Aspergerov syndróm a Autizmus

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 25.03.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 067 slov
Počet zobrazení: 17 793
Tlačení: 624
Uložení: 584

Aspergerov syndróm a Autizmus

Úvod

Autizmus a Aspergerov syndróm. Niekto si pomyslí: „Je vôbec medzi tým nejaký rozdiel?“. Niekto určite ani nevie čo aspergerov syndróm znamená. A aj to je jeden z dôvodov, prečo som si vybrala túto tému. Budem sa vám to snažiť objasniť čo najlepšie. Je to niečo, čo nepríde a nepominie ako choroba, ktorú je možné liečiť. Je to niečo, čo je vo vnútri človeka po celý jeho život, niečo, čo mu na tvári vôbec nie je vidieť. Je to svet s inými pravidlami a usporiadaním, s inými hodnotami ako svet nás ostatných. Tento svet je svojský v hlave každého jedného autistu. Často sa autizmus charakterizuje ako uzavretosť vo svojom vlastnom svete. Je to tak, je to nedobrovoľná izolácia v súkromí zvláštneho sveta, ktorý je jedinečný u každého jedného autistu. Nie je to priehľadná stena, cez ktorú sa autista pozerá na bežný svet a vníma ho - len k nemu nemôže. Je to ako pohľad na svet cez pokrivené, alebo rozbité zrkadlo – skreslený, neodrážajúci verne originál. 

Poďme sa do toho pustiť, aj keď to nie je najpríjemnejšia téma...

1. Autizmus

1.1. Čo je to autizmus?

Autistická triáda poškodenia, ktorá zahŕňa poruchy v komunikácii, sociálnej interakcii a záujmoch autistov, sa často spája s mentálnou retardáciou. No nie každý autista je retardovaný, hoci to tak na prvý pohľad môže pôsobiť. Často to môže viesť k nesprávnej diagnostike, ktorá má za následok nesprávnu intervenciu a následné zhoršenie stavu, v ktorom sa autista nachádza. Naopak, správny prístup môže pod obalom hlboko mentálne retardovaného, ktorý mu prisúdila spoločnosť, objaviť vysoko funkčného autistu, s normálnym či nadpriemerným IQ.

Autizmus je postihnutie zaradené podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb medzi pervazívne vývinové poruchy. Pojem pervazívna porucha znamená, že duševné abnormality prenikajú do všetkých oblastí myslenia, sú prenikavým rysom správania dieťaťa vo všetkých situáciách, aj keď ich stupeň môže byť rôzny. Reflektuje v sebe trvalosť prejavov, postihnutie viacerých psychických funkcií (na rozdiel od špecifických vývinových porúch) a výskyt symptómov, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normálneho vývinu. Autizmus je pervazívna vývinová porucha, pri ktorej sú zmyslové orgány primárne bez defektu, no prijaté informácie sú spracovávané defektným spôsobom. Pri tejto poruche. Autizmus je syndróm s multibiologickou etiológiou, ktorá nie je zatiaľ známa.

Po prvýkrát bol syndróm autizmu popísaný americkým psychiatrom Leom Kannerom v roku 1943, podľa ktorého neskôr dostal názov Kannerov autizmus. On sám však používal pojem včasný infantilný autizmus. V roku 1944 popísal prípady autizmu bez poruchy reči a bez kognitívnej dysfunkcie nemecký psychológ Asperger a podľa neho je tento typ autizmu nazývaný Aspergerov syndróm. O tom však až neskôr v mojej práci...

Pri autizme ide o kognitívnu dysfunkciu, ktorá sa prejavuje v poruchách správania, stereotypných aktivitách, odpore k zmenám, neschopnosti predstaviť si myslenie iných ľudí. Porucha sa vždy prejaví do 36 mesiacov života dieťaťa. Väčšina prípadov však nebýva diagnostikovaná skôr ako vo veku 2 rokov, pretože deti s autizmom vyzerajú úplne normálne, fyzicky atraktívne a hrubá motorika je na veľmi dobrej úrovni. Zvyčajne je nukleárny autizmus diagnostikovaný v treťom až štvrtom roku. V prípadoch netypického autizmu, alebo pri ľahších formách autizmu dochádza k diagnostike omnoho neskôr.

