Stres & Psychické zdravie

Psychické zdravie a stres

Úvod
Náš život je stále neprehľadnejší a komplikovanejší. Kto za to môže? Dnešná spoločnosť, v ktorej nemá nikto nikdy čas, alebo len my sami s naším životným postojom? Nielenže naše byty sa stále viac zapĺňajú a skrine už preplnené sú, aj každodenný život sa stáva „tesnejším“. Máme všetkého viac než dosť, často sa to na nás doslova valí: priveľa práce, spoločenských aktivít, termínov. Aj osobný život je často plný stresu. Sme v časovej tiesni a cítime sa, ako by sme viazli v sieti problémov, z ktorých niet cesty von. Zlostíme sa kvôli ľuďom, ktorí nám idú na nervy a nechávame sa vysávať problémami iných. Stále menej sa dostávame k tomu, čo je vlastne pre nás v živote dôležité. Treba si urobiť bilanciu života, odstrániť všetko, čo je nepotrebné a stojí nás zbytočnú energiu. A rovnako je načase, dať cenným veciam v živote ich správnu hodnotu, vážiť si ľudí, ktorí sú pre nás dôležití, určiť si priority. Všetko, čím sa obklopujeme, čo si myslíme, robíme a registrujeme svojimi zmyslami, má vplyv na našu duševnú pohodu. Cieľom mojej práce je vysvetliť okoliu čo je to stres a prečo je psychické zdravie také dôležité. Je načase začať s psychohygienou. Dôležité je vytvoriť si voľný priestor a vniesť jasno do života. Pritom sa nik nevyhne otázkam: „Čo naozaj potrebujem v živote, aby som bol šťastný a čoho sa môžem s pokojným svedomím zbaviť?“ Hľadajme odpovede a nechajme sa prekvapiť. Určite to bude zábava.
 
1. Psychické zdravie
Na osobnosť človeka pôsobia rozličné podnety a kladú určité nároky na jej adaptáciu. Tieto nároky predpokladajú u osobnosti istú kapacitu na ich zvládnutie. Jedným z najdôležitejších predpokladov na zvládnutie nárokov je zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha. Časť psychológie, ktorá sa venuje prevencii psychických porúch a uchovaniu psychického zdravia sa volá psychohygiena. Psychológia sa zaoberá oblasťou duševného zdravia. Za duševne zdravých považujeme ľudí, ktorí majú k sebe dobrý postoj, vedia zvládať požiadavky života a cítia sa dobre medzi inými ľuďmi. Vo svete trpí duševnými ochoreniami 400 miliónov ľudí, preto duševné zdravie nemôžeme považovať za samozrejmosť. Okruh duševného zdravia v sebe zahŕňa schopnosť regulovať vplyv emócií, tolerovať seba, prejavovať lásku, brať do úvahy záujmy iných, nevyužívať iných, zvládať primerane záťaž a podobne.

1.1 Psychické poruchy
Psychická porucha je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a správania psychicky zdravého jedinca. Prejavuje sa poruchami v oblasti duševného diania alebo prevažne telesnými príznakmi, ktoré sú zapríčinené psychickými činiteľmi. Postihuje teda vyššiu nervovú činnosť, pritom však nie je podložené makroskopickým poškodením mozgu. Duševné zdravie a duševná porucha sú pojmy značne kultúrne a názorovo podmienené, ich obsah je teda premenlivý a nie je predmetom všeobecnej zhody. Duševné poruchy spôsobujú škodlivé vplyvy spoločenského prostredia, duševné zaťaženia, otrasy a konflikty (psychogénne duševné choroby) alebo poškodenia funkcie najvyšších oblastí mozgu, ktoré tvoria fyziologický substrát duševného diania, napr. toxické vplyvy, zápaly, nádory, degeneratívne pochody (somatogénne duševné choroby) alebo majú endogénny základ, spočívajúci vo vnútorných, zatiaľ nie dostatočne známych príčinách narušenia duševného a nervového diania, vplyvom dedičných činiteľov alebo vrodenej náchylnosti k určitej duševnej chorobe. Rozpoznávaním a liečením duševných porúch sa zaoberá psychiatria.
 
1.1.1 Neurózy
Stav, kedy človek zažije viacero nepríjemných situácii, ktoré nevie riešiť – porucha adaptácie celého organizmu, jej základom je konflikt medzi požiadavkami a možnosťami, prejavuje sa úzkostnými stavmi ( strachom ), bolesťami hlavy, únavou, zvracaním, tikmi, nespavosťou, neschopnosťou koncentrovať sa, depresívnymi náladami, fóbiami. Neurotik má problémy v kontakte s ľuďmi, je výbušný, precitlivený. Po zániku príčin neurózy sa stav upraví do normy.
 
1.1.2 Psychopatie
Defekty osobnosti, kedy sa u subjektu pozorujú nenapraviteľné extrémne vlastnosti, znemožňujúce jeho adekvátnu adaptáciu na sociálne prostredie. Psychopatická osobnosť je trvalo disharmonická.

1.1.2.1 Typy psychopatie
cykloidný – stále striedanie nálad s kolísaním dĺžky cyklu; schizoidný - vyhýbanie sa kontaktom, uzavretosť, neprístupnosť, ľahká zraniteľnosť, nemotorné pohyby; epileptoidný - extrémna dráždivosť so záchvatmi smútku, strachu, hnevu, netrpezlivosť, tvrdohlavosť, urážlivosť, náchylnosť ku škandálom; astenický – zvýšená senzibilita, psychická vzrušivosť, spätá s rýchlou unaviteľnosťou, nervozita, nerozhodnosť; psychastenický – nedostatok sebadôvery, sklon k ustavičným úvahám, patologickým pochybnostiam; paranoidný – sklon k utváraniu fanatických ideí, zanovitosť, egoizmus, nedostatok pochybnosti, sebaistota; hysterický – snaha za každú cenu upútať na seba pozornosť okolia, neprirodzenosť, teatrálnosť v sociálnom styku; labilný – nestálosť charakteru, podliehanie vplyvom okolia; organický – vrodená mentálna zaostalosť, jedinec je schopný sa dobre učiť, ale nedokáže využiť vedomosti, vie sa správať v spoločnosti, ale má zjednodušené úsudky. Neexistuje výrazná hranica medzi psychopatickým a normálnym charakterom.

1.1.3. Psychózy
Sú ťažké psychické ochorenia, ktoré sprevádzajú závažne poruchy osobnosti, konania. Chorý sa nedokáže orientovať v čase, prostredí a skreslene chápe realitu, základnými prejavmi psychického ochorenia sú schizofrénia a maniodepresivita, schizofrénia – rozštiepenie osobnosti;  maniodepresitivita – veselá alebo smutná chorobná náladovosť.

1.2 Činitele ovplyvňujúce psychiku človeka
Biologické činitele, pri ktorých ide predovšetkým o vrodené vlohy, ktoré sú predpokladom pre rozvoj všeobecných ale i špeciálnych schopností. Dôležitý je i samotný biologický rast organizmu, ktorý je vlastný každému živému organizmu. Úlohu tu zohráva dedičnosť, definovaná ako prenášanie istých genetických informácií od rodičov na potomkov. Súhrn všetkých vonkajších činiteľov, ktoré pôsobia na človeka a jeho vývin predstavujú sociálne činitele. Z oblasti sociálnych vplyvov má osobitný význam vplyv rodiny a školy, hlavne výchova a učenie. Výchova je sprostredkovanie schopností, zručností a postojov, ktoré jestvujú v danej spoločnosti. Výchova môže byť demokratická – harmonická výchova, v nej sú prvky demokracie, pravidlá hry a deti sa primerane kontrolujú; autoritárska výchova obsahuje pevné rozhodnutia rodičov, príkazy, náročnosť zo strany rodičov, jednostranná komunikácia; zhovievavá – liberálna výchova predstavuje zhovievavosť rodičov, bezstarostný život detí, deťom chýba zodpovednosť a kontrola, nadmerne ochranná výchova – „opičia láska“; disharmonická výchova – rozporuplnosti, nejestvujú jednotné kritéria výchovy; merkantívna výchova znamená podplácanie detí. Učenie je cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov ale aj určitého správania a vlastností. Poznáme rôzne druhy učenia. Intelektuálne učenie – osvojovanie si vedomostí; motorické učenie – osvojovanie si zručností a návykov; sociálne učenie – osvojovanie si foriem spoločenského správania; imitačné učenie – osvojovanie si vedomostí napodobňovaním. Pôsobí najmä vo výchove, toto učenie môže byť cieľavedomé alebo samovoľné. Výsledky pri učení však väčšinou získavame pri praxi a tréningu. Existuje učenie cieľavedomé, systematické; mimovoľné učenie – učenie, ktoré nastáva bez priameho voľného úsilia alebo motivácie učiť sa.
 
2. Stres
Termín stres je mimoriadne nejednoznačný. Existuje asi 200 definícií stresu. Anglické slovo stres pochádza zo starého francúzskeho výrazu „estrecier“, (prinútiť, použiť násilie), ktoré je zase odvodené z latinského „strictus“, (uťahovať, stláčať). Z uvedenej analýzy je zrejmé, že stres môže jednoducho znamenať byť vystavený istým silám alebo tlakom. Odborníci konštatujú, že stres je jednak pozitívny, jednak negatívny, čo závisí od vplyvu vonkajšej sily. Rozlišujeme Eustres (pravý, ktorý podporuje zdravie a výkonnosť) a Distres (rušivý, vyvádzajúci z rovnováhy). Poznáme aj stres špecifický, ktorý je úmyselne vyvolaný, prichádza po ňom uvoľnenie, pri adrenalínových športoch. Dr. Selye v tejto súvislosti tvrdil, že bez stresu sa nedá žiť. Naopak však platí, že nadmiera stresu spôsobuje smrť. Keďže sa často zdôrazňuje negatívna stránka stresu, v našom vedomí preto prevláda predstava, že stres je sila, ktorá zapríčiňuje psychické vyčerpanie a utrpenie. Používanie slova stres v bežných životných situáciách vystihuje práve tento negatívny aspekt.

2.1 Ako vzniká stres?
Stres má dve základné zložky. Stresové faktory, čiže momentálne okolnosti, ktoré spôsobujú stres a reakciu na stres, teda odpoveď človeka na stresové faktory. Od svojho vzniku, až po najkritickejší moment prebieha stres v troch fázach. Prvá fáza je varovná - túto fázu tvorí jasné varovanie, že je prítomný stres. Najprv sa objavia telesné reakcie, ktoré sú pre človeka varovaním a súčasne i výzvou na obozretnosť. Ak stresová situácia začne „prerastať“ človeku cez hlavu a jedinec si uvedomí, že už nemá dostatok potrebnej sily, prihlásia sa pocity skutočného stresu. Takú situáciu nazývame varovnou fázou. Táto fáza môže byť vyvolaná buď jednotlivými podnetmi, je prítomný vždy len jeden zdroj stresu, alebo skupinou podnetov, keď ide o viaceré okolnosti, ktoré vo svojom súhrne vyvolávajú stres. Druhá fáza je fáza odolávania. Ak stres prekročí počiatočnú varovnú fázu, jedinec sa dostáva do fázy odolávania. Tretia fáza je vyčerpanie. Prejavuje sa stavmi úzkosti a depresiou. Tieto príznaky sa môžu objaviť buď postupne jeden za druhým, prípadne súčasne. Všetky reakcie organizmu na stres ovplyvňujú naše zdravie. Vo chvíli, keď stres vzniká, naše telo sa mobilizuje tromi spôsobmi: „stuhne“, bojuje alebo utečie, čomu sa hovorí reakcia boj – útek. Niekedy sa v tejto súvislosti stretneme s označením troch F, čo je v origináli freeze, fight, flee (stuhnúť, bojovať, utiecť). Keď človek prežíva stres, srdce na základe nervových a hormonálnych podnetov zvýši svoju aktivitu a prečerpáva viac krvi, začína sa zvyšovať krvný tlak.

Za prítomnosti stresu endokrinné žľazy vylučujú do cievnej sústavy hormón, postarajú sa o to, aby sa do ciev presunul cholesterol a ďalšie tuky, ktoré majú priviesť svalom energiu, ak očakávaná situácia nenastane, cholesterol a ostatné tuky prilipnú na steny tepien a ostanú tam uložené. Jedným z dôsledkov tohto procesu je artérioskleróza, zvýšený krvný tlak a vyššia hladina cholesterolu môžu zapríčiniť angínu pectoris a infarkt myokardu, dochádza k tlmeniu tráviacich procesov, k sťahu krvných ciev kože, ľadvín. Komplexne sa táto reakcia nazýva všeobecný adaptačný syndróm GAS (general adaptation syndrome). Pojem vytvoril lekár Hans Selye. Celý tento proces trvá asi osem sekúnd a je obdivuhodnou súhrou chemických a elektrických signálov, ktorých účelom je príprava nášho organizmu na boj či útek. Za obvyklých okolností stres prichádza a mizne. Čo sa však deje, keď stresory (situácie, ktoré spôsobujú stres) pôsobia ďalej? Vtedy dochádza k závažnému poklesu výkonnosti imunitnej sústavy človeka. Následkom sú menej závažné poškodenia vyúsťujúce do prechladnutia, chrípky, bolesti v chrbtici, pocitu tlaku na prsiach, migrenóznych bolestí hlavy, prípadne prepukajú niektoré druhy alergických reakcií či kožných chorôb. Podstatne ohrozujúcejšími môžu byť dôsledky ako hypertonická choroba (vysoký krvný tlak - napr. asi 30 miliónov Američanov trpí hypertenziou a 15 % potrebuje psychoterapeuta), vredová choroba žalúdka, astma, črevné poruchy, cukrovka, ochorenia ľadvín, duševné choroby. Dôsledkom môžu byť nakoniec i smrtiace choroby, ako mozgová mŕtvica, zhubné nádory alebo samovražda. Chronický stres môže dokonca úplne vyčerpať energiu, viesť k depresii, pocitu permanentnej neistoty, nespavosti, impotencii a frigidite, apatii, chronickej únave, pocitu bezmocnosti a beznádeje, úzkosti, zmätenosti, poruchám koncentrácie pozornosti i pamäti. Stres sa každopádne dá zvládnuť.
Základné príčiny stresu nemajú pôvod v agresívnom okolí, ale v našej vlastnej reakcii naň. Nezabúdajme preto, že tajomstvo úspešného zvládania stresu závisí z desiatich percent na našom správaní a z deväťdesiatich percent je závislé od nášho postoja (spôsobu myslenia). Filozof Friedrich Nietzsche raz napísal: „Ten, kto má prečo žiť, dokáže žiť za každých okolností.“

2.2 Ako zvládať stres
Dôležité je zmeniť postoj k stresu pretože si ho častokrát vytvárame zbytočne vlastnou vinou. Cieľom je myslieť pozitívne, eliminovať negatívne a pochmúrne nálady, obrniť sa voči stresu a to najlepšie zdravou stravou, cvičením, počúvaním hudby, masážou, relaxáciou.

3. Psychohygiena
O duševné zdravie sa stará psychohygiena, ktorá je vedou o duševnej hygiene v zmysle systému vedecky prepracovaných pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševnej rovnováhy. Dôležitou súčasťou psychohygieny je prevencia. Rozlišujeme prevenciu: primárnu – zabezpečenie takých podmienok života, ktoré by zabraňovali výskytu chorôb; sekundárnu – na zabránenie rozvoja porúch a ich prechodu do rozvinutého štádia sa podchytia poruchy v počiatočnom štádiu a vykonajú sa potrebné zásahy; terciárnu – týka sa už liečených osôb, sústreďuje sa na to, aby sa nezhoršoval stav osôb a nenastala recidíva. Význam duševnej hygieny je v prevencii telesných a duševných porúch a ochorení, má účinok na sociálne vzťahy jedinca, na pracovný výkon a udržiavanie a dosahovanie subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti. Poznáme aj rôzne prostriedky duševnej hygieny. Dôležitá je životospráva - organizácia striedania práce a odpočinku, režim spánku, striedanie telesnej a duševnej činnosti, význam sa kladie na organizáciu času; úprava životného prostredia- správne osvetlenie, farebnosť prostredia, vetranie, zvuková izolácia; úprava sociálnych vzťahov- disciplína- príkazy, zákazy, konflikty; sebavýchova a autoregulácia- sebavýchova- cieľavedomí rozvoj vlastnej osobnosti(celoživotný proces) a autoregulácia- človek pôsobí sám na seba, napr. sa zbavuje zlozvykov.

Zodpovednosť za prijímanie opatrení v oblasti duševného zdravia nesú vlády krajín EÚ, aj keď sa čoraz viac aktivizujú aj mimovládne organizácie. Politiky EÚ prispievajú k ochrane a podpore duševného zdravia. Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu sleduje 5 priorít: prevenciu depresií a samovrážd, duševné zdravie mladých ľudí a výchovu, duševné zdravie na pracovisku, duševné zdravie starších ľudí, boj proti stigmatizovaniu a sociálnemu vylúčeniu.

Záver
Dúfam, že sa mi podarilo zaujať vás témou psychické zdravie a stres, a že ste si po prečítaní mojej práce odniesli niečo užitočné aj do osobného života. Možno si poviete, že je to celé vymyslené a absurdné a ostanete spokojní so svojím životom. A možno práve premýšľate o zmene. Už vieme ako začať. Dozvedeli sme sa, že o dušu sa treba nepretržite starať, rovnako, ako o domácnosť a svoj zovňajšok. Veľký dôraz kladieme na vonkajšie pohodlie, bývanie a zariadenie svojich priestorov. Pekné prostredie pozitívne ovplyvňuje ľudí, ktorí v ňom žijú a pracujú, radosť zo života a ich motiváciu. Tak ako dokážeme prestaviť nábytok, nanovo namaľovať steny, zbaviť byt haraburdia, tak môžeme zbaviť haraburdia aj svoj život! Svoj vnútorný „dom“ nemôžeme zbúrať, môžeme však do svojho života vniesť nové farby a materiály. Môžeme prebúrať staré steny a vpustiť viac svetla. Kto očakáva v živote nové impulzy, musí sa zbaviť tých starých. V prvom rade sa treba zbaviť strachu zo života. Robte to, čo vás najviac baví a pri čom zažívate najväčšiu radosť. Máte radi čokoládu? Doprajte si ju! Beží váš obľúbený seriál? Tak zapnite televízor, pohodlne sa usaďte a zabudnite na realitu! A čo tak vyjsť si do prírody a prečistiť hlavu od zbytočných negatívnych myšlienok? Každý je tvorcom svojho vnútorného života a prostredia. Teraz ostáva už len zobrať život do vlastných rúk.
 
Citácia
„Prečo nedbáme o svoje mentálne zdravie rovnako, ako o hygienu v domácnosti? Tu sme vrcholne úzkostliví: svoj dom čistíme a udržiavame poriadok. Triedime odpad, zbierame použiteľné materiály, už dopredu dbáme o znižovanie množstva odpadkov nákupom vratných obalov. Svoje zvyšky odstraňujeme vzorne a pravidelne. Prečo by sme nemohli uplatniť tento systém odstraňovania odpadkov aj v svojom vnútornom živote?“ (Rita Pohleová, A dosť!, str. 204)
 
„Při každém uložení a opětovném výběru hotovosti ztrácímé značnou část potenciální energie. Dostáváme vlastně pokuty za to, že aktivujeme stresovou reakci příliš často. Vydávání takového množství energie způsobí, že se mnohem snáze unavíme. Je-li stresu příliš, začneme mít nakonec problémy s typem cukrovky označované jako cukrovka II. typu.“