Demokracia

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: Dievča diana (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.02.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 661 slov
Počet zobrazení: 6 603
Tlačení: 431
Uložení: 428

Demokracia = vláda ľudu (grécky démos – ľud, kracia – vláda). Najvyššia moc prináleží občanom štátu. Občania sa spolupodieľajú na politickom rozhodovaní, na riadení štátu. Prvá forma demokracie vznikla v gréckych mestských štátoch, kde sa slobodní občania (okrem otrokov a žien) priamo podieľali na politickom rozhodovaní cez hlasovanie. Tvorcom aténskej demokracie bol aténsky štátnik Perikles. 10 pilierov demokracie: 1. Národná suverenita (zvrchovanosť) štátu – štát sa vyvíja samostatne, nikto si ho neprivlastňuje, ani mu nerozkazuje. Má neobmedzenú právomoc tvoriť a meniť prostredie, v ktorom žijú jeho občania. (historické medzníky: vznik anglikánskej cirkvi – anglický kráľ Henrich VIII osamostatnil anglickú cirkev od Vatikánu a vymenoval sa za jej hlavu, rozdelenie štátnej moci – zákonodarná, výkonná, súdna moc; bariéry zvrchovanosti: ideológia – násilne nanútená občanom, napr. komunizmus, náboženstvo – napr. v islamských krajinách je politické rozhodovanie podriadené cirkvi, vojenská diktatúra – štát je okupovaný armádou a vojenskými dôstojníkmi, ktorí na presadenie svojich záujmov využívajú mocenské prostriedky, kontinentálne spoločenstvá – vstup do nich znamená isté obmedzenie štátnej suverenity – napr. vstup do EÚ – dodržiavanie nariadení a zákonov). 2. Vláda väčšiny – vládnymi stranami sa stanú tie, ktoré získali vo voľbách minimálne 51% hlasov, 3. Práva menšiny, 4. Záruka základných ľudských práv a slobôd, 5. Slobodné a čestné voľby, 6. Rovnosť pred zákonom, 7. Riadny súdny proces – prezumpcia neviny (každý je nevinný, kým sa mu vina nedokáže), 8. Ústavné obmedzenia vlády – vláda môže konať len v rámci ústavy a jej zákonov (občan môže robiť všetko to, čo mu ústava nezakazuje), 9. Sociálny, ekonomický a politický pluralizmus – existencia viacerých názorov, 10. Zásady tolerancie, spolupráce a kompromisu. Formy demokracie: priama, nepriama.

Priama demokracia – občania priamo rozhodujú o verejných veciach. Táto forma demokracie sa využívala v čistej forme v mestských gréckych štátoch v antickom Grécku, ktoré mali do 30 000 obyvateľov. Vzhľadom na počet obyvateľov moderných štátov je táto forma neuskutočniteľná, súčasnou formou priamej demokracie je referendumplebiscit. Typickým príkladom súčasného štátu, ktorý často uplatňuje formy priamej demokracie je Švajčiarsko. Nepriama demokracia – občania si zvolia svojich zástupcov, ktorí rozhodujú o verejných veciach v mene ľudu (v orgánoch štátu, regiónu či obce). Najčastejšou formou nepriamej demokracie sú volitelia a poslanci. Občania sú zdrojom moci, zvolení poslanci sú nositeľom moci. Za svoje činy zodpovedajú voličom. Na Slovensku sa NR SR skladá zo 150 poslancov volených na 4 roky. Volitelia sú osoby poverené občanmi (voličmi) voliť v ich mene. Existujú napr. v USA, u nás nie, pretože máme priame voľby (voliči sa priamo zúčastňujú na voľbách). Znaky nepriamej demokracie: rovnosť (občania sú si rovní vo voľbách, v možnosti zastávať verejnú funkciu), kontrola (moc je pod kontrolou opozície v parlamente a kontrolných orgánov), dočasnosť (moc je zvoleným zástupcom zverená len na určité obdobie), princíp väčšiny (väčšinový princíp, platí to, o čom rozhodne väčšina), princíp konsenzu (hľadanie politického súladu v zásadných otázkach), pluralita (možnosť výberu spomedzi viacerých politických subjektov), liberálnosť (garancia ľudských a občianskych práv a slobôd).

Súčasnou formou priamej demokracie: referendum – hlasovanie občanov o vstupe alebo výstupe z nejakého zväzku, o ratifikácii medzinárodných zmlúv, o dodatkoch k ústave, o bežnom návrhu zákona. Referendom sa nemôže riešiť problematika ľudských práv, daní, odvodov a štátneho rozpočtu. Plebiscit – všeľudové hlasovanie o akejkoľvek otázke, jednou z foriem je územný plebiscit – obyvatelia určitého územia rozhodujú o osamostatnení od daného štátu alebo o pripojení k danému štátu. Je to jednorazové rozhodnutie nezakotvené v ústave.

Referendum je hlasovanie občanov o vstupe alebo výstupe z nejakého zväzku, o ratifikácii medzinárodných zmlúv, o dodatkoch k ústave, o bežnom návrhu zákona. Referendom sa nemôže riešiť problematika ľudských práv, daní, odvodov a štátneho rozpočtu. Druhy: Obligatórne – ak je v ústave zakotvená povinnosť referendum vykonať,  fakultatívne – v ústave je dané, že v určitých veciach môže byť vykonané, ale nemusí, ratifikačné – potvrdzuje už prijatý zákon. Spôsob vykonávania: Referendum vyhlasuje prezident na základe petície, ktorú podpíše minimálne 350 000 občanov alebo ak ho odsúhlasí NR SR. Musí sa uskutočniť do 90 dní od jeho vyhlásenia. Nemôže byť uskutočnené 90 dní pred voľbami (ale v deň volieb áno).Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Spracováva ich Ústredná komisia pre referendum, Okresné a Obvodné komisie. Výsledky majú váhu zákona. Ak výsledky nie sú prijaté (nezúčastnil sa dostatočný počet voličov), môže sa referendum o tej istej veci vyhlásiť až po 3 rokoch. Referendum je financované zo štátneho rozpočtu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.3)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.026