Psychické zdravie a stres

Psychické zdravie a stres

Úvod
Na osobnosť človeka pôsobia rôzne vonkajšie podnety a kladú určité nároky na jej adaptáciu. Tieto nároky predpokladajú u osobnosti istú kapacitu na ich zvládnutie a prispôsobenie sa. Jedným z najdôležitejších predpokladov na zvládnutie nárokov je zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha. Nie nadarmo sa hovorí, že zdravie je najdôležitejšie. Myslím si, že psychické zdravie je pre človeka veľmi dôležité, pretože vo veľkej miere ovplyvňuje naše fyzické zdravie. Psychické zdravie a jeho poruchy sú pre mňa veľmi zaujímavou témou, preto som sa rozhodla spracovať ich v mojom projekte.

1 Psychické zdravie
Psychické zdravie je stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti. 
 
1.1  Charakteristika psychicky zdravého človeka
Psychicky zdravého človeka charakterizovala WHO (World Health Organization/ Svetová zdravotnícka organizácia) ako jedinca, ktorý má zdravý postoj k vlastnému „ja“. Má primerané, zdravé sebavedomie, sebaúctu, vie ovládať svoje emócie, je schopný vyrovnať sa s problémami, ktoré má. Ako jedinca, ktorý má dobrý postoj k druhým ľuďom. Je tolerantný, má v druhých dôveru, rešpektuje druhých a ich názory, je zodpovedný a schopný nadväzovať trvalé vzťahy. Ako jedinca, ktorý je schopný zvládať požiadavky života. Problémy neodkladá, ale rieši ich, plánuje si veci dopredu, dokáže využívať svoje danosti, uvedomuje si svoju zodpovednosť a smeruje k nejakému reálnemu cieľu.
 
1.2 Psychohygiena
Psychohygiena je disciplína, ktorá stojí na rozhraní lekárskych, psychologických a sociálnych vied. Jej všeobecným cieľom je duševná rovnováha, duševné zdravie a zdravý spôsob života človeka vo všetkých vekových obdobiach. Psychohygiena sa zameriava na možnosti autoregulácie jedinca, pôsobenie na seba samého a na aktívne pretváranie svojho prostredia. Ťažisko má v psychickej regulácii, v sebavýchove, v hygiene myslenia, predstáv, pozornosti a podobne. Psychohygiena je určená pre zdravých i chorých ľudí. Je prevenciou pred mnohými psychosomatickými a duševnými chorobami. Podľa viacerých odborníkov je úloha psychohygieny v prevencii somatických a psychických chorôb nepopierateľná. Duševne zdravý a vyrovnaný človek je odolnejší proti telesným chorobám a najmenej jedna tretina všetkých somatických chorôb vzniká primárne poruchou duševnej rovnováhy. Dodržiavaním zásad psychohygieny sa dajú vyliečiť aj niektoré ľahšie duševné poruchy. Známa je aj skutočnosť, že u optimistického pacienta s dobrým psychickým stavom, ktorý verí vo svoje uzdravenie, prebieha liečba priaznivejšie ako u iného, rovnako chorého pacienta, ktorého psychický stav je horší. Psychohygiena pozitívne vplýva na koncentráciu a výkonnosť ako pri tvorivej duševnej práci, tak aj pri manuálnej práci, na čo zabúdajú aj mnohí zamestnávatelia. Človek, ktorý je vyrovnaný, duševne zdravý, priaznivo vplýva na svoje sociálne okolie. Nevyrovnaný človek, naopak, vnáša do medziľudských vzťahov podráždenosť a viac konfliktov. Nemenej významnou skutočnosťou je, že poznaním a praktickým realizovaním psychohygieny sa nezvyšuje len vyrovnanosť človeka, ale následne aj jeho subjektívna spokojnosť. Nespokojný a nevyrovnaný človek sa často stáva „stresorom“ sám sebe, prežíva veľké citové napätia, nedokáže svoj život prežívať naplno, čo mu bráni dosiahnuť stav radosti a spokojnosti.
 
1.3  Faktory vplývajúce na psychické zdravie
Existujú mnohé faktory, životné situácie a oblasti, ktoré sa môžu spolupodieľať na narušení psychickej rovnováhy, duševného zdravia ľudí, ale zároveň môžu mať za určitých podmienok nenahraditeľný význam pri upevňovaní alebo pri opätovnom nadobúdaní ich duševného zdravia. Medzi tieto faktory zaraďujeme napríklad rodinu, školu, sociálne vzťahy, sebavýchovu, súčasný vedecko-technický pokrok, náboženstvo, masovokomunikačné prostriedky a iné.
 
2 Stres a poruchy psychického zdravia
2.1 Stres
Stres je nešpecifická obranná reakcia organizmu. Stresom sa rozumie psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a pritom nie je presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Stresová odpoveď má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých síl organizmu. Určitá miera záťaže je pre organizmus užitočná,  inak by pri nedostatku podnetov mohlo dôjsť k deprivácii (chronické neuspokojovanie potrieb, nedosiahnutie vytýčeného cieľa). Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuteľné životné okolnosti, označované ako stresory – prekvapenie, zľaknutie, radostná či smutná správa. Pozitívny spôsobuje rozochvetie pri očakávaní kladne emocionálne nabitej udalosti. Zlepšuje výkon a tvorivosť. Negatívny je používaný pre nepriaznivé situácie. V bežnej komunikácii je slovo stres vždy negatívne. Špecifický je úmyselne vyvolaný, prichádza po ňom uvoľnenie, napr. pri adrenalínových  športoch.
 
2.1.1 Stresová reakcia
Stresová reakcia má tri štádiá. Prvé je štádium alarmu, kedy sa organizmus nachádza v stave zvýšenej pozornosti. Druhé je štádium rezistencie (odolnosti), v ktorom stresová situácia pretrváva, organizmus odoláva, aktivizujú sa obranné mechanizmy a zásoby energie pre telo sa postupne vyčerpávajú. Tretie je štádium exhauscie (vyčerpania), kedy sa vyčerpajú obranné sily a zlyháva adaptácia.
 
2.1.2 Príznaky stresu
Fyziologické príznaky stresu môžu byť červenanie sa, potenie, trasenie, bolesti hlavy, silné búšenie srdca, nechutenstvo, nadmerná chuť k jedlu, hryzenie si nechtov. Emocionálne príznaky sú zmeny nálad, napätie, únava, podráždenosť, plač, strach. Vyskytujú sa zmeny v správaní ako absencia na vyučovaní, vyrušovanie, podvádzanie, agresivita, nespavosť, obmedzenie komunikácie, zhoršenie prospechu.
 
2.1.3 Stresory
Stresory sú podnety pre organizmus, ktoré u nás vyvolávajú stres. Môžu to byť rôzne životné situácie ako smrť blízkeho človeka, rozpad manželstva, väzenie, choroba, svadba, strata zamestnania, odchod do dôchodku, tehotenstvo, narodenie dieťaťa, konflikt, nové zamestnanie, zmena bydliska a mnoho ďalších.
 
2.2 Duševná porucha
 Duševná alebo psychická porucha je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a správania psychicky zdravého jedinca. Prejavuje sa poruchami v oblasti duševného diania alebo prevažne telesnými príznakmi, ktoré sú zapríčinené psychickými činiteľmi. Postihuje teda vyššiu nervovú činnosť. Duševné zdravie a duševná porucha sú pojmy značne kultúrne a názorovo podmienené, ich obsah je teda premenlivý a nie je predmetom všeobecnej zhody. V minulosti sa pre duševné poruchy používalo označenie duševná choroba, od ktorého sa však v súčasnosti upúšťa. Duševné poruchy spôsobujú škodlivé vplyvy spoločenského prostredia, duševné zaťaženia, otrasy a konflikty alebo poškodenia funkcie najvyšších oblastí mozgu, ktoré tvoria fyziologický substrát duševného diania, napr. toxické vplyvy, zápaly, nádory, degeneratívne pochody alebo majú endogénny základ, spočívajúci vo vnútorných, zatiaľ nie dostatočne známych príčinách narušenia duševného a nervového diania, napr. vplyvom dedičných činiteľov alebo vrodenej náchylnosti k určitej duševnej chorobe. Všetky činitele sa môžu v jednotlivých prípadoch navzájom prelínať. Rozpoznávaním a liečením duševných porúch sa zaoberá psychiatria.
 
2.3 Závislosti
Aj u osôb, ktoré podľahli nejakej forme závislosti, sa častejšie ako u ostatnej populácie môžeme stretnúť s nejakou formou duševnej poruchy. Niektoré z týchto porúch môžu byť príčinou vzniku závislosti, a niektoré zase sprievodným javom pretrvávajúcej závislosti, či následkom nejakej formy závislosti.
 
2.3.1 Poruchy, ktoré vznikli a boli prítomné v čase pred vznikom závislosti
Tieto poruchy môžu byť často aj príčinou, prečo sa človek môže stať závislým na droge, alebo inak, požívanie drogy či návykové konanie môže v tomto prípade byť aj formou pokusu o samoliečbu duševnej (v prípade drogy, postihnutý môže siahnuť za drogou legálnou či nelegálnou, alebo zvýšiť dávkovanie lieku, ktorý predpísal lekár - napr. sedatíva, drogy, alkohol...).
 
2.3.2 Poruchy, ktoré sú priamym dôsledkom trvajúcej závislosti a intoxikácie drogou
Väčšina z nich po prerušení užívania mizne, niektoré však mávajú dlhodobejší vplyv na duševný stav (napr. užitie silných stimulantov vyvoláva následne stav ubitosti a depresívnu náladu), sú však aj také drogy, pri ktorých sa následky intoxikácie zjavujú ešte aj o niekoľko týždňov (príkladom je užitie niektorých druhov halucinogénnych látok).
 
2.3.3 Poruchy, ktoré nemajú súvislosť s intoxikáciou, no vznikli v dôsledku užívania drogy či návykového konania
Príkladom môže byť postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na šokujúci zážitok (napr. smrť kamaráta ako následok užívania drogy).
 
Záver
Psychické zdravie je stav človeka, ktorý nehľadá žiadne útočisko, nie je na nič pripútaný a dokáže byť samostatným. Úplne pokojná myseľ tu na Zemi podľa mňa neexistuje. Preto sa ľudia musia snažiť spomaliť vo svojom hektickom živote, občas zabudnúť na všetky svoje problémy a len relaxovať a načerpať novú silu, aby sa mohli vysporiadať s každodenným stresom a tým predchádzať rôznym duševným poruchám.