Autizmus a Asperegrov syndróm

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 31.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 033 slov
Počet zobrazení: 3 735
Tlačení: 359
Uložení: 396
Autizmus a Asperegrov syndróm
 
Úvod:
Na vypracovanie môjho projektu som si zvolila tému Autizmus a Aspergerov syndróm. Táto téma ma zaujala z toho dôvodu, že autisti to v živote nemajú ľahké. Vyžadujú si veľkú a neustálu starostlivosť, no horšie je, že pre nich je  takmer nemožné sa zaradiť do spoločnosti.
 
1. Autizmus a Aspergerov syndróm- základné informácie
Autizmus bol ako pojem zavedený takmer súčasne na dvoch rôznych svetadieloch. V r. 1943 detský psychiater Leo Kanner publikoval monografiu, kde sa zaoberal zvláštnymi spôsobmi správania, ktoré pozoroval u 11 detí v John Hopkinsovej nemocnici v Baltimore. Iba o rok neskôr, viedeňský pediater Hans Asperger, ktorý nikdy nevidel Kannerovu prácu, publikoval článok, ktorý popisoval 4 deti, ktoré zdieľali veľa spoločných trápení.
Obaja, Kanner aj Asperger, dali nimi pozorovaným vzorkám správania svojich detí rovnaké meno: autism - z gréckeho slova autos, sám- pretože deti, ktoré boli v ich starostlivosti, sa uťahovali, tak sa zdalo, do svojho vlastného nepreniknuteľného sveta, za akúsi železnú oponu. V názve síce bola úplná - aj keď čisto náhodná - zhoda, ale Kanner pracoval s deťmi, ktoré boli viac menej retardované, zatiaľ čo Aspergerove deti mali intelekt neporušený, ba vyšší ako priemer. Aby sa tieto dve podstaty rozlíšili, zaviedol sa pojem vysokofunkčný (HF) autizmus pre zvláštny typ správania niektorých detí s nepoškodenou a vyššou inteligenciou (IQ nad 70). Pre deti s poškodenou inteligenciou zostal pojem autizmus (klasický, niekedy tiež kannerovský). 
Pojem Aspergerov Syndróm (AS) neexistoval až do r.1981, kedy ho zaviedla britská psychologička Lorna Wing. Deti ktoré majú AS trpia ťažkosťami v tých istých oblastiach ako deti s klasickým autizmom: vo vytváraní si vzťahu k iným osobám a vo formovaní spoločenských vzťahov, pohybovom nadaní, spracovaní zmyslových podnetov a tendenciou k pakujúcemu sa správaniu. Ich ťažkosti sú však menej zrejmé na prvý pohľad a dospelí takéto deti považujú za malých mudrcov.

2. Komunikácia jedincov s Aspergerovým syndrómom
Deti i dospelí s AS majú rozsiahlu slovnú zásobu a dokážu dlho hovoriť o predmete ich záujmu, predsa však majú v oblasti komunikácie nezanedbateľné deficity. Nerozumejú náznakom či metaforám, robí im značné ťažkosti viesť rozhovor, najmä o osobnejších témach a tiež majú problémy porozumieť reči tela.
 
2. 1. Zvláštnosti v rečovom prejave:
Reč detí s AS obsahuje mnoho cudzích slov a odborných výrazov, najmä z oblasti, ktorá dieťa intenzívne zaujíma. Tieto deti rozprávajú skôr v dlhších, zložito štruktúrovaných súvetiach. Pre tento komunikačný štýl sa zaužíval termín „malý profesor“. Reč dieťaťa s AS svojou vyspelosťou pripomína skôr prejav dospelých odborníkov na určitú oblasť než uvoľnenú reč rovesníkov, plnú nespisovných či slangových slov. Niektoré deti dokonca slangové výrazy v reči druhých opravujú.

2. 2.  Porozumenie reči:
Deti s AS môžu zažívať ťažkosti pri vnímaní reči. Tiež im môžu slová zanikať v okolitom ruchu (napríklad, ak je v miestnosti pustené rádio). Bežne sa u takýchto detí objavujú problémy s porozumením metafor, prísloví, prirovnaní či obrazných pomenovaní. Deti a niekedy i dospelí majú tendenciu ich interpretovať doslovne, neuvedomujú si skrytý význam. Môžu byť preto veľmi zmätení, ak použijete slovné spojenia ako „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne“, alebo „Neťahaj ma za nos“. Premýšľajú totiž, o akej „jame“ či „nose“ rozprávate, keď doteraz sa v rozhovore nič také nespomenulo. Dieťa s AS môže dospieť k záveru, že klamete alebo rozprávate nezmysly, pretože ono vás predsa nechytilo za nos a už vôbec nekopalo žiadnu jamu. Podobné problémy sa objavujú i pri humore, sarkazme a irónií. Na nahnevaný komentár „Skús to urobiť ešte raz!“ môže dieťa zareagovať tak, že činnosť zopakuje, neuvedomujúc si skutočný význam tejto výpovede.

2. 3.  Konverzačné schopnosti
Väčšina ľudí s AS má problémy s nadviazaním a ukončením rozhovoru. Obzvlášť náročné im pripadá kontaktovať neznámeho človeka. Osoba s AS môže zabudnúť pozdraviť pri vstupe do miestnosti alebo povie "dobrý deň" a potom mlčí, pretože nevie, ako nadviazať konverzáciu. Keď odchádza z miestnosti možno povie "dovidenia" a potom nekonečne dlho stojí, až sa ostatní čudujú, čo sa deje; alebo naopak, môže odísť bez pozdravu a to tiež vedie ľudí k úvahe, že sa muselo niečo prihodiť. Deti i dospelí sú známi tým, že ostatným skáču do reči. Títo jedinci nedokážu spoznať, kedy nastane chvíľa vstúpiť do rozhovoru. Neuvedomujú si negatívny dopad prerušenia konverzácie. Ďalším dôvodom môže byť slabá schopnosť potlačiť okamžitý popud čosi povedať. Viacerí ľudia s touto poruchou sa vyjadrili, že ak by okamžite nevstúpili do rozhovoru, zabudli by, čo chceli povedať.
Títo jedinci majú problém požiadať o pomoc, ak sú smutní, zmätení či neistí. Nevedia, ako vyjadriť súcit, útechu, kompliment. Nechápu, že kamarát či spolužiak ocení útechu, ak sa zdôverí s problémom či pochvalu, ak bude rozprávať o svojom úspechu na skúške. Nevedia vhodne reagovať, ak partner vyjadrí pochvalu či kompliment im. Kritické poznámky na svoju adresu spravidla nesú ťažko. Nevidia význam zdvorilostných formalít, zdá sa im absurdné a nepochopiteľné priať druhým pokojné Vianoce alebo všetko najlepšie k narodeninám.
 
Mnohí jedinci s AS sú veľmi výreční, ak sa jedná o oblasť ich záujmu alebo odbornú tému, často však zneistejú pri rozhovoroch o osobnejších záležitostiach. Ak sa dostanú v rozhovore do úzkych, majú tendenciu meniť tému na takú, v ktorej sa cítia bezpečne, najmä svoj vyhranený záujem. Títo jedinci majú problémy hovoriť o svojich myšlienkach a pocitoch.  Všeobecne platí, že u týchto ľudí je písomný prejav obvykle na vyššej úrovni ako  schopnosť viesť konverzáciu Pri písaní textu majú dostatok času premyslieť si,  čo chcú povedať, nemusia sa sústrediť na ťažko zrozumiteľnú reč tela a navyše ich nerušia ďalšie podnety (hluk v miestnosti, intenzívne svetlo či výrazné vône) ako pri osobnom rozhovore.
 
3. Päť typov sociálneho správania u ľudí s AS/HFA 

3.1.  Typ osamelý
Deti s týmto typom sociálneho správania nestoja o fyzický kontakt, odmietajú maznanie, hladenie; protestujú, ak ich rodičia vezmú do náručia. Spravidla nenadväzujú  očný kontakt, ak ho predsa len nadviažu, nemá komunikačný zámer. Nezaujímajú ich sociálne vzťahy, netúžia po priateľstve, nezapájajú sa do kolektívnych hier s rovesníkmi. Takéto deti sú samotárske, v skupine sa sťahujú do ústrania, nezaujímajú sa o okolie. Môžu byť agresívne voči ostatným deťom, ničiť im hračky a podobne. Len zriedkavo vyhľadávajú útechu.
 
3. 2.  Typ pasívny  
Deti, ktoré sa prejavujú pasívne, môžu po kontakte s druhými túžiť, no majú problém ho nadviazať. Prejavujú záujem o rovesníkov, ale nedokážu ich osloviť a zblížiť sa s nimi. Na kontakt ostatných reagujú spravidla pozitívne. Hry rovesníkov väčšinou len pozorujú, nevedia ako sa zapojiť. Mnohé z nich sa tešia z fyzického kontaktu s najbližšími. Tieto deti sa neradi  stretávajú s novými ľuďmi, vyhýbajú sa hromadným spoločenským akciám (oslavy, karnevaly a podobne). V ich správaní chýba spontanosť. Majú problém zdieľať s ostatnými radosť či smútok, nevedia druhým poskytnúť útechu alebo požiadať o pomoc. Ich sociálna intuícia je značne obmedzená. Bývajú hypoaktívne, poruchy správania sa objavujú zriedkavo.  
 
3. 3.  Typ aktívny - zvláštny
Aktívne deti s poruchou autistického spektra druhých ľudí radi kontaktujú, vôbec však nedokážu posúdiť primeranosť svojho konania. Ich sociálne správanie býva často považované za problematické, drzé alebo obťažujúce. V komunikácii výrazne dominuje ich oblasť záujmu. Bežne sa prihovárajú cudzím ľuďom v obchode či dopravnom prostriedku a vykladajú im o svojich neobvyklých záľubách. Nezriedka sa v detstve dotýkajú, hladia či bozkávajú celkom neznámych ľudí. Majú veľmi nápadnú mimiku. Ich očný kontakt je zväčša natoľko intenzívny, až pôsobí nepríjemne. Napodobujú správanie dospelých či ostatných detí. U týchto detí sa často vyskytuje hyperaktivita. 
 
3. 4.  Typ formálny, afektovaný
Tieto deti majú dobré vyjadrovacie schopnosti, ich reč je však veľmi formálna, strojená a pripomína skôr verbálny prejav dospelých. Môžu mať zvláštnu intonáciu a rozprávať neprimerane hlasno. Ich vystupovanie pôsobí chladne. V konverzácii sa objavujú zvláštne témy, niekedy spojené so smrťou, násilím, sexualitou. Vyjadrujú svoj názor bez ohľadu na pocity poslucháča. Bez problémov vytknú moletnej dáme, že je tlstá alebo sa spýtajú plešatého pána, prečo nemá vlasy. Obľubujú rituály a dôsledne dbajú na ich dodržiavaní. Lipnú na pravidlách a predpisoch, ich porušovanie nesú veľmi ťažko, dostávajú sa do afektu. Majú problém porozumieť humoru, irónii, metaforám a obrazným pomenovaniam, interpretujú ich doslovne. Majú encyklopedické vedomosti o oblasti svojich záujmov.
 
3. 5. Typ zmiešaný - zvláštny
Sociálne správanie týchto detí je veľmi rôznorodé, závisí na prostredí, situácii a osobe, s ktorou nadväzuj kontakt. Mnohé prvky správania odpozorovali od dospelých, čím budia falošný dojem sociálnej zdatnosti. Objavujú sa prvky osamelého, pasívneho, aktívneho i formálneho typu správania. Ak majú rozprávať o svojich pocitoch alebo osobných záležitostiach, stiahnu sa do úzadia a odmietajú kontakt (podobnosť s deťmi s osamelým typom sociálneho správania). Rovnako ako pasívne deti kontakt zväčša akceptujú, no len zriedkavo ho sami nadväzujú.  Aktivitu vyvíjajú len vtedy, ak sa rozhovor točí okolo ich vyhranených záujmov. Formálne prvky u nich predstavuje  najmä lipnutie na dodržiavaní pravidiel.
 
4. Zmyslové vnímanie
Zmyslové vnímanie ľudí s AS sa zmieňuje málokedy. Pritom odlišnosti v zmyslovom vnímaní často spôsobujú deťom i dospelým nemalé problémy.
Odborné publikácie uvádzajú tieto odchýlky v zmyslovom vnímaní u jedincov s AS:

- hypersenzitivita a hyposenzitivita na zmyslové podnety
- fascinácia zmyslovými vnemami
- skreslené zmyslové vnímanie
- zmyslové „výpadky“
- zmyslové preťaženie
- neobvyklé spracovanie zmyslových vnemov

4.1. Sluchové vnímanie
Špecifické  vnímanie zvukov je v tejto populácii mimoriadne bežné. Výskumy naznačujú, že až 70 až 85 % detí s AS trpí precitlivenosťou na zvuky. Z pozorovaní odborníkov a osobných reflexií ľudí s touto poruchou vyplýva, že existujú tri hlavné kategórie zvukov, považovaných v tejto populácii za mimoriadne nepríjemné. Do prvej kategórie patria náhle, nečakané zvuky, napríklad štekanie psa, požiarny alarm, zvonenie telefónu či kašľanie. Druhý typ nepríjemných zvukov predstavujú vysoké tóny, ktoré vydávajú elektrospotrebiče, napríklad vysávače.   Tretiu skupinu tvoria ruchy, ktoré sa vyskytujú v obchodných centrách, na spoločenských oslavách, v hlučnej triede alebo na chodbe.  Jedinci s týmto handicapom zažívajú bolesť pri vneme zvukov, na ktoré sú citliví. Ľudia s touto poruchou niekedy vnímajú zvuky skreslene, majú pocit, akoby sa hlasitosť okolitých podnetov sústavne menila. U iných sa objavujú „zmyslové výpadky“: títo jedinci v určitých momentoch nevnímajú isté zvuky v ich okolí, napriek tomu, že ich sluchové orgány nie sú poškodené. Niektoré deti s AS sú fascinované určitými zvukmi. Môžu si púšťať obľúbenú pesničku alebo znelku televízneho programu stále dokola.
 
4.2.  Zrakové vnímanie
Podľa štúdie Myles et al. sa u každého piateho dieťaťa s AS objavuje precitlivenosť na svetlo či farby alebo iné odchýlky zrakového vnímania. Svetloplachí jedinci sa cítia oslepení slnečnou žiarou alebo intenzívnym jasom žiariviek. Počas jasného dňa alebo vo vysvietenej miestnosti cítia nepríjemné pocity, ba až fyzickú bolesť v očiach. Niektorí ľudia s touto poruchou popisujú špecifické poruchy zrakového vnímania, ktoré môžu viesť k pocitom úzkosti a zmätku (mnohé veci, ktoré vidia, vyzerajú čudne, a tak ich mnohé veci desia). Objaviť sa môže aj znížená citlivosť na zrakové podnety. Niektoré deti majú tzv. tunelovité videnie, vnímajú len predmety, ktoré sa nachádzajú v ich zrakovom poli. Majú problém postrehnúť vzdialenejšie predmety. Pre určitú časť jedincov s AS môžu byť vizuálne vnemy zdrojom potešenia. Títo ľudia radi pozorujú svetelné efekty či pohyby niektorých predmetov, odrazy, tiene a podobné javy.
 
4. 3. Hmatové vnímanie
Viac než 50 % detí s AS prežíva mimoriadnu citlivosť na dotyk alebo iný hmatový vnem. Takéto deti sa vyhýbajú telesnej blízkosti ostatných, pretože sa boja možnosti náhodných dotykov, odmietajú gestá náklonnosti, akým sú objatia, pohladenia či bozky. Niektoré deti nechcú nosiť odevy z určitých materiálov (napríklad silón, satén, umelé vlákna), pretože kontakt tejto látky s pokožkou im spôsobuje silný diskomfort. Najcitlivejšími miestami u jedincov s AS sú hlava, ramená a dlane.

Iné deti jemné dotyky nepostrehnú. Vôbec si nemusia všimnúť, ak sa ich niekto dotkne, aby si získal ich pozornosť. Absencia reakcie na takéto dotyky býva rodičmi či učiteľmi mylne interpretovaná ako prejav nedbalosti či ignorancie, v skutočnosti ide o odchýlku v zmyslovom vnímaní. Niektoré deti s AS zažívajú výrazné potešenie z niektorých hmatových vnemov. Vyhľadávajú určité materiály (plyš, vlna, zamat a mnohé ďalšie) a s pôžitkom sa ich dotýkajú. Prežívajú slasť z hmatového skúmania materiálov, ktoré iní považujú za všedné.

Vnímanie chuti
Výsledky odbornej štúdie odhalili, že viac než tretina detí s AS trpí určitými problémami spojenými s vnímaním chuti. Tieto deti sa vyhýbali niektorých chutiam alebo jedli len jedlá podobnej chuti alebo boli extrémne vyberaví. Ďalším vadia určité kombinácie jedál.
 
4. 4. Čuchové vnímanie
Podľa jednej štúdie vníma asi 75 % detí s AS pachy mimoriadne intenzívne Tieto deti vnímajú ako nepríjemné vône, ktoré ostatným spôsobujú potešenie, napríklad arómu parfumov, pracích práškov, aviváže a podobne. Iným nesmierne vadí zápach niektorých čistiacich či dezinfekčných prostriedkov alebo bežných predmetov, ktoré ostatným vôbec „nepáchnu“. Ak tieto deti zacítia pach, ktorý vnímajú ako odpudivý, môžu zažívať pocity na zvracanie. Iné deti môžu mať, naopak, čuchové vnímanie oslabené. Niektoré deti sú čuchovými vnemami fascinované a radi oňuchávajú i predmety, ktoré sa bežne čuchom neskúmajú.
 
Záver:
Podľa môjho názoru je autizmus veľmi nepríjemné ochorenie. Ľudia s týmto ochorením majú nielen problém začleniť sa, ale aj chápať svet taký aký je.
Keďže často býva narušená komunikácia, nemajú šancu nadviazať žiadne priateľstva a porozumieť postihnutým touto chorobou, je veľmi náročné- v podstate nemožné. Nie je to náročné len pre osoby postihnuté týmto ochorením, ale hlavne pre ich rodičov, pretože si vyžadujú veľkú starostlivosť a mnohokrát, deti rodičom nevedia lásku opätovať a tešiť sa spolu z každodenných radostí.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.051 s.
Zavrieť reklamu