Predpokladá sa, že istú úlohu pri vzniku poruchy hrajú aj genetické predispozície. Riziko návratnosti autizmu po narodení už jedného autistického dieťaťa v rodine je iba 3 %. Toto percento je však 60 až 100 krát väčšie než základný pomer autizmu všeobecne v celej populácii. Prevalencia choroby sa pri nukleárnom autizme uvádza ako 4 - 6: 10.000 narodených, pri použití širších kritérií 10-20: 10.000 narodených, v pomere 3:1 u chlapcov a dievčat, bez rozdielu vo vzťahu k rase, spoločenskej vrstve a vzdelaniu rodičov.

V súčasnosti sa vo všeobecnosti akceptuje časté spojenie autizmu a mentálnej retardácie (MR) - 70% a súčasný častý výskyt epilepsie. Stanovenie stupňa MR a úrovne vývinu reči má dôležitú prognostickú hodnotu. Priaznivejší vývin možno očakávať u detí s IQ vyšším ako 50 a objavením sa verbálnych prejavov do 5. roku života. 

1.1.1. Sú deti s autizmom mentálne postihnuté? 

Úroveň inteligencie u detí s autizmom môže byť veľmi rozdielna, pričom sa môže pohybovať v spektre od mentálnej retardácie rôzneho stupňa cez priemernú inteligenciu až po nadpriemerné hodnoty IQ. Mentálna retardácia sa vyskytuje zhruba u dvoch tretín autistov, pričom väčšina štúdií uvádza postihnutie intelektu v pásme strednej až ťažkej mentálnej retardácie.

U niektorých detí (asi 5 – 10% autistov) možno sledovať tzv. syndróm „idiot savant“, čo znamená, že preukazujú nadpriemerné schopnosti, napr. v matematickej, technickej alebo hudobnej oblasti. Táto schopnosť je často v rozpore s celkovou úrovňou postihnutia a inteligenčný profil je skôr disharmonický, keďže aj ťažšie mentálne postihnuté deti disponujú obdivuhodnými schopnosťami (tzv. ostrovčeky schopností). Len minimálny počet autistov vie tieto schopnosti prakticky využiť v bežnom živote, skôr s nimi zachádza nefunkčným spôsobom (napr. dieťa schopné spamäti vymenovať komplikované chemické vzorce, si nedokáže zapamätať vlastné telefónne číslo alebo cenu za 1 liter mlieka).

1.2.  Prejavy

V rámci autistického spektra možno sledovať určité spoločné prejavy. Napriek tomu je každé dieťa iné a následkom heterogenity porúch autistického spektra môžu byť prvotné prejavy autizmu veľmi rozdielne. Nasledovný prehľad by mal byť teda chápaný skôr akopopis najčastejšie sa objavujúcich raných prejavov, a nie ako všeobecný a jednotný súpis prejavov.
 
Správanie
- zriedkavo a neochotne nadväzuje očný kontakt, niekedy radšej pozoruje okolie  z iného, neobvyklého uhla (tzv. periférny pohľad)
- preferuje samostatnú hru
- nezaujíma sa o rovesníkov
- je veľmi nezávislé a samostatné
- je akoby vo svojom vlastnom svete

- Komunikácia
- vývin reči dieťaťa je oneskorený, príp. nerozpráva vôbec
- namiesto použitia reči vyjadruje priania a žiadosti ťahaním iných osôb
- namiesto odpovede zopakuje otázku, doslovne opakuje vyjadrenia komunikačného partnera, príp. počuté úryvky z kníh, filmov a pod. (okamžité, oneskorené echolálie)
- nereaguje na vlastné meno
- neplní inštrukcie
- niekedy pôsobí dojmom, akoby bolo nepočujúce
- neukazuje prstom alebo nezamáva pri odchode
- zvyklo používať niekoľko slov, ale teraz už nie
- rozpráva o svojej obľúbenej téme bez toho, aby sa dalo prerušiť a často sa k nej vracia
 
Hra
- nehrá sa s hračkami adekvátnym spôsobom (napr. namiesto hry s autom ho viac zaujíma krútenie kolies auta)
- preferuje komplikované puzzle-skladačky
- zoraďuje hračky, predmety za sebou, vedľa seba (niekedy podľa farby, veľkosti, druhu a pod.)

Vnímanie
- nereaguje na niektoré zvukové podnety, zdá sa, akoby bolo nepočujúce
- veľmi citlivo reaguje na niektoré zvukové, vizuálne, taktilné podnety
- často a pomerne dlho je zaujaté rôznymi povrchmi, materiálmi
- často a pomerne dlho pozoruje určité vzory, predmety, niekedy vlastnú ruku
- chodí po špičkách
 
Iné indikácie na ďalšie vyšetrenie
- zvykne mávať rukami, trepotať prstami (napr. keď je rozrušené)
- pohybuje rytmicky telom (kývavé pohyby dopredu a dozadu, doľava a doprava)
- trpí záchvatmi agresie namierenej voči druhým osobám
- niekedy si ubližuje (napr. hryzie si ruku, búcha hlavou o stenu)
- veľmi ťažko znáša nové veci, obtiažne prijíma zmenu a naopak trvá na dodržiavaní rovnakých postupov a pravidiel

1.3.  Možné príčiny 

Dnes je už považovaná za prekonanú teória zastávaná v 60-tych rokoch 20. storočia, podľa ktorej autizmus vzniká vinou emocionálneho chladu matky a nedostatkom lásky pri výchove.

Domnienka, že príčinou autizmu by mohol byť rodičovský štýl výchovy, je vedecky neudržateľná a úplne neodôvodnená. Dnes je jednoznačne dokázané, že spôsob výchovy nemôže jednak zapríčiniť autizmus, ani nie je zodpovedný za často bizarné prejavy správania detí. Deti, ktoré majú na verejnosti nepríjemné a netaktné poznámky alebo sa správajú neprimerane (napr. Si sadnú na miesto, ktoré je už obsadené), nie sú zle vychované, či vychovávané. Toto všetko je prejavom ich odlišného vnímania sveta a obmedzeného porozumenia sociálnych situácií. 

1.3.1. Genetické faktory

U autistických jednovaječných dvojčiat je veľmi vysoká pravdepodobnosť (95,7%) vzniku poruchy i u druhého dvojčaťa. To naznačuje možnosť dysfunkcie niekoľkých rôznych génov, ktoré sa zrejme zúčastňujú na vývine mozgu. V rodinách s jedným autistickým dieťaťom môže byť pravdepodobnosť narodenia ďalšieho až 1:20.

1.3.2. Mozgové poškodenia

U niektorých osôb s autizmom možno preukázať určité poškodenia mozgového tkaniva, najmä funkčné poruchy ľavej polovice mozgu a abnormálne zmeny v mozgovom kmeni. Výsledky sú však zatiaľ nejednoznačné a nemožno s určitosťou povedať, či sú príčinou autizmu, jeho následkom alebo iba sprievodným javom.

1.3.3. Nedostatočné prepojenie mozgových centier

Výsledky magnetickej rezonancie ukazujú, že u osôb s autizmom chýbajú nervové prepojenia medzi rôznymi mozgovými centrami. Táto nedostatočná koordinácia môže byť tiež príčinou autizmu.

1.3.4. Extrémne mužský typ mozgu

Odborník na autizmus Simon Baron-Cohen sa domnieva, že osoby s autizmom majú tzv. extrémne mužský typ mozgu, čo je spôsobené vysokou hladinou testosterónu v tele matky v priebehu tehotenstva.

1.4. Liečba

I keď sa konkrétny obraz, ako aj niektoré charakteristiky v priebehu vývinu a vekom dieťaťa môžu meniť, pretrváva autizmus počas celého života.
Prostredníctvom cielených, špecificky na autizmus zameraných terapeutických prístupov sa dá v mnohých prípadoch dosiahnuť výrazné zlepšenie symptomatiky a zvýšiť tak kvalita života osôb s autizmom a ich rodín.

1.4.1. Aká je účinná liečba? 

Rodičia, ktorých dieťa bolo práve diagnostikované, si často kladú otázku, či existuje nejaký liek. „Ako môžem pomôcť môjmu dieťaťu?“ je pre rodičov azda tá najdôležitejšia a zároveň i najťažšia otázka. Odpoveď znie, že nie je známy žiadny „liek“ na autizmus. To však neznamená, že pre osoby s autizmom nemožno nič spraviť. V časti „Terapia“ sa môžete dočítať o niektorých existujúcich účinných formách starostlivosti. Vnímanie a porozumenie autizmu sa od 40-tych rokov 20. storočia, kedy bol po prvý krát identifikovaný, výrazne posunulo smerom vpred a odborná i laická verejnosť vie čoraz viac o podstate tohto postihnutia, ako aj o efektívnych spôsoboch starostlivosti.

Keďže pojem autizmus v sebe zahŕňa tzv. spektrum postihnutí (viď. klasifikácia), prejavuje sa u rôznych ľudí rôznym spôsobom. Je preto pomerne obtiažne zovšeobecniť prognózu, ako sa bude osoba s autizmom v priebehu života vyvíjať. Preto je zvlášť dôležité si uvedomiť, že intervencia, ktorá je účinná pri jednom dieťati, nemusí byť vhodná pri inom. Príznaky a charakteristiky autizmu sa môžu prejavovať v značne širokej palete ich kombinácií. Či deti, alebo dospelí môžu preukazovať rôznorodú kombináciu prejavov autizmu rôzneho stupňa a rozsahu. To znamená, že dve deti s rovnakou diagnózou sa môžu správať veľmi odlišne a disponovať rozličnými schopnosťami.

V rozpore s tým, čo si mnohí ľudia myslia, môžu niektoré osoby s autizmom nadväzovať očný kontakt, prejavovať náklonnosť, či rôzne iné emócie. Niektorí sú schopní zamestnať sa, udržiavať kontakty, uzavrieť manželstvo či vychovávať deti. Ako ktokoľvek iný, aj osoby s autizmom reagujú na svoje okolie (či už pozitívnym, alebo negatívnym spôsobom) a menia sa v priebehu vývinu. Mnohé osoby s autizmom majú schopnosť všímať si detaily alebo výrazne sa koncentrovať na jednu činnosť, ktorá ich zaujíma. To znamená, že v oblasti, ktorá je predmetom ich záujmu, dokážu dosiahnuť vysoký stupeň zručnosti. Deti s autizmom môžu vynikať v učení sa faktov. Osoby s autizmom majú sklon byť úprimné a, pokiaľ majú vyvinuté komunikačné zručnosti, rozprávať o udalostiach veľmi otvorene a korektne.

Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že skorá intenzívna starostlivosť u detí s poruchou autistického spektra pozitívne ovplyvňuje ich ďalší vývin.
Vo väčšine prípadov zostáva ťažiskom starostlivosti o dieťa špeciálno-pedagogická intervencia. V závislosti od aktuálneho stavu sa môžu ďalej pridružiť ďalšie špecifické postupy ako napr. logopédia, fyzioterapia a pod.
Doposiaľ najlepšie preskúmané a z časti i vedecky overené sú v starostlivosti o deti s autizmom programy, ktoré vychádzajú z princípov tzv. behaviorálnej terapie (napr. TEACCH, ABA). Tieto postupy majú jasnú štruktúru a opierajú sa o individuálnu prácu s dieťaťom (jeden terapeut – jedno dieťa).
Pre osoby, ktoré sa nedorozumievajú rečou, môžu byť veľkou pomocou metódy alternatívnej a podpornej (augmentatívnej) komunikácie (obrázky, piktogramy, elektronické zariadenia a pod.). Staršie deti a mladiství s vysokofunkčným autizmom a Aspergerovým syndrómom potrebujú špeciálne programy, ako napr. tréning sociálnych a komunikačných zručností.
Za každých okolností je dôležité zabezpečiť deťom autizmu-špecifickú starostlivosť, ktorá vychádza z individuálnych možností každého dieťaťa.

1.4.2.  Starostlivosť o osoby s autizmom na Slovensku

Do 90-tych rokov 20. storočia neexistovala na Slovensku žiadna adekvátna starostlivosť o osoby s autizmom. Od roku 1993, kedy bola vypracovaná tzv. Koncepcia starostlivosti o občanov s autizmom v Slovenskej republike, je poskytovaná tejto skupine obyvateľov špecifická starostlivosť. Jednou zo základných myšlienok tejto koncepcie je chápanie terapie autizmu ako súhrnu všetkých opatrení, ktoré pozitívne ovplyvňujú tento syndróm. To znamená, že koncepčná a cielená starostlivosť je trojrezortná (Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo školstva a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny). Najprepracovanejší je rezort školstva, resp. systém vzdelávania, ktorého základom je individuálny vzdelávací prístup, aplikovanie špeciálnych vzdelávacích metód a pod.

2. Aspergerov syndróm 

2.1. Čo znamená pojem „aspergerov syndróm“?

Aspergerov Syndróm /AS/  je pomenovaný podľa rakúskeho  lekára Hansa Aspergera.  Ako prvý  v r. 1944 publikoval článok popisujúci  nezvyčajné  vzory  správania  u  svojich detských pacientov.  Ale až  v  posledných  necelých dvoch desaťročiach bol  Aspergerov Syndróm  podrobený skúmaniu, pochopený a začal byť diagnostikovaný ako u dospelých, tak aj u detí. AS je formou Autizmu, stavu, ktorý ovplyvňuje spôsob správania a komunikácie voči iným osobám. V jednej zo svojich čudesných náhod a zhôd, aké veda vie priniesť, autizmus bol rozpoznaný takmer súčasne na dvoch rôznych  svetadieloch. V r. 1943 detský psychiater Leo Kanner publikoval monografiu, kde sa zaoberal zvláštnymi spôsobmi správania, ktoré pozoroval u 11 detí v John Hopkinsovej nemocnici v Baltimore. Iba o rok neskôr, viedeňský pediater Hans Asperger, ktorý nikdy nevidel Kannerovu prácu,  publikoval článok, ktorý popisoval 4 deti, ktoré zdieľali veľa spoločných trápení. Obaja, Kanner aj Asperger dali tomuto stavu rovnaké meno:  autism  -  z  gréckeho  slova  autos,  sám-  pretože  deti,  ktoré  boli  v  ich  starostlivosti,  sa  uťahovali,  tak  sa  zdalo,  do  svojho  vlastného nepreniknuteľného sveta,  za akúsi železnú oponu. Kanner položil základy detskej psychiatrie v USA, zatiaľ čo Aspergerova klinika bola zbombardovaná spojeneckými bombami. Počas nasledujúcich 40 rokov sa Kanner stal  známym autorom učebníc v tejto oblasti, pričom klasifikoval autizmus ako podskupinu detskej  schizofrénie.

Asperger bol virtuálne ignorovaný mimo Európy a zomrel v r. 1980. Termín AS neexistoval až do r.1981, kedy ho zaviedla britská psychologička Lorna Wing.  Aspergerov pôvodný článok bol preložený do angličtiny až v  r. 1991. Wingová začala stavať na Aspergerovej intuícii, že dokonca niektoré nadané deti by mohli byť tiež autistické. Popísala autizmus ako kontinuitu,  ktorá je v rozsahu od veľmi ťažko fyzicky  a duševne retardovaných osôb... až po veľmi schopné, vysoko inteligentné, ale čudácke osoby so spoločenskými problémami ako ich jediným  nedostatkom. Aspergerov poznatok kontinua, do ktorého patria aj bystré, ale čudácke deti, a tiež deti s tzv. klasickým alebo ťažkým autizmom,  začal  byť akceptovaný medicínskymi kapacitami iba v poslednom desaťročí. Ako veľa iných rozdielností vo svete detských vývojových porúch, deliaca čiara medzi klasickým autizmom a AS je veľmi hmlistá, a posúva sa podľa  toho, ako je skúsený diagnostik.. Autizmus bol zaradený do Diagnosticko-štatistickej príručky duševných porúch Americkej Psychiatrickej Asociácie iba v r. 1980, a Aspergerov syndróm, ako zvláštna, samostatná kategória bol zaradený až do jej štvrtého vydania v r. 1994.  Jeho taxonómia je obtiažna, lebo iba málo ľudí, ak vôbec nejakí, prejavuje všetky druhy správania, ktoré sú uvedené v DŠPDP-IV.  (Syn v slove syndróm je odvodené od toho istého slovného koreňa ako syn v slove synchronizmus. Toto slovo vyjadruje, že určité symptómy majú tendenciu vyskytovať sa súčasne, ale aby sa dala stanoviť diagnóza, nie je nutné, aby sa vyskytovali všetky.) Hoci AS  poškodzuje oveľa menej ako ťažká forma autizmu z opačného konca spektra, deti, ktoré majú AS,  trpia  ťažkosťami v tých istých oblastiach ako deti s klasickým autizmom: v spoločenských interakciách, pohybovom nadaní, spracovaní senzorových podnetov a tendenciou smerom k rutinnému, opakujúcemu sa správaniu. Ich ťažkosti sú však menej zrejmé na prvý pohľad a dospelí takéto deti považujú za malých mudrcov / sám Asperger volal svojich malých pacientov "malí profesori"- z dnešného pohľadu a stavu vedomostí išlo a angažované aspergerovské typy /. O to ťažšie sa však AS diagnostikuje.  Na rozdiel od klasických autistov  ľudia s AS sú zvyčajne priemernej alebo nadpriemernej inteligencie. Preto sa AS niekedy tiež označuje ako "Vysokofunkčný Autizmus". Spôsobuje, okrem iného, ťažkosti vo vytváraní si pomeru k iným osobám a vo formovaní spoločenských vzťahov.  Preto sa mu tiež hovorí Sociálna Dyslexia.

Tak ako dyslektické dieťa bojuje s preňho cudzím a nepochopiteľným svetom písmen, tak AS dieťa pociťuje a vidí seba stratené pri čítaní spleti spoločenských vzťahov, väzieb, pravidiel, pomerov. Dieťa je potom nevyhnutne v tejto spleti opustené a bezmocné, ak sa mu nedostane pomoci a podpory zo strany dospelých. Ak sa v tomto období premešká diagnostika a  pomoc, následky  na vývoj osobnosti môžu byť ťažko napraviteľné.  Výskyt  AS v populácii je asi 1:400, s prevahou pre mužské pohlavie približne 3:1. Výskyt má rastúci trend a  prevaha výskytu u mužov sa zmenšuje, čo je možno dôsledkom lepšej diagnostiky. U dievčat bola totiž diagnostika donedávna ešte ťažšia  ako u chlapcov, a preto mnohé zostali "neobjavené".

2.2. Kľúčové znaky Aspergerovho Syndrómu 

Žiadna osoba nemá všetky znaky /uvedené nižšie /, ale veľká väčšina ľudí s AS má problémy v nasledujúcich troch oblastiach /tzv. triáde/:

2.2.1. Ťažkosti v spoločenských vzťahoch

Veľa ľudí s AS sa veľmi snaží byť spoločenskými a nemajú nič proti ľudskému kontaktu. Avšak napriek tomu majú ťažkosti: 
· rozumieť správaniu ľudí, neverbálnym signálom /gestám, včítane výrazov tváre a reči tela /, a zvyklostiam.
· so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov s inými. Zvyčajne majú nefunkčné vzťahy s rovesníkmi, čo vedie k tomu, že v detstve a mladosti inklinujú k dospelým a v dospelosti sa lepšie cítia v spoločnosti malých detí. Väčšinou nemajú spoločenskú motiváciu, nakoľko sa v spoločnosti necítia príjemne. Nemávajú veľa priateľov, a preto volia radšej utiahnutý až pasívny spôsob života. Dobrovoľne sa spoločensky izolujú, aj keď tým trpia. Chceli by byť iní, ale sa im to nedarí. Majú nepríjemné pocity v skupine ľudí v istých situáciách,ako napr. ísť s partiou do kina. Sú úplní introverti. Takýto pasívny, spoločnosti sa vyhýbajúci aspergerovský typ sa relatívne ľahšie diagnostikuje, ako tzv. aktívny, angažovaný aspergerovský typ /extroverti/. Tento sa síce neutiahne, práve naopak, chce medzi rovesníkmi "šéfovať", trpí ale absolútnym nedostatkom zmyslu pre spoločenský takt. Je prehnane ctižiadostivý, neschopný vycítiť a čítať sociálne kontexty, vyžaduje príliš veľa od vrstovníkov a je necitlivý k ich želaniam a pocitom. Táto rigidita nakoniec vedie k ich odmietnutiu /výsmechu/ zo strany vrstovníkov, takže dôsledok je ich nedobrovoľná izolácia, následne frustrácia a rôzne jej prejavy / agresivita, výbuchy hnevu a pod./. V dnešnej dobe často jediným spoločníkom takýchto detí /platí pre oba typy/ zostáva počítač. Hromozvodom frustrácií v procese ich spoločenského dozrievania sa stávajú rodičia, ktorých považujú / spočiatku vzhľadom na ich nezrelosť a obmedzený rozhľad, neskôr, čo môže pretrvať až do dospelosti, z nejakej "pomsty"/ za jediný zdroj ich nešťastia. 

2.2.2. Ťažkosti v komunikácie 

Ľudia s AS síce môžu hovoriť pekne plynulo, ale zato si zvyčajne priveľmi nevšímajú reakcie svojich poslucháčov, môžu hovoriť stále a stále bez ohľadu na to, či ich poslucháči majú záujem o vec alebo nie, alebo môžu byť necitliví k cíteniu a pocitom iných. Ich problém spočíva v spoločenských aspektoch komunikácie. Napr.: 
· nemusia si uvedomovať, čo je spoločensky vhodné a môžu mať problém pri voľbe témy konverzácie
· neschopnosť si len tak nezáväzne trochu /dokopy o ničom/ povyprávať alebo poklebetiť
· problém porozumieť dvojzmyselným výrazom, napr. neuvedomenie si, ak si ich ľudia doberajú. Napriek tomu, že majú dobré /alebo vynikajúce/ rečové schopnosti, ľudia s AS vyznievajú príliš puntičkárski alebo berú veci doslovne - žarty im môžu spôsobovať problémy podobne, ako prehnané výrazy alebo metafory, napr. osoba s AS môže byť zmätená, alebo zhrozená vyhlásením ako "ja mu tú hlavu asi odrhnem". 

2.2.3. Nedostatok predstavivosti

Zatiaľ čo sú často priam excelentní, čo sa týka faktov alebo číselných údajov, ľudia s AS majú často problémy myslieť abstraktne. Toto môže spôsobovať deťom v škole problémy pri určitých predmetoch, ako literatúra alebo náboženstvo.
Nedostatok predstavivosti ale môže byť mierne mätúci pojem, nakoľko veľa ľudí s AS sú mimoriadne dobrí umelci, spisovatelia, skladatelia alebo vedci, sú zvyčajne vynikajúci programátori. Nedostatok predstavivosti u ľudí s AS treba skôr chápať ako ťažkosť predstaviť si alternatívne východiská alebo náhradné riešenia situácie a problém pri predpovedi, čo bude nasledovať. Toto môže viesť až k úzkostlivým stavom. 
· potreba zaužívaných spôsobov, rutín , až hraničiaca posadnutosťou pevnými, zaužívanými, ustálenými, "nemennými" postupmi. Ťažká nepohoda pri ich narušení.Pre ľudí s AS ľubovoľná odchýlka od zaužívanej rutiny môže byť dôvodom ich vyvedenia z miery.Už ako malé deti si dokážu vydobyť ich vlastné rutiny, ako napr. nástojenie na chodení do školy stále tou istou cestou. V škole môžu byť nemilo prekvapené až zdrtené nepredvídanými zmenami, ako napr. nečakanou zmenou rozvrhu. Ľudia s AS často uprednostňujú usporiadanie si svojho dňa podľa vopred stanovenej šablóny. Ak to majú rozvrhnuté na viac hodín, potom ľubovoľné nečakané zdržanie, ako dopravná zápcha, ich môže vyviesť z miery až vystrašiť.
· problémy s robením si plánov do budúcnosti, ťažkosti s organizovaním si svojho života
· problém s poradím, zadelením a postupnosťou úloh, takže obyčajná príprava na vychádzku môže byť obtiažna a neúmerne dlhá, pretože treba presne vedieť, čo si treba zo sebou pre všetky prípady zobrať

2.3. Príčiny vzniku AS

Príčiny  Aspergerovho  syndrómu  sú  stále  skúmané.  Veľa  odborníkov  verí,  že  vzorka  správania,  podľa  ktorej  sa  AS diagnostikuje, nie je výsledkom iba jedinej príčiny.  Je veľa dôvodov sa domnievať, že AS je spôsobený viacerými fyzikálnymi faktormi, ktoré všetky ovplyvňujú vývoj mozgu- nie je to ale vplyvom citového ukrátenia alebo spôsobu ako bola osoba vychovávaná. Existuje viacero téz o príčinách vzniku AS, ale ani jedna myšlienka by nemala byť braná ako 100 % -ný fakt.Nik dnes ale nespochybňuje hypotézu, podľa ktorej je AS geneticky podmienený, aj keď zatiaľ sa nenašiel gén, ktorý by bol za to zodpovedný. Skôr ide o nejakú súhru génov, genetickú predispozíciu a spúšťacie mechanizmy, ktoré však  zatiaľ neboli objavené.

2.4. Liečba

Aspergerov Syndróm je vývojová anomália ovplyvňujúca mozog / podľa najnovších výskumov pravú hemisféru/ a preto neexistuje liečba ani zázračný liek, deti s AS sa stanú dospelými s AS.  Avšak veľa sa dá dosiahnuť primeranou výchovou a podporou. S dostatkom času a trpezlivosti  ľudia  s  AS  sa  môžu  naučiť  základnému  umeniu,  ktoré  je  potrebné  k  bežnému  každodennému  životu,  ako  napr.  vhodne komunikovať s ľuďmi, čo býva vlastne ich jedinou slabinou.

2.4.1 Pomoc deťom trpiacim AS na Slovensku

- MUDr. Dušan Alakša
psychiatrická ambulancia v Poddunajských Biskupiciach špecializovaná na problematiku dospievajúcich a dospelých ľudí s poruchou autistického spektra (možnosť diagnostiky AS)
- CENTRUM NADANIA (www.centrumnadania.sk)
Cieľ → Centrum nadania, n.o. vzniklo 25.januára 2007 s cieľom poskytovať informácie rodičom aj odborníkom, odborné poradenstvo v oblasti intelektového nadania vrátane nadania v spojení s nejakým problémom (poruchy učenia, poruchy správania, autizmus, asperger) a realizovať starostlivosť o rozvoj nadania a osobnosti týchto detí.
- Škola pre nadané deti CENADA

Súkromná základná škola pre žiakov s intelektovým nadaním, komplexná, odborná, celodenná starostlivosť o nadané dieťa, resp. nadané deti. Podstatou je, že starostlivosť je zameraná aj na poruchy učenia, poruchy správania, autizmus, aspergerov syndróm . Súčasťou je experiment - úvodný ročník, vzdelávanie nadaných predškolákov.

PRACOVNÝ LIST

1.)  Charakterizujte pojem „autizmus“.
2.)  Charakterizujte pojem „aspergerov syndróm“.
3.)  Aký je rozdiel medzi  týmito dvoma chorobami?
4.)  Dajú sa liečiť?
5.)  Vymenujte aspoň 5 znakov , ako by ste zistili, že niekto trpí touto chorobou.
6.)  Sú nejaké liečebné organizácie aj tu nás na Slovensku?
7.)  Má u vás v rodine alebo niekto známy niektorú z týchto chorôb?

ODPOVEDE K PRACOVNÉMU LISTU

1.)  Autistická triáda poškodenia, ktorá zahŕňa poruchy v komunikácii, sociálnej interakcii a záujmoch autistov, sa často spája s mentálnou retardáciou.

2.)  AS je formou Autizmu, stavu, ktorý ovplyvňuje spôsob správania a komunikácie voči iným osobám.
3.)  Primárne sa líši od detského autizmu tým, že sa pri  tejto poruche nevyskytuje
  celkové oneskorenie alebo retardácia
4.)  I keď sa konkrétny obraz v priebehu vývinu a vekom dieťaťa môžu meniť, pretrváva autizmus počas celého života. Prostredníctvom cielených, špecificky na autizmus zameraných terapeutických prístupov sa dá v mnohých prípadoch dosiahnuť výrazné zlepšenie.
5.)  Zriedkavo a neochotne nadväzuje očný kontakt,  preferuje samostatnú hru, nezaujíma sa o rovesníkov, je veľmi nezávislé a samostatné, nereaguje na vlastné meno
6.)  Áno, napr. škola pre nadané deti CENADA.
7.)  ...

Záver

Cieľom môjho projektu bolo oboznámiť vás s chorobami : autizmus a Aspergerov Syndróm. Už vieme, že autizmus tvorí jadro porúch autistického spektra. Symptómy objavujú už v prvých mesiacoch života. Problémy sa musia vyskytnúť v každej časti základnej triády poškodenia. Porucha sa diagnostikuje bez ohľadu na prítomnosti či neprítomnosť akejkoľvek pridruženej poruchy. Stupeň závažnosti poruchy býva rôzny, od miernej formy až po ťažkú, pričom problémy sa objavujú v každej časti diagnostickej triády. Okrem porúch v kľúčových oblastiach sociálnej interakcie, komunikácie a predstavivosti môžu ľudia s autizmom trpieť mnohými ďalšími dysfunkciami, ktoré sa prejavujú navonok odlišným abnormálnym až bizarným správaním, pričom je typická značná variabilita symptómov. Špecifický prejav deficitov charakteristických pre autizmus sa mení s vekom detí.

Už vieme aj čo je to aspergerov syndróm a ako sa prejavuje. Aspergerov syndróm je charakterizovaný rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líši od detského autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Jedincov s Aspergerovým syndrómom charakterizujú tieto znaky: úzky okruh záujmov a obsesívny charakter ich uskutočňovania; trvanie na dodržiavaní rituálov a každodennej rutiny v myslení a konaní; poruchy motorickej koordinácie prejavujúce sa ako neobratnosť, strnulé držanie tela, tiky a problémy s rovnováhou; abnormné vnímanie zvukov, obrazov, chutí, vôní, dotykov, bolesti, tepla a chladu. Tak toľko asi v skratke. Dúfam, že vám môj projekt niečo dal a bol pre vás pútavý.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu