Autizmus

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 31.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 675 slov
Počet zobrazení: 5 005
Tlačení: 383
Uložení: 379
Autizmus

1.1 Autizmus a príčiny vzniku autizmu
Autizmus je prenikavá vývinová porucha, ktorá zasahuje do všetkých častí vývinu človeka. Či už komunikácie, vzťahov, záujmov, predstavivosti a iného. Teda človek takto postihnutý žije akoby vo vlastnom svete. Je predovšetkým samotár, nerozumie reči alebo gestám, nekomunikuje alebo opakuje to, čo mu povieme, robí tie isté úkony po  poradí stále dookola a ak to tak nie je, je vyvedený z rovnováhy a je agresívny. Prejavy tejto poruchy nemusia byť u všetkých postihnutých rovnaké, avšak sú niečím podobné. Porucha sa zvykne prejaviť asi tak do 3 rokov života dieťaťa a postihuje viac chlapcov než dievčatá (asi tri až štyrikrát viac). Ako prenikavú vývinovú poruchu môžeme označiť aj: Rettov syndróm, atypický autizmus, detský autizmus, dezintegratívna porucha v detstva, Asperegerov syndróm, retardácie a pod.
Autizmus postihuje 2-4 z 10 000 detí. Príčiny autizmu možno nájsť v telesných faktoroch (napr. neurobiologocké zmeny) alebo aj v psychologických aspektoch, ktoré nezohrávajú až takú významnú úlohu pri vzniku autizmu. Autizmus sa podľa závažnosti ochorenia rozlišuje na psychogénny a somatogénny, ale aj na Kannerov a Aspergerov syndróm
 
1.2 Prejavy autizmu v detskom veku
Je obtiažne zistiť, či dieťa trpí autizmum. V mnohých prípadoch sú výsledky laboratórnych testov negatívne, preto je dôležité aby rodič rozpoznal príznaky a vedel ich správne určiť, pretože častokrát je rodič prvý, ktorý si všimne, že s jeho dieťaťom nie je niečo v poriadku.
 
Prejavy povšimnuteľné v správaná dieťaťa:
- Pozerá sa do otvoreného priestoru, nezameriava sa na nič konkrétne
- Neodpovedá na svoje meno
- Nedokáže vysvetliť čo chce
- Jazykové schopnosti sa vyvíjajú pomaly, alebo je reč oneskorená
- Z času na čas sa zdá, že je dieťa hluché
- Má záchvaty zúrivosti a násilia
- Nerozumie zmysel ukazovania prstom na niečo, skôr sa bude pozerat na ruku ukazujúceho ako na ukazovaný objekt
- Často má ruky na ušiach
- Nejaví záujem o ostatné deti
- Zdá sa že uprednostňuje hru osamote
- Strávi veľa času ukladaním predmetov, zarovnávaním vecí alebo ukladaním ich do určitého poriadku (PERCHTA,K. 2007. Mé díťe má autizmus.)
 
1.3 Diagnostika autizmu
Bez správnej včasnej diagnózy môže byť dieťa s autizmom odsúdené na život v nevhodných podmienkach bez rešpektovania jeho špecifických potrieb a bez perspektívy na zmenu k lepšiemu. Presná diagnóza v dospelom veku zasa často vysvetľuje mnohé aspekty dovtedajšieho mnoho ráz zvláštneho života.
 Zmyslom diagnostiky je:

- pomôcť porozumieť podstate autizmu a možným problémom v správaní
- ukázať ďalšie cesty efektívneho prístupu a terapie

Diagnostika autizmu nie je ľahká a vyžaduje podrobné pozorovanie dieťaťa, ako aj vypracovanie podrobnej anamnézy od jeho útleho veku. Pri autizme sú často pridružené aj iné postihnutia (napr. mentálna retardácia), nie je proces diagnostiky vždy jednoduchý. Dokonca i pre samotných odborníkov na autizmus je niekedy obtiažne jednoznačne rozoznať dané postihnutie.
 
1.3.1 Prehľad niektorých screeningových a diagnostických nástrojov
ADI-R – Autism Diagnostic Interview.Revised (Lors, Rutter et al. 1994)
Ide o jednu z najlepšie overených metód založenej na rozhovore s rodičmi dieťaťa alebo dospelého so suspektívnymi prejavmi autizmu. Tento test je najspoľahlivejší, pokiaľ sa dá použiť v predškolskom veku. Nevýhodou je dlhá doba administrácia (90-120 minút), ktorá znižuje možnosť jeho možnosť využitia v praxi. Skóre získané v tomto teste a hodnotí cez algoritmus na kritériá MKN-10 a tým sa získavajú dôležité informácia na určenie diagnózy.
Hodnotia sa tieto oblasti:
1.  Sociálna interakcia: Hodnotí sa neverbálne správanie ako prostriedok sociálnej interakcie, potom je to schopnosť nadväzovať kontakty s rovesníkmi, schopnosť zdieľať potešenie a úroveň sociálno-emočných schopností.
2.  Komunikácia: Hodnotí sa schopnosť používať gestá a úroveň symbolickej a sociálnej napodobňovacej hry v neverbálnej komunikácii. V oblasti verbálnej komunikácie sa hodnotí schopnosť konverzácie a zvláštností vo vývoji reči.
3.  Správanie sa s opakujúcimi sa a stereotypnými tendenciami: Hodnotia sa pohybové stereotypie, obmedzenosť, miera kompulzívneho správania, nefunkčné zaobchádzanie s predmetmi a neobvyklé zmyslové záujmy. (Thorová,K 2006, Poruchy autistického spektra)
 
ADOS – Autism Diagnostic Observation Schedule (Lord et al., 1989)
Je to nový diagnostický nástroj, ktorý je kombináciou dvoch starších metód ( ADOS a PL-ADOS). Metóda je vyšetrenie kde sú osoby hodnotené najme v sociálnej oblasti a v oblasti komunikácie. V rámci vyšetrenia sa hodnotí komunikačná schopnosť (verbálna i neverbálna), schopnosť požiadať o pomoc, viesť konverzáciu, schopnosť napodobňovať, schopnosť popísať obrázok, alebo aj schopnosť popísať sociálne a emocionálne stavy. Táto metóda umožňuje za krátku dobu získať omnoho viac informácií, než ktoré sa získajú pri bežných metódach. Metóda ADOS má 4 formy, ktoré sa volia podľa veku a úrovne vyjadrovania sa osoby (napr. Forma 1 je určená pre deti, ktoré nerozprávajú, alebo reč využívajú len málokedy, Forma 2 sa používa pri tých, ktorí hovoria vo vetách, ale nie plynule, Forma 3 a 4 sa používa pri verbálne zdatných dospievajúcich alebo dospelých. Avšak nevýhodou je že neexistuje možnosť, ako otestovať nehovoriacich dospelých a dospievajúcich.)
Ďalej sú to metódy ako napríklad:
CARSChildhood Autism Rating Scale (Scopler, Reichler, 1988)
V preklade ide o Škálu detského autistického správanie, ide o metódu, ktorá odlišuje či sa u postihnutého jedná o poruchu autistického spektra alebo nie.
CHAT – Checklist for Autism in Toddlers (Baron-Cohen et al.. 1992)
Je to metóda anglického neuropsychiatra Baron-Cohena, ktorý sa zameriava na diagnostiku autizmu v rannom detskom veku. Test je rozdelený na dve časti. V časti A sú otázky, na ktoré odpovedajú rodičia a časť B vychádza z priameho pozorovania dieťaťa.
DACH – Detské autistické správanie (Thorová, 2003)
Ide o českú metódu testovania detí trpiacich poruchou autistického spektra. Je to orientačná, nie diagnostická metóda.
 
1.4 Liečba a starostlivosť o ľudí postihnutých autizmom
Ľudia postihnutí autizmom, alebo poruchou autistického spektra sa najčastejšie liečia pomocou terapií. Avšak nezanedbateľnou súčasťou liečby je podpora rodiny dobré vzťahy s rodinou a príjemné domáce prostredie.
 
1.4.1 Liečba ľudí postihnutých autizmom
Liečba ľudí s autizmom je rozporuplná vec. Vedie sa o nej mnoho diskusií, či je autizmus choroba alebo stav.
Autizmus sa lieči:
1.  Farmakotarapiou
2.  Alternatívnymi druhmi terapii
3.  Kombinácia oboch druhov

Mnoho rodičov nesúhlasí s liečením svojich autistických detí farmakoterapiou a prikláňajú sa skôr k edukácii a alternatývnym druhom terapií. Jedni veria a tvrdia, že dieťa možno vyliečiť homeopatikami, diétami, terapiou objatím a rôznymi ďalšími. Avšak asi najdôležitejšie je poskytnúť dieťaťu vzdelanie a možnosť začleniť sa do života. Pre tieto účely je zriadených mnoho organizácii, skupín, či krúžkov, kde sa takéto deti môžu hrať, vzdelávať a majú zabezpečenú individuálnu starostlivosť. Mnoho ľudí trpiacich autizmom v dospelosti nachádza prácu, partnera a vedie vlastný plnohodnotný život.
 
2 Aspergerov syndróm
Aspergerov syndróm je pomenovaný po rakúskom pediatrovi Hansovi Aspergerovi , ktorý v roku 1944, opísal vo svojej praxi deti, ktoré postrádali neverbálne komunikačné zručnosti, nevedeli preukázať empatiu, komunikovať so svojimi rovesníkmi, a boli fyzicky nemotorné. Tento syndróm sa tiež nazýva aj „sociálna dislexia“. Ide o veľmi rôznorodý symptóm, ktorého príznaky plynule prechádzajú do normy. Tvrdenie, že Aspergerov syndróm je zmiernená forma autizmu, je značne nepresné. Ľudia trpiaci Aspergerovým syndrómom majú intelekt v rámci normy, môžu dosiahnuť isté vzdelanie, avšak ich intelekt nie je zárukou dosiahnutia samostatného života v dospelosti. Zo skúsenosti psychológov vyplýva, že niektorí ľudia s Aspergerovým syndrómom s pomocou nácvikov a individuálneho empatického prístupu zvládnu dochádzku do školy, zvolia si vhodné zamestnanie i životného partnera a sú schopný viesť normálny život, i keď okoliu sa môžu zdať zvláštni, odlišní, uzavretí, svojskí. Ale existujú aj takí, ktorí sa bez prítomnosti a pomoci asistenta nezaobídu a to vďaka svojmu problémovému správaniu. Ľudia trpiaci týmto syndrómom sú špecifickí najmä svojou neobratnosťou. Ich rečové schopnosti sú normálne až nadpriemerne vyvinuté. Tým sa líšia od autistov, ktorých rečové schopnosti sú naopak narušené.
 
2.1 Prejavy Aspergerovho syndrómu u detí
- Dieťa trávi viac času skúmaním objektov a fyzikálnych systémov ako skúmaním ľudí.
- Dieťa komunikuje menej ako iné deti.
- Dieťa má tendenciu sledovať vlastné presvedčenia a túžby, než by sa orientovalo podľa alebo bolo ovplyvnené „inými“ túžbami a presvedčeniami.  Dieťa prejavuje relatívne slabý záujem o zapojenie sa do nejakej sociálnej skupiny, či o to, čo vôbec sociálna skupina robí.
-  Dieťa má silné, trvácne záujmy.
-  Dieťa je veľmi presné vo vnímaní detailov.
-  Dieťa si všíma a spomína na veci (a javy), ktoré iným ľuďom unikajú.
-  Pohľad dieťaťa na to, čo je v danej situácii relevantné a dôležité, sa nemusí stotožňovať s pohľadom ostatných ľudí.
-  Dieťa môže byť fascinované „vzormi“, či už ide o podnety vizuálne (tvary), numerické (cestovné poriadky, dátumy), alfanumerické (ŠPZ áut) alebo ide o zoznamy (áut, piesní a pod.).
- Dieťa môže byť fascinované systémami, a to v ich jednoduchšej alternatíve (vypínač svetla, vodovodný kohútik), trochu zložitejšej (fronty počasia), alebo abstraktnej (matematika).
- Dieťa môže byť silno ťahané ku kategorizácii objektov (vrchnáky od fliaš), alebo ku kategorizácii informácií (druhy látky, druhy kameňov, druhy zvierat, či molekúl).
- Dieťa rozhodne preferuje skúsenosti, ktoré sú pod jeho kontrolou oproti nepredvídaným okolnostiam. (http://www.centrumnadania.sk/index.php?filename=asp_aut_uvod 2010-5-13)
 
2.2 Diagnostika Aspergerovho syndrómu
Aspergerov syndróm sa podobne ako autizmus diagnostikuje v detskom veku. Metódy diagnostiky sú podobné diagnostikám autizmu, (pomocou testov, pozorovanie detí, otázky na rodičov) častokrát sú to aj tie isté metódy, ktoré rozlišujú Aspergerov od autistov.
Diferenciálna diagnostika autizmu a Aspergerovho syndrómu
Ide o metódu rozpoznania autizmu od Aspergerovho syndrómu. Avšak existuje mnoho sporov, či by sa tieto dve poruchy nemali brať ako jedna, pretože je medzi nimi viac zhôd ako rozdielov.

2.3 Liečba a starostlivosť o ľudí s Aspergerovým syndrómom
Pri liečbe AS sa používajú dve metódy Lieky a Terapia.

Terapia
Typický program terapii obvykle zahŕňa:
- výcvik sociálnych zručností pre zefektívnenie medziľudských interakcií
- kognitívno-behaviorálnu terapiu na zlepšenie zvládania stresu vzťahujúceho sa k úzkosti alebo výbušné emócie, a na znižovanie obsedantných záujmov a opakujúcej  sa rutiny
- lieky , pre zdravotné problémy, ako sú depresívne poruchy a úzkostné poruchy
- cviky na motorickú koordináciu
- Logopedická pomoc (pomoc s bežnou komunikáciou)
- školenie a podporu rodičov

Lieky
Žiadne lieky priamo neliečia základné príznaky AS. Lieky môžu byť účinné v kombinácii s terapiou. Lieky sa používajú skôr na utlmenie úzkostných porúch, depresívnej poruchy, nepozornosti a agresie, utlmujú nutkanie na kompulzívne správanie. Ako nežiaduce účinky z liekov sa u pacientov môžu prejaviť poruchy metabolizmu, neurologické ťažkosti i zvýšené riziko vzniku cukrovky.
 
Záver:
Dúfam, že som Vám aspoň čiastočne priblížila problematiku ľudí trpiacich Autizmom a Aspergerovým syndrómom. Táto porucha zachádza do všetkých oblastí života a zrovnávanie sa s ňou nie je ľahké, či už priamo pre postihnutých alebo pre rodinu a blízke osoby. Je smutné, že neexistujú lieky, ktoré by pomohli natrvalo zvrátiť príznaky týchto postihnutí. Jediná pomoc takýmto ľudom je utlmiť ich vrodené pudy spojené s týmito poruchami, či už sú to kompulzívne impulzy ( robia všetko vždy rovnako v istom poradí), samotárstvo, agresie, alebo musia dennodenne trénovať svoje správanie s odborníkmi. Učia sa ako vychádzať s ľuďmi, ako hovoriť, ako sa správať a žiaľbohu v niektorých prípadoch ani táto pomoc nie je účinná. Aj keď sú od nás odlišní, sú schopní sa naučiť viesť plnohodnotný život. Preto by sme sa ich nemali štítiť, nemali by sme sa im vyhýbať, ale prijať ich do spoločnosti takých akými naozaj sú.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu