Pyramídové hry

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 31.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 346 slov
Počet zobrazení: 4 772
Tlačení: 448
Uložení: 483
Pyramídové hry
 
Úvod:
Téma pyramídových hier je často podceňovaná a odstrkovaná do úzadia. Mnoho ľudí vôbec netuší čo to pyramídová hra je a aké nástrahy ponúka. Ja si naopak myslím, že ľudí je dôležité informovať o nebezpečenstve tohto finančného podvodu. Väčšina obetí je z chudobných pomerov a do hry investujú peniaze za vidinou rýchleho zbohatnutia a tým pádom aj pomoci v ich ťažkej finančnej situácií. Bohužiaľ, v drvivej väčšine prípadov to končí známym slovným spojením „z kaluže do blata“ a ich už tak ťažká situácia sa ešte zhorší. Nielen, že nezbohatnú ani o jediný cent, no dokonca sa im ich vklad zrejme ani nevráti. Zakladateľ pyramídovej hry sa obohatí a značnú finančnú čiastku. Ale pozor, pyramídová hra a jej podobný druh podvodu je nelegálna a jej zakladateľ bude trestne stíhaný.
 
Čo je to pyramídová hra?
Pyramídová hra je typ podvodu, o ktorom počul už asi každý z nás. Tento typ podvodu je však nelegálny. Ako ale pyramídová hra funguje? Pyramídové hry majú mnoho foriem a niekedy je ťažké ich rozoznať. Napriek tomu, všetky majú jednu charakteristickú črtu. Sľubujú zákazníkom a investorom obrovské zisky založené prevažne na nábore ďalších členov do programu a nie na reálnych investíciách alebo reálnom predaji výrobkov a služieb verejnosti.Niektoré hry môžu podporovať predaj výrobku, ale často ide len o využitie výrobku na zakrytie pyramídovej hry. Existujú dva náznaky toho, že výrobok sa využíva na zakrytie pyramídovej hry: nákup inventára a slabý maloobchodný predaj. K nákupu inventára dochádza ak motivačný systém spoločnosti vyžaduje od nových členov, aby nakúpili viac tovaru ako môžu predať, a to často za nadhodnotené ceny. Ak k tomu dochádza cez distribučný systém spoločnosti, tak ľudia na vrchole pyramídy dosahujú výrazné zisky, aj keď sa konečným zákazníkom predá len málo alebo dokonca žiadne výrobky. Ľudia v dolnej časti pyramídy zbytočne platia za nadbytočné zásoby tovaru, ktorý sa im hromadí v pivnici. Slabý maloobchodný predaj je tiež náznakom pyramídy. Mnoho zakladateľov pyramídových hier tvrdí, že ich výrobok je fantastický. Pri podrobnejšom skúmaní sa však zistilo, že k predaju dochádza len vo vnútri pyramídovej štruktúry alebo novým členom a nie širokej verejnosti.

Ponziho hra (nazvaná podľa Carla Ponziho, talianskeho imigranta v USA) je podobná pyramídovej hre, lebo vyžaduje ustavičný nábor, ale v Ponziho hre zakladateľ zvyčajne nepredáva výrobok a neplatí provízie za nábor nových členov. Namiesto toho, zakladateľ zbiera platby od širokého okruhu ľudí s tým, že im sľubuje vysoký výnos z krátkodobej investície. V typickej Ponziho hre neexistuje reálna investičná príležitosť a zakladateľ len využije peniaze od nových členov na splatenie svojich záväzkov voči starým členom. Slovensko zažilo v poslednom období aspoň jednu takúto hru
Po druhé, ako je možné odlíšiť pyramídové hry od legitímnych foriem podnikania? Nie je to vždy jednoduché a často to vyžaduje detailnú analýzu. Navyše, mnohí si pletú pyramídové a Ponziho hry s legitímnym viac úrovňovým marketingom. Viac úrovňový marketing (Multilevel marketing – MLM) ponúka na rozdiel od pyramídových a Ponziho hier reálny výrobok. A čo je ešte dôležitejšie, MLM predáva svoje výrobky širokej verejnosti bez vyžadovania extra poplatkov za zapojenie sa do MLM systému.
MLM môžu platiť provízie svojím distribútorom, ale tieto provízie sa platia za skutočné maloobchodné tržby nie za nábor nových členov.

Pozrime sa ako funguje pyramídová hra z troch pohľadov: z pohľadu potenciálneho investora, z pohľadu zakladateľa alebo podvodníka a z pohľadu obete. Mnoho pyramídových hier funguje na podobnom princípe ako uvádza nasledovný príklad. V našom príklade každý investor zaplatí povedzme 1 000 € zakladateľovi a mal by si vybudovať svoju sieť náborom troch nových členov, každý z nich by mal získať ďalších troch nových členov atď. Investor dostane províziu 300 € za každého z troch nových členov, ktorých získa na úrovni hneď pod ním a províziu 50 € za každého získaného člena na ďalších troch úrovniach. Teda, investor by mal dostať províziu za štyri úrovne nových členov.

Potenciálnemu investorovi sa to môže javiť ako výborná príležitosť. Zakladateľ pyramídovej hry pravdepodobne presvedčí investora, že vstupuje ešte na “začiatku” pyramídy. Zdá sa, že investor môže získať 6 750 € za investíciu vo výške len 1 000 €, čo predstavuje fantastický výnos 675%: 300 € získa za prvý nábor troch nových členov, celkovo 900 € ; 50 € za každého nového člena z ďalších troch úrovní, z prvej 450 € (50 € x 9), z druhej 1 350 € (50 € x 27) a z tretej 4 050 € (50 € x 81), celkovo 5 850 €.

Rozoberme teraz situáciu z pohľadu zakladateľa, ktorý je na vrchu pyramídy a v skutočnosti zarába z každej úrovne. Každý nový investor predstavuje pre neho predpovedateľné príjmy a výdavky. Zakladateľ získava od každého nového člena 1 000 € a v najhoršom prípade musí zaplatiť provízie starším investorom vo výške 450 € za získanie nového člena a jeho vetvy. Teda, ak investor vstúpi do systému na poslednej úrovni, zakladateľ zinkasuje od neho
1 000 € , ale zaplatí len 300 € osobe, ktorá ho získala a po 50 € každému z troch starších členov vo vetve nového investora, spolu 150 € a celkovo 450 €. Zakladateľovi teda ostane vyše polovica z členského poplatku 1 000 €.
Teraz predpokladajme, že hra sa zrúti po nábore štvrtej úrovne. Podľa tohto príkladu zakladateľ získa neuveriteľných 69 650 €
•  1 000 € od prvého investora do pyramídovej hry (1 000 € bez vyplatených provízií) = 1 000 €
•  2 100 € celkovo od 3 ďalších (prvostupňových) investorov ((1 000 € – 300 €) x 3) = 2 100 €;
•  5 850 € celkovo od 9 ďalších (druhostupňových) investorov ((1 000 € – (300 € + 50 €) x 9) = 5 850 €;
•  16 200 € celkovo od 27 ďalších (treťostupňových) investorov ((1 000 € – (300 € + 50 € + 50 €) x 27) = 16 200 €;
•  44 500 € celkovo od 81 posledných (štvrtostupňových) investorov ((1 000 € – (300 € + 50 € + 50 € + 50 €) x 81) = 44 500 €
1 000 € + 2 100 € + 5 850 € + 16 200 € + 44 500 € = 69 650 €

Na záver, rozoberme pyramídovú hru z pohľadu investora – obete – po tom, čo sa celá pyramída zrútila. Obeť podobne ako prvý investor, predpokladá, že je na vrchole pyramídy, ale zrazu zistí, že je na jej konci a nie je schopný nájsť svojich nasledovateľov. Nie je sám, pretože väčšina investorov sa ocitne na konci pyramídy v okamihu jej zrútenia. Štruktúra takejto pyramídy spôsobuje, že kedykoľvek dôjde k jej zrúteniu, minimálne 70% investorov bude na jej konci a bez možnosti dosiahnuť zisk. Všetci zaplatili 1 000€, plus peniaze investované do inventára alebo marketingu. V našom prípade, dokonca ani treťostupňovým investorom sa nevráti ich investícia. Zaplatili členský príspevok 1 000€ a získali 3 provízie vo výške 300€. V skratke, ak sa pyramída zrúti, tak všetci investori na spodných dvoch úrovniach nezískajú späť ani svoju pôvodnú investíciu. Počet obetí zo dvoch spodných úrovní predstavuje 89% z celkového počtu účastníkov (108 zo 121 investorov).
 
Ako rozoznať MLM alebo pyramídovú hru?
1. Buďte opatrný, ak program ponúka príliš vysoké zisky, hlavne, ak nie je podložený reálnym predajom výrobkov alebo reálnym investičným profilom. Môže ísť o Ponziho hru, kde peniaze od nových členov slúžia na vyplatenie starších členov. Program sa časom zrúti spôsobiac finančnú ujmu väčšine účastníkov.
2. Vyvarujte sa programu, ktorý ponúka provízie za nábor nových distribútorov, hlavne, ak nie je spojitosť s výrobkom a ak sa vyžaduje samostatný počiatočný vklad. Avšak ani prítomnosť výrobku alebo služby neodstraňuje nebezpečenstvo. FTC má skúsenosti aj s pyramídovými hrami, skrývajúcimi sa za zdanlivú ponuku investičných príležitostí, kreditných kariet v daňových rajoch, bižutérie, dámskej spodnej bielizne, kozmetiky, čistiacich prostriedkov a elektroniky.
3. Ak plán podporuje predaj výrobkov alebo služieb, skontrolujte, či ich cena nie je nadhodnotená, či si noví členovia nemusia zakúpiť drahé zásoby a či sa predaj neuskutočňuje prevažne medzi členmi programu a nie širokej verejnosti. Ak je niektorá z týchto podmienok splnená, “predaj” výrobku alebo služby môže len zakrývať pyramídovú hru s nekonečným náborom a nákupom zásob.
4. Vyvarujte sa programov, ktoré sľubujú tajný plán, kontakty v zahraničí alebo špeciálne vzťahy, ktoré je ťažké skontrolovať. Charles Ponzi tvrdil, že má tajný spôsob obchodovania a odkúpenia miliónov poštových kupónov. Skutočným tajomstvom bolo, že zastavil ich odkupovanie.
5. Vyvarujte sa spoločností, ktoré odsúvajú splnenie svojich záväzkov. Mnoho pyramídových hier inzeruje, že sú ešte v uvádzacom štádiu. Podľa definície, pyramídové hry nikdy nesplnia svoje záväzky voči väčšine účastníkov. Aby mohli pyramídy prežiť, potrebujú pritiahnuť maximálny počet členov. Často sa terčom kolektívneho hnevu oklamaných investorov stáva vláda. Polovica investorov do pyramídových hier sa považuje za obete hry a vyčíta FTC, že jej trvalo príliš dlho, kým hru zastavila, druhá polovica sa považuje za obete FTC, ktorá zničila ich šance na zarobenie miliónov.
6. Nakoniec, vyvarujte sa programov investujúcich do technologických alebo nedávno deregulovaných trhov. Každý investor sníva o zbohatnutí cez noc, ale v skutočnosti, väčšina technologických začínajúcich podnikov (ventures) je riziková a veľké zisky prináša až po niekoľkých rokoch tvrdej práce. Podobne aj deregulované trhy môžu ponúkať investorom a zákazníkom výrazné zisky, ale deregulácia neznamená, že neplatia žiadne predpisy a pyramídové alebo Ponziho hry sú zrazu legálne.

Federálna obchodná komisia (Federal Trade Commission – FTC) je jednou z niekoľkých agentúr na vymáhanie práva v USA s právomocou vyšetrovať nelegálne pyramídové hry. FTC vyšetruje a vedie súdne konania voči nelegálnym pyramídovým hrám už vyše 25 rokov. Dva prípady zo 70-tych rokov predstavujú ideálny príklad analýzy, či MLM je alebo nie je nelegálnou pyramídovou hrou. V prípade Koscot (1975), spoločnosť ponúkala možnosť stať sa “poradcom krásy” a predávať kozmetiku. Motivačný program spoločnosti neinicioval maloobchodný predaj. Namiesto toho, inicioval nových členov ku kúpe titulu “Supervisor” za $2,000 a nákupu kozmetiky Koscot za $5,400, a k následnému získavaniu bonusov za nábor nových členov za rovnakých podmienok. FTC zistila, že Koscot predstavoval nelegálnu pyramídovú hru a definovala nelegálnu pyramídu. Túto definíciu prevzali aj iné agentúry na vymáhanie práva a súdy. FTC zistila, že pyramídové hry nútia účastníkov zaplatiť za prísľub dvoch oprávnení: “práva predávať výrobok” a “práva získavať provízie za nábor nových členov, teda odmeny ktoré nemajú vzťah k predaju výrobkov konečnému spotrebiteľovi.” Dôvod: pri platení provízií za nábor nových členov sa starší členovia sústredia na nábor a nie na maloobchodný predaj výrobkov, pre ktorý bolo daný podnik údajne vytvorený.

V prípade Amway (1979), sa FTC taktiež snažila rozlíšiť, či ide o nelegálnu pyramídu alebo legitímny MLM. Amway v tom čase vyrábal a predával čistiace a iné prípravky pre domácnosť. Podľa podnikateľského plánu tejto spoločnosti, každý distribútor si vo veľkom zakúpil výrobky od osoby, ktorá ho najala. Vrcholoví distribútori nakupovali priamo od Amway. Distribútori získavali peniaze pri maloobchodnom predaji z rozdielu medzi veľkoobchodnou (za ktorú kúpili výrobok) a maloobchodnou cenou (za ktorú výrobok predali). Takisto získavali províziu za celkovú sumu kúpených výrobkov Amway na následný predaj zákazníkom a podriadeným distribútorom. Keďže distribútori Amway boli platení za predaj výrobkov zákazníkom a novým členom, vynorila sa otázka, či ide o legitímny MLM alebo nelegálnu pyramídovú hru. Rozhodnutie FTC znelo: Napriek tomu, že Amway uvádzal nesprávne a zavádzajúce zisky pri nábore nových distribútorov, jeho plán predaja nepredstavoval nelegálnu pyramídovú hru. Prípad Amway sa odlišoval vo viacerých bodoch od pyramídových hier, ktoré FTC skúmal. Nevyžadoval počiatočný a vysoký poplatok od nových členov a ani nevyžadoval od distribútorov nákup veľkého množstva výrobkov. Amway vyžadoval od distribútorov len zakúpenie relatívne cenovo nenáročnej sady výrobkov. Navyše, v Amway platili tri odlišné motivačné zásady pre distribútorov, aby predávali výrobky konečným zákazníkom. Po prvé, Amway vyžadoval od distribútorov, aby spätne odkupovali nepoužité výrobky od nimi najatých členov, ak ich o to požiadali. Po druhé, Amway vyžadoval od každého distribútora, aby každý mesiac predal (cez veľkoobchod alebo maloobchod) 70% nakúpených zásob, známe ako pravidlo 70%. A nakoniec, Amway vyžadoval od každého distribútora, aby v rámci maloobchodu obslúžil každý mesiac minimálne 10 rôznych zákazníkov, známe ako pravidlo 10 zákazníkov.Podľa FTC tieto tri zásady zabraňovali distribútorom, aby nakupovali alebo nútili iných nakupovať prebytočné zásoby s jediným cieľom získať provízie. Teda, Amway nezodpovedal Koscotovej definícii: distribútori Amway nepredávali právo na zisk nezávislý od predaja výrobkov zákazníkom, tým že by najímali nových členov, ktorí by mali tiež záujem viac na nábore nových členov ako na predaji výrobkov.V neskorších rokoch, súdy bližšie definovali, čo je to nelegálna pyramídová hra, kým zakladatelia sa zamerali na zjemnenie svojich podnikateľských plánov, aby sa skôr približovali schéme „Amway“ ako „Koscot“. Napríklad, jedno dôležité rozhodnutie súdu ukázalo, že zásady Amway neospravedlňujú každý marketingový program. Súd poukázal na skutočnosť, že pravidlo “70% ” alebo “pravidlo 10 zákazníkov” sú nepodstatné, ak sa provízie platia za celkové tržby distribútorov (môžu ísť len o predaj novým členom), a teda nie sú založené na aktuálnom maloobchodnom predaji. Takisto aj spätné odkúpenie zásob je efektívnou zásadou len vtedy, ak sa aj skutočne vymáha.

Dva nové globálne trendy obnovili popularitu pyramídových hier vo svete. Prvým bol pád komunizmu v strednej a východnej Európe a snaha mnohých jej obyvateľov jednoducho a ľahko zbohatnúť, čo vytvorilo vhodné podmienky pre zakladateľov pyramídových hier. V Albánsku, napríklad investori vložili okolo $1 miliardy do rôznych pyramídových hier – čo predstavuje ohromujúcich 43% HDP. Po druhé, rýchly rozvoj internetu umožnil zakladateľom pyramídových hier rýchly a lacný prístup k obetiam na celom svete. Cez internet môžu zasiahnuť cieľovú skupinu efektívne (one-on-one marketing) a zároveň veľmi lacno.

FTC organizuje v spolupráci s inými agentúrami na vymáhanie práva z iných krajín ako aj inými federálnymi a štátnymi agentúrami tzv. “surfovacie dni”. Počas surfovacích dní zamestnanci týchto agentúr hľadajú na internete nezákonné reklamy a inzeráty podobné pyramídovým hrám. Často nájdu vyše 500 nelegálnych webstránok. FTC následne na to pošle e-mail na každú identifikovanú webstránku, v ktorom ich oboznamuje, že ich reklama je nezákonná a FTC odteraz monitoruje ich činnosť. FTC ich ďalej priebežne kontroluje. Ak nezákonné oznamy pokračujú, FTC začne právny proces alebo prípad posunie inej štátnej alebo federálnej agentúre. Táto metóda sa osvedčila.

Záver:
Na záver by som len zdôraznil, aké dôležité je vyhýbať sa nástrahám a nebezpečenstvu finančných podvodov ako je pyramídová hra či multilevelový marketing. Mnoho obetí nekončí len s prázdnymi vreckami ale dokonca aj na psychiatrických liečebniach, do ktorých ich daná, zlá finančná situácia zahnala. Dúfam, že tento projekt pre vás nebol len jeden z kopy. Mne samému sa otvorili oči a do budúcna si určite budem dávať pozor pred takýmito hrami a dúfam, že aj vy.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu