca z biologickej bytosti na spoločenskú sociálnu bytosť (individuálnu bytosť) – dieťa sa učí čítať, písať, obliekať, ... Dieťa sa najviac podieľa na premene svojej osobnosti, osvojuje si vzory správania, učí sa mnohým sociálnym rolám – napr. matka vedúca v práci, ... Socializačné činitele primárnej fázy pomáhajú dieťaťu meniť sa (rodičia súrodenci, (pred)školské zariadenia, kamaráti, ...)

2.) sekundárna fáza – produktívny a postproduktívny vek. Prebieha celý život až do smrti, pretože tu prebieha resocializácia – človek neustále preberá a mení sociálne role. Socializačné činitele sekundárnej fázy sú rodina, pracovný kolektív, okruh známych, priateľov, susedské, mesto/dedina, ...

Sociálna rola je určitý vzor správania jedinca, aký sa očakáva od jeho postavenia (jeho sociálneho statusu). Môže byť:

1.) predpísaná – je to predpísané/dané správanie jedinca dané zvyklosťami, tradíciami (babka nosí kroj, ...)

2.) nepredpísaná – neočakávané správanie, ktoré vzniká v mimoriadnych krajných situáciách (afekt, ...)

Vlastnosti sociálnej roly:

1.) predpisuje správanie jedinca, ktoré sa od neho očakáva v štandardných situáciách

2.) sociálna rola sa hrá, čo znamená, že ide o štandardné správanie nositeľa určitého statusu

3.) mnohé role sú nám dané už od narodenia (som žena, som muž)

4.) schéma potrieb, postojov, cieľov, hodnôt a činností, ktoré by mali charakterizovať predstaviteľa určitej pozície,

Výkon role je realizácia činnosti, úlohy, skutočné správanie aktéra, ktoré býva jedinečné.

Sociálny status je určitá sociálna pozícia, ktorú človek v spoločnosti zastáva, ide o trvalejšiu pozíciu, ktorá je spojená s určitými právami a povinnosťami. Je daný určitými znakmi – status lekára je biely plášť, učiteľa triedna kniha, ... Môže byť:

1.) vrodený – človek ho nemôže ovplyvniť (som černoch, muž, ...)

2.) získaný (nadobudnutý) – človek ho nadobúda sám (kariéra, ambície) zručnosťami, vedomosťami

3.) nanútený – spoločnosť ho jedincovi vnúti (väzenie)

Sociálna skupina je spoločenstvo ľudí, ktorí majú rovnaké ciele, záujmy, uznávajú spoločné hodnoty, spájajú ich určitá vzťahy (trieda, rodina, ...). Znaky sociálnej skupiny:

1.) sociálna interakcia – vzájomné ovplyvňovanie sa členov skupiny, jedinec vplýva na skupinu (môže ju viesť, riadiť), ale aj sociálna skupina ovplyvňuje jednotlivca, a zároveň dochádza k sociálnej interakcii aj u ostatných členov

2.) sociálna identita (totožnosť) – každý člen sociálnej skupiny by sa s ňou mal stotožňovať, príslušnosť jedinca ku skupine znamená, že sa označuje pojmom „my“ a ostatných označuje „oni“

Funkcie sociálnych skupín sú rôzne, možno ich rozdeliť do 2 základných kategórií:

1.) inštrumentálne (nástrojové) skupiny – ich cieľom je uľahčiť prácu jedinca, slúžia ako prostriedok na dosiahnutie cieľa, ale na plnenie pracovných úloh

2.) citové (afektívne) skupiny – slúžia ako prostriedok oddychu, záľuby, relaxácie, napomáhajú dodržiavať harmóniu osobnosti

Rozdelenie sociálnych skupín:

1.) podľa typu väzby jednotlivých členov v skupine:

· primárne – malé skupiny, v ktorých prevládajú osobné, emocionálne vzťahy, sú to neformálne vzťahy, je tu priama väzba alebo interakcia členov
Dyáda = dvaja jedinci, najmenšia skupina, vznikajú dyadické vzťahy

· sekundárne – veľké skupiny, v ktorých nevznikajú osobné, emocionálne vzťahy, ale platia formálne väzby (pracovisko, školenie, ...)

2.) podľa typu solidarity jednotlivých členov v skupine:

· formálne – platia tu neosobné vzťahy

· neformálne – prevládajú osobné vzťahy, všetci sa dobre poznajú a nadobúdajú rovnocenné postavenie

· vnútorné skupiny – som jej členom, patrím do skupiny, stotožňujem sa s jej pravidlami, normami a označujem sa pojmom „my“

· vonkajšie– nie som členom, dištancujem sa, nazývam ich pojmom „oni“

3.) podľa typu, spôsobu spätosti jednotlivca so skupinou:

· členská – som členom

· referenčná (vzťažná) – nie som členom, ale chcel by som byť, orientujem sa na ňu bez ohľadu na to, či tam patrím.

4.) podľa charakteru zaradenia sa jednotlivca do skupiny:

· dobrovoľné – jedinec sa hlási ku skupine – jeho dobrovoľné rozhodnutie

· nedobrovoľné – začlenenie je násilné (väzenie, bezdomovec, ...)

5.) podľa zamerania činnosti:

· pracovné – ich cieľom je spoločné plnenie daných konkrétnych úloh

· rekreačné – dobrovoľné (športové kluby, spevácke, ...)

Sociálna interakcia je vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých členov, kde sa vytvárajú kontakty medzi jednotlivcami v skupine – v každej sociálnej skupine sa vytvárajú určité sociálne vzťahy. Každá sociálna interakcia má svoje pravidlá, ktoré závisia od charakteru skupiny a činnosti, ktoré skupina vykonáva.

Sociálne vzťahy sa vytvárajú v rámci sociálnej interakcie vytvárajú sa už v najmenšej skupine – dyáde. Postavenie jednotlivca v sociálnych vzťahov môže byť:

1.) rovnocenné (symetrické) – sú rovnako silné osobnosti, rovnako si jeden druhého vážia a nepodriaďujú sa

2.) nerovnocenné (komplementárne) – jeden jedinec vystupuje ako dominantný člen – silný jedinec, vodca skupiny- preberá za seba úlohu riadenia a zodpovednosti za skupinu. Druhý člen je submisívny – závislý, podriadený. Dominantný vodca môže byť:

· formálny – ten, ktorého si skupina určí, zvolí, ale jedinci ho nemusia rešpektovať

· neformálny – nie je do funkcie oficiálne zvolený, ale ostatní ho rešpektujú
Submisívni členovia môžu byť:

· pomocníci = aktívni – aktívne pomáhajú vodcovi

· súputníci– sú závislí od pomocníkov a vodcu, urobia len to, čo im poviete, viac nič

· pasívni, periférni, okrajoví- stoja na konci skupiny, nezapadajú do skupiny, nechávajú sa ňou ťahať

Postavenie jednotlivca v skupine môže byť:

1.) podľa obľúbenosti – atraktivity:

· populárny

· obľúbený

· akceptovaný (uprednostňovaný)

· trpený

2.) z hľadiska akceptovania:

· kladne sa presadzujúci

· odmietaní jedinci

· osamelí až izolovaní jedinci

· prehliadaní jedinci