Daňová sústava Slovenska

Daňová sústava Slovenska
 
1.Úvod:
Dôvodov,  prečo som si vybral práve spomínanú tému Daňová sústava na Slovensku je viac. Jedným z nich je, že ma problematika daní a ekonomika ako celok zaujímajú už dlhšiu dobu a chcel by som pokračovať v ich štúdiu aj ďalej. Druhým dôvodom je priblížiť vám problematiku daní na Slovensku, pretože veľa z vás určite počulo slovíčko dane, ale myslím si, že len málokto by vedel povedať, aká je daňová politika alebo sústava na Slovensku. Cieľom mojej práce bude preto priblížiť vám zdaňovanie fyzických osôb, majetkové dane, spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty na Slovensku. Daň z právnických osôb v mojej práci rozoberať nebudem, pretože si myslím, že problematika uvedenej dani je veľmi rozsiahla a obsahuje veľa zložitých veci, ktoré nie sú až tak zaujímavé.
 
2.Teoretické východiská:
 
Na začiatok práce by som vám chcel vysvetliť význam niekoľkých základných pojmov a uviesť citácie známych ľudí.
2.1.Daň:
V odbornej literatúre je daň definovaná viacerými spôsobmi:
· Daň je povinná zákonom určená, spravidla sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby štátu v určenej výške a stanovenom termíne;
· Povinná zákonom ustanovená platba vyberaná štátom, obcami alebo inými verejnoprávnymi subjektmi na úhradu verejných potrieb a to vo vopred určenej výške a s vopred určeným termínom splatnosti;
· Transfer finančných prostriedkov od súkromného sektora k verejnému sektoru.

2.2. Členenie daní:
1)  podľa daňového subjektu
a) dane fyzických osôb
b) dane právnických osôb
2)  Podľa daňovej bázy (objektu zdanenia)
a)  Dôchodkové
b)  Majetkové
c)  Transakčné
i)  Univerzálne
ii)  Selektívne
iii)  S daňovou bázou človek
3)  Podľa spôsobu určenia daňového základu
a) osobné dane - prihliadajú na subjektívne daňové pomery daňovníka (napr. pri výpočte dane z príjmu fyzických  osôb sa prihliada na počet vyživovaných detí);
b) reálne dane - vyrubujú sa na základe daňového objektu, bez ohľadu na pomery daňovníka.

4)  Najpoužívanejšie členenie (podľa dopadu dane)
  a) priame dane - vyberajú sa priamo z dôchodku alebo majetku daňovníka, platenie sa nepresúva na iný subjekt a daňovník ich znáša priamo. Vyrubujú sa z hodnoty majetku alebo dôchodku, t. j. vychádzajú z dôchodkových a majetkových pomerov daňovníka;
  b) nepriame dane - vyrubujú sa pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, ich dopad sa v konečnom dôsledku presúva z výrobcu (alebo dovozcu) na spotrebiteľa.
5)  podľa spôsobu určenia daňovej povinnosti
a)  repartičné (kontingentné) - štát určí absolútny objem požadovaného daňového výnosu;
b)  sadzbové (kvótne) -  najprv sa určí sadzba dane na príslušnú jednotku.
 
"Peníze jsou jako ruce nebo nohy. Pokud je nepoužíváte, přijdete o ně." (Henry Ford)
"Úspory jsou báječná věc. Zvláště, když je pro vás našetřili vaši rodiče.“ (Winston Churchil)
“Nejtěžší věcí na pochopení na světě je daň z příjmu.“ (Albert Einstein)
"Lituji jen tých reforem, které jsem neučinil." (Ivan Mikloš)

3. Daňová sústava
Daňová sústava ako ďalší významný subsystém daňového systému je súbor konkrétnych daní uplatňovaných v danej krajine v príslušnom zdaňovacom období, ktorým je kalendárny resp. daňový rok. Dane sú predpisované a vyberané na základe platnej daňovej legislatívy daného štátu.
Vo väčšine krajín sveta sú daňové sústavy kombináciou priamych a nepriamych daní, kombináciou dani z príjmov (dôchodkové dane), dani z majetku a dani zo spotreby resp. z predaja.

3.1. Daňová sústava Slovenska
Daňová sústava Slovenska predstavuje súhrn daní, ktoré sa vyberajú na území SR. Nová daňová sústava bola u nás zavedená v roku 1993. Táto sústava zodpovedá daňovým sústavám rozvinutých trhových ekonomík štátov združených v EÚ. Na Slovensku rozdeľujeme daňovú sústavu na priamu a nepriamu.

4. Priame dane na Slovensku
Priame dane na Slovensku sa rozdeľujú na zdaňovanie dôchodkov ekonomických subjektov a majetkové dane.

4.1. Do zdaňovania dôchodkov ekonomických subjektov patrí zdaňovanie príjmov fyzických a  právnických osôb .

4.1.1. Zdaňovanie príjmov fyzických osôb
Daňovníkom je fyzická osoba. Za fyzickú osobu sa človek považuje hneď ako sa narodí a v tomto okamihu získava aj spôsobilosť na právne úkony ako aj fyzická osoba, ktorá sa na území Slovenska obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. Predmetom dane sú príjmy fyzických osôb z rôznych druhov činností, ako aj príjmy plynúce z nakladania s ich majetkom vo forme výnosov tohto majetku. Tak isto predmetom dane sú  aj príjmy z prenájmu alebo z predaja majetku, pričom takéto príjmy môžu mať formu peňažných alebo nepeňažných príjmov poskytovaných daňovníkovi vo forme určitých výhod (výhody v sociálnom fonde).

Príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane rozdeľujeme do štyroch skupín: 
1.  príjmy zo závislej činnosti (príjmy konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným);
2. príjmy z podnikania inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (príjmy  z poľnohospodárstva alebo zo živnosti);
3. príjmy z kapitálového majetku (úroky a výnosy z pôžičiek);
4. ostatné príjmy (príjmy z predaja cenných papierov, príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí).
 
Pri uplatňovaní príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov pri zdaňovaní fyzických osôb v SR rozlišujeme dve formy vyjadrenia základu dane z príjmov:
1. spoločný základ dane, ktorý je súčtom čiastkových základov dane podľa jednotlivých skupín príjmov patriacich do spoločného základu v súlade so zákonom o dani z príjmov (ide o dane, u ktorých sa neuplatňuje zrážka);
2. základ dane pre zdanenie daňou vyberanou zrážkou pri niektorých príjmoch s daňovou zrážkou (uplatňuje sa pri daňovníkoch s obmedzenou daňovou povinnosťou).

Na zdaňovanie príjmov fyzických osôb, či už patria do spoločného základu dane alebo sa pri nich daň vyberá zrážkou, sa uplatňuje od roku 2004 jednotná sadzba dane vo výške 19% z vyčísleného upraveného základu dane.

4.2. Majetkové dane
Na rozdiel od dôchodkových a spotrebných dani, ktoré zdaňujú premenlivý základ (zisk, príjmy, úroky), majetkové dane zdaňujú majetok, ktorý predstavuje pevnú veličinu v čase. Pozitívom je tiež, že v porovnaní s dôchodkovými daňami menej negatívne ovplyvňujú pracovné úsilie subjektov. Ich výnos je stabilný, má dostatočnú vypovedaciu schopnosť, je ľahko definovateľný a identifikovateľný. Medzi majetkové dane patri daň z nehnuteľností a ostatné priame dane.

4.2.1 Daň z nehnuteľností
  Nehnuteľnosť – je pozemok alebo stavba spojená so zemou pevným základom.
  Kataster nehnuteľností – súbor údajov o nehnuteľnostiach vrátane ich opisu, geometrického a polohového určenia, ako aj evidencie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a zápisu týchto práv.
  Cieľom zavedenia dane z nehnuteľností v Slovenskej republike, ktorá nahradila domovú daň, poľnohospodársku daň z pozemkov, ako aj miestny lokalizačný poplatok bolo stimulovať fyzické a právnické osoby k optimálnemu využívaniu nehnuteľností.
  Rozhodujúcimi skutočnosťami na výpočet daňovej povinnosti sú výmera pozemku, všeobecná hodnota pozemku, zastavaná plocha stavieb, počet podlaží a podlahová plocha.
  Medzi dane z nehnuteľností patria:
-  daň z pozemkov (daňovníkom je vlastník pozemku, nájomca, užívateľ, niekoľko spoluvlastníkov);
-  daň zo stavieb (daňovníkom je vlastník stavby, nájomca, užívateľ alebo niekoľko spoluvlastníkov);
-  daň z bytov (daňovníkom je vlastník bytu a sadza dane z bytov je 0,033 eura na každý meter štvorcový).  
 
4.2.2. Ostatné priame dane
Sústavu ostatných priamych daní v súčasnosti tvoria:
- daň za psa - predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov a dani nepodlieha, ak je chovaný na vedecké účely alebo je pes umiestnený v útulku zvierat. Daňovníkom je majiteľ alebo držiteľ psa a základom dane je počet psov;
- daň za užívanie verejného priestranstva - predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitne užívanie verejného priestranstva a dočasné parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva. Daňovníkom je každá právnička a fyzická osoba, ktorá využíva tento priestor. Základom dane je výmera užívaného priestranstva;
- daň za ubytovanie - predmetom dane je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v zariadení poskytujúcom prechodné ubytovanie. Daňovníkom je fyzická soba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je počet prenocovaní;
- daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta;
- daň za predajné automaty a nevýherné hracie prístroje;
- daň za jadrové zariadenie;
- daň z motorových vozidiel - daňovníkom je každá právnická fyzická osoba alebo jej organizačná zložka, ktorá je v dokladoch o vozidle zapísaná ako držiteľ motorového vozidla alebo pripojeného vozidla a toto vozidlo využíva na podnikanie. Sadzbu dane stanovuje vyšší územný celok vo všeobecnom záväznom nariadení. 

5. Nepriame dane na Slovensku
Skupinu nepriamych daní predstavujú spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty.

5.1. Daň z pridanej hodnoty
  Daň z pridanej hodnoty má všeobecný charakter, pretože postihuje všetky tovary a služby, je súčasťou ich realizačnej ceny. Daňou z pridanej hodnoty sa zdaňuje každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie, pričom DPH nezaťažuje majetok ani dôchodok platiteľov dane.  Slovenská republika ako členský štát EÚ rešpektuje v slovenskej zákonnej úprave dane z pridanej hodnoty rovnaké pravidlá zdaňovania v obchodovaní s tovarmi a službami, aké sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch EÚ. Vo všeobecnosti podnikateľský subjekt môže dodať tovar odberateľovi v tuzemsku, členskom štáte EÚ alebo v tretom štáte, ktorý nie je členom EÚ.
  V súvislosti s uplatňovaním mechanizmu dane z pridanej hodnoty treba rozoznávať:
-  daň z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku (daň, ktorá je súčasťou ceny nákupu);
- daň z dodávaných tovarov a služieb (zdaniteľná osoba je povinná daň zahrnúť do ceny svojho zdaniteľného dodania tovarov alebo služieb).
  Základným zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Pri určovaní zdaňovacieho obdobia berieme do úvahy veľkosť resp. predpokladanú veľkosť obratu. Ak obrat platiteľa za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol 331 939,19 eura, potom zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny štvrťrok.

Predmetom dane z pridanej hodnoty je:
1. dodanie tovaru (dodanie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci) - pojmom dodanie tovaru rozumieme dodanie hmotného majetku, dodanie stavby alebo jej časti, prevod alebo prechod vlastníckeho práva k pozemku;
2. dodanie služby (bezodplatné dodanie služby na osobnú spotrebu zdaniteľnej osoby alebo zamestnancov);
3. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu;
4. dovoz tovaru.

Pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb v tuzemsku, pri nadobudnutí tovaru alebo služieb v tuzemsku z iného členského štátu, ako aj pri dovoze tovaru do tuzemska je v Slovenskej republike stanovená základná sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 19% zo základu dane, resp. znížená sadzba dane vo výške 10%, ktorá sa využíva najmä na lieky a zdravotnícke potreby a knihy. Stanovenie základu dane rozlišujeme v troch prípadoch:
 
1. dodania tovaru a služby v tuzemsku (základom dane sú všetky výdavky, každá odplata a všetko čo tvorí protihodnotu);
2. nadobudnutia tovaru v tuzemsku  z iného členského štátu;
3. dovozu tovaru z tretích štátov.

5.2.Spotrebná daň
Spotrebné dane vybraných druhov výrobkov patria historicky medzi najstaršie dane. Spotrebné dane spolu s DPH patria medzi nepriame dane, ktoré zaťažujú konečnú spotrebu. Na rozdiel od DPH, ktorá je univerzálna sa spotrebné dane špecializujú na vybraný tovar (víno, pivo, lieh, tabakové výrobky, minerálny olej, elektrinu, uhlie a zemný plyn).
 
1. Spotrebná daň z vína - predmetom spotrebnej dane z vína je - tiché, šumivé víno a medziprodukty vyrobené na Slovensku alebo na Slovensko dovezené
- základom dane z vína je množstvo vína vyjadrené  hektolitroch
- sadzba dane je vymedzená zákonom k spotrebnej dani z vína.
 
2. Spotrebná daň z piva -  predmetom spotrebnej dane z piva je pivo vyrobené na daňovom území ako aj pivo dodané na daňové územie
 - základom spotrebnej dane je množstvo piva, pri ktorom vnikla daňová povinnosť v hektolitroch
 - sadzba dane je stanovená ako
základná sadzba dane v €/ stupeň Plato/hl a
znížená sadzba dane v € /stupeň Plato/hl.
 
3. Spotrebná daň z liehu - predmetom spotrebnej dane z liehu je lieh vyrobený na území SR alebo dodaný na územie SR
- základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch
- sadzba dane je základná a znížená (stanovená v hektolitroch)
 
4. Spotrebná daň z tabakových výrobkov - predmetom dane sú tabakové výrobky, ktoré sú vyrobené alebo dodané na daňovom území SR
- základom dane je množstvo vyjadrené v kilogramoch a pri cigaretách a cigarách je základom množstvo vyjadrené v kusoch
- sadzba dane z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet je stanovená ako špecifická sadzba, ktorá predstavuje priame zdanenie na 1000 kusov alebo kilogram.
 
5. Spotrebná daň z minerálneho oleja - predmetom dane je minerálny olej vyrobený alebo dodaný na územie Slovenska
 - základom dane je množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch alebo kilogramoch.
- sadzba dane je stanovená na tie minerálne oleje, ktoré sú pohonnými látkami (motorový benzín, nafta) a nemajú priamo stanovenú sadzbu dane.
 
6. Spotrebná daň z elektriny - predmetom dane je elektrina, na ktorú sa vzťahuje číselný znak kombinovanej nomenklatúry 2716.  
 - základom dane je množstvo dodanej alebo spotrebovanej elektriny vyjadrené v megawatt- hodinách
-  sadzba dane je určená vo výške 0,66/MWh do 31.12.2009 a od 1.1.2010 1,32MWh.
 
7. Spotrebná daň z uhlia -  predmetom dane