Situácia v Líbyi

Súčasné zmeny v arabských krajinách (Situácia v Líbyi)

Úvod
V súčasnom svete ťažko vytýčiť hranicu medzi otázkami morálky a strategickými záujmami. Ľudia sa zabíjajú, bojujú o to, kto bude lepší, kto viac bude mať na bankovom konte. Ani  situácia v Líbyi nie je výnimkou.
Európa má od soboty možno vlastný Irak. Západní spojenci zasypávajú Líbyu bombami. Komu však západní spojenci ponúkajú mocenský kľúč? Niekdajším spolupracovníkom Kaddáfiho, koalícii kmeňových vodcov či islamistom, ktorí dnes sedia v Bengázi? Možno je to východisko. Ale dokedy? Slabou náplasťou pre Európanov je, že tak ako v prípade vojny v Iraku aj túto finančne zatiahnu arabskí panovníci vlastniaci ropu v Katare či Saudskej Arábii. Ale aj tak by Európania mali ostať v strehu. Bolo by totiž naivné si myslieť, že "chirurgickými" údermi sa Odysea svitania skončí. Bez jasnej perspektívy podstatného pokroku v Líbyi nemôže politická podpora doma a finančná štedrosť arabských sponzorov donekonečna udržovať bezletovú zónu. Aj preto Kaddáfího, ktorý je vojensky silný aj bez letectva a tankov, bude treba poraziť aj na zemi.

Kurz líbijský dinár (LYD) - Líbya

1 Líbya znamenala budúcnosť
V minulosti potreboval Muammar Kaddáfi(viď obr. č. 1) inžinierov, technikov, či robotníkov na modernizáciu krajiny. Polka svet tam posielala svojich ľudí za prácou. Obyčajní ľudia to videli ekonomicky. Priemerný plat u nás v tom čase, dosahoval ekvivalent 20 dolárov, zatiaľ čo Kaddáfi platil aspoň 15-krát viac. O tom, že dostanú ,,zmluvu v Líbyi snívala väčšina murárov, zváračov alebo staviteľov ciest. Stačilo poriadne pracovať, zmieriť sa s dočasnou abstinenciou a tvrdo ,,makať“. Kupovali si drahé šaty, videoprehrávače, lacné rolexky, zvážali ich domov a vracali sa späť do sveta, ktorému nerozumeli, pretože v ňom žili osamotení, a jedine čo ľudí zaujímalo bol zisk. Keď si do googlu zadáme slovo ,, Líbya“ či ,,Egypt“ vyhodí nám samé ,,laso minuté“ a poznávacie zájazdy , Kam budete chodiť teraz na dovolenky? Máme sa báť cestovať? Takéto otázky trápia ľudí, ktorí si nejako privykli na exotické dovolenky a full inclusive. Ľudia v tomto svete mali síce prácu a mali sa ako postarať o rodinu, no chýbala im správny politický systém. A preto ich ruky boli neustále  zviazané. Demokraciu si ľudia nemôžu vybojovať, demokraciu si musia skonštruovať. V minulosti dokonca Líbyjčanom mnohí závideli, mali peniaze, mohli si dovoliť všetko, okrem žien. Dnes sa situácia zvrtla o 180 stupňov. Dnes tu môžu ostať pod podmienkou, ak sa nám prispôsobia. Ak nie, nech sa pracú do svojej Afriky, sedia vo svojich úbohých domoch z hliny alebo trávy. 

Predstava, že k nám z juhu začnú chodiť emigranti, je pre nás nepredstaviteľnou apokalypsou. Hlavným problémom je u nás jedine ropa. Veď predsa nemôžme byť stále vydesený pri pohľade na cenu benzínu a návšteve benzínovej pumpy. Aj v minulosti sa iné, vyspelejšie krajiny pozerali na nás so záujmom, aby naša tragédia neprekročila hranice. Dejiny sa opakujú. Zas a znova, len na inom kontinente. Prizeráme sa ľuďom, ktorí túžia po zmene osudu a obetujú vlastné životy, no nemáme im čo ponúknuť. Bojíme sa ich, lebo sú iní. Nechceme, aby sa na nám začali podobať, lebo potom prídu aj k nám....
 
2  Zmena režimu?
V  krvi a strachu sa rodí počas povstania proti diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu ,,nová Líbya“. Ľudia, ktorí boli celé roky blízko vodcovi a poznajú ho, sa obávajú toho, že masakrom ešte nie je koniec. A to napriek tomu, že pád muža, ktorý stojí na čele severoafrickej krajiny 42 rokov, je na dohľad.
Dlhoročný šéf Kaddáfího protokolu, bývalý minister vnútra aj vplyvný diplomat  vyhlásili, že diktátor dobrovoľne neodíde a ak má zomrieť, vezme so sebou do hrobu čo najviac Líbyjčanov ako trest za to, že mu ľud vypovedal poslušnosť.

2.1   Líbya vs. ropa
Ropa sa stala hlavným bohatstvom v rukách amerických nadnárodných spoločností; prostredníctvom tohto zdroja energie narástla aj ich politická moc vo svete. V decembri 1951 sa stala Líbya prvým africkým štátom, ktorý po 2. svetovej vojne nadobudol samostatnosť. Jej územie bolo za vojny dejiskom dôležitých bojov medzi nemeckými a anglickými vojskami, v ktorých sa preslávili generáli Erwin Rommel a Bernard L. Montgomery..95% územia Líbye je púšť. Vďaka technológiám boli objavené veľké náleziská ľahkej ropy, vynikajúcej kvality, ktorej sa dnes ťaží 1,8 milióna barelov denne, spolu s veľkými množstvami zemného plynu. Vďaka tomuto bohatstvu sa Líbyjci tešia priemernému veku dožitia - takmer 75. rokov - a najväčším príjmom na osobu v Afrike. Krutá púšť sa rozprestiera nad obrovským ropným jazerom, trojnásobne väčším ako je územie Kuby. Dnes sa vývoz ropy z Líbye  prakticky zastavil. K výraznému obmedzeniu ťažby, ktoré trvá už niekoľko dní, a pre ktoré sa prudko zvýšili ceny ropy na svetových trhoch.

V súčasnej dobe úplne stojí ropné pole Hamada, produkcia polí Sarí, Nafúra a Misla na východe krajiny je asi na polovici bežného výkonu. V líbyjských prístavoch je ale teraz rozbúrené more, takže nie je možné naložiť ani ten zvyšok ropy, ktorý by Líbya ešte mohla poskytnúť. Minimálne štyri tankery s kapacitou až 2,4 milióna barelov ropy, tak nemôžu nakladať, ale ani vyplávať. „V prevádzke je iba Sidar. Teoreticky bol znovu otvorený prístav Zuatína, ale nič sa nenakladá,“ povedal zdroj, ktorý obchoduje s ropou. Uzavretý zostáva aj kľúčový vývozný terminál Marsá al Briga na východe Líbye, ktorý majú pod kontrolou povstalci. „Od víkendu sa nič nezmenilo, náš tanker v prístave Marsá stále čaká na povolenie nakladať,“ dodal zdroj.
 
3 Odysea svitania
Vojna v Líbyi sa začína vo všetkej svojej drsnosti práve tu, na križovatke ciest v púšti, 200 kilometrov juhozápadne od mesta Bengází. Všetko je zavreté, len jedna veľká rafinéria funguje, aj keď, len minimálne. Všade chodia len ozbrojenci, ktorí každú chvíľu cvične, či len tak z bojovej nabudenosti, strieľajú do vzduchu. Niektorí vykladajú zo škatule tankové granáty, niektorí zbrane typu FN– FAL . Z kade tie všetky zbrane majú a v takom prekrásnom stave? Veď pokiaľ vieme, vo výzbroji líbyjskej armády také samopaly nikdy neexistovali–líbyjskí vojaci behali s Kalašnikovami.  Sú o poznanie nervóznejší ako tí, s ktorými možno hovoriť v Bengází alebo inde v oslobodenej Líbyi. Nákladiaky a džípy s ťažkými protileteckými guľometmi na korbách trúbením zdravia prechádzajúce automobily, v ktorých sa vezú dobrovoľníci z celej východnej Líbye. Mieria do boja.(viď. obr.2 a 3)  Heslo znie: na západ! Teda tam, odkiaľ podniká svoje kruté boje nenávidený Muammar Kaddáfi.

3.1 Muammar Kaddáfi – jeden z najdlhšie vládnucich diktátorov na svete
Diktátor, ktorý stojí na čele Líbye už takmer 42 rokov. Otázka znie ako je to možné? Kaddáfi sa narodil roku  1942. Začal  povinne niekoľko rokov študovať korán, začal navštevovať školu v meste Sabha. Neskôr aj na vojenskej univerzite. Už od začiatku svojho vládnutia, Kaddáfi sústreďoval svoju politiku voči Spojeným Štátom a Veľkej Británii. Naopak s arabskými krajinami si udržiaval veľmi blízke vzťahy.

Kaddáfi si od začiatku svoju priazeň kupoval. V súkromných rukách smeli ostať len malé firmy, o veľkých rozhodoval štát. Veľmi veľ peňazí ostalo v rukách vysokých úradníkov a jeho rodiny, Oficiálne funkcie zastával len príležitostne. Ale aj keď zdanlivo stál mimo politiku, aj keď trval na tom, že Líbyi prostredníctvom systému ľudových výborov (obdoba sovietov) riadi sám ľud a nikto iný, každý v krajine i mimo nej vedel, že skutočnú moc má Kaddáfí. Pokiaľ sa mu zdalo, že jeho miesto je ohrozené, postupoval nemilosrdne. Hlavnou príčinou, prečo sa Kaddáfi udržal tak dlho pri moci je práve krutosť a strach, ktoré voči nemu cítili protivníci. Stál za skupinami, ktoré používali teroristické metódy. Náhly obrat prišiel až v roku 1986, kedy líbyjské nálože zabili na nemeckej diskotéke okolo 200 ľudí, pričom medzi mŕtvymi bola aj jeho dcéra. Vtedy začal rokovať s USA, o jadrových či chemických zbraniach, odzbrojovacom procese. Svoju politiku,(– džamáhirija, vraj najdemokratickejšiu) zhrnul v diele ,,Zelené knihy“. Jedná sa predovšetkým o zmesi islamu, arabizmu a socializmu. Kaddáfi je po celý život obklopený ženami. Jeho amazonská garda ho sprevádza nie len v Líbyi, ale aj na rôznych iných rokovaniach a príležitostiach po celom svete.

4 Tiene líbyjského úsvitu
Všetko sa začalo v polovici februára vo východolíbyjskom pobrežnom meste Benghází(viď. obr. 5 a 6) celkom nevinne, obyčajným protestom protivládnych demonštrácií proti zadržaniu aktivistu, ktorý poukazoval na porušovanie ľudských práv a slobôd. Následne prepukli strety protivládnych demonštrantov (odporcov režimu) s políciou v treťom najväčšom meste Bajdá. Situácia začala byť vážna keď do ulíc vyšli tisícky zástancov Kaddáfího režimu a stretli sa následne s odporcami. Vtedy začalo byť zrejmé, že vypukne občianska vojna a preto západné krajiny začali evakuovať svojich občanov z púštnej krajiny s bohatými náleziskami ropy. Povstalci po obsadení niekoľkých miest na východe zeme žiadali odstúpenie Muammara Kaddáfího, ktorý následne reagoval na požiadavky, vojenským zásahom proti povstalcom. Proti režimu sa postavili aj vysoký predstavitelia lýbijskej vlády, OSN zároveň odsúdila vojenský zásah proti odporcom režimu. Ako sa konflikt medzi Kaddáfím a odporcami režimu prehlboval, zomierali nevinný civilisti. Tvrdé zásahy lýbijskej vlády viedli k pozastaveniu členstva Líbye v rade OSN pre ľudské práva. Po týchto udalostiach Kaddáfí ešte pritvrdil a nasadil do boja proti povstalcom všetky svoje militantné prostriedky. Tieto udalosti si vyžiadali veľa nevinných obetí a po zasadaní bezpečnostnej rady OSN bola chválená rezolúcia č. 1973/2011, vrátane vytvorenia bezletovej zóny, ktorej hlavným cieľom bolo ochrániť obyvateľstvo Líbye pred neadekvátnymi zásahmi Kaddáfiho režimu.

Francúzsko preto pohrozilo Kaddáfímu, že ak neprestane bombardovať mesto Benghází, v ktorom sa nachádzajú povstalci a nevinní obyvatelia, bude nútené chrániť civilistov hoc aj vojenským zásahom tak, ako mu to umožňuje schválená rezolúcia bezpečnostnej rady OSN. Po týchto udalostiach Kaddáfí vyhlásil mier v krajine, ktorý ale následne porušil a Francúzsko ako prvé spolu s Veľkou Britániou a Nórskom poslalo svoje stíhačky, ktoré mali najprv chrániť mesto Benghází pred útokmi Kaddáfího armády, nakoniec sa vojenská intervencia spojencov rozšírila o USA (ktoré sa do bojov pôvodne vôbec neplánovalo zapojiť), Španielsko, Taliansko, niektoré Arabské krajiny, Kuvajt, Poľsko vyjadrilo podporu, ale do bojov sa nezapojilo, spolu so Slovenskom a Českou republikou.

Americký admirál Mike Mullen upozornil, že cieľom vojenskej operácie nie je zvrhnúť Kaddáfího, ale ochrániť civilistov. Toto vyhlásenie stratilo svoje opodstatnenie, keď šéf francúzskej diplomacie Alain Juppé vyhlásil, že ani túto možnosť nevylučujú. Kaddáfí označil vojenské operácie na jeho území za terorizmus a je odhodlaný naďalej bojovať proti západným mocnostiam v jeho krajine a to aj napriek tomu, že pomoc prisľúbili už viaceré štáty NATO.
 
4.1 Bezletová zóna
Bezletová zóna(viď. obr.4) je územie, cez ktoré nemôže preletieť lietadlo , inak riskuje, že ho nepriateľ zostrelí. Poznáme 2 druhy bezletových zón. Bezletovú zónu vyhlási jedna armáda proti druhej v rámci vojny alebo zahraničná mocnosť, aby zamedzila občianskej vojne alebo humanitárnej kríze. V Líbyi sa jedná o ten druhý prípad. Na bezletovú zónu žiada od OSN súhlas väčšina krajín, aby mali operácie zázemie a nevzbudzovali medzinárodný odpor. Mocnosťami, ktoré prijali bezletovú zónu sú Británia a Francúzsko. Práve oni najviac presadzovali prijatie rezolúcie, ktorá po dlhých rokoch zafungovala.
 
4.3 Kaddáfimu nikto neverí
Kaddáfi síce vyhlásil prímerie, no keďže už v minulosti sponzoroval terorizmus nikto mu neveril. Ich hovorca totiž vyhlásil, že v čase, keď malo platiť prímerie, ostreľovali Kaddáfiho vojská líbyjské mestá.

Záver
V súčasnosti sa hovorí o Líbyi viac než dosť. Líbya, ako malý štát v Afrike je zmietaná bojmi, protestmi a demonštráciami. Ľudia sa hádajú o to, kto je silnejší, kto má väčšiu moc a v neposlednom rade kto ma tučnejšie bankové konto. Nedeje sa to len v Líbyi, deje sa to po celom svete. Len to možno nie je také očividné a medializované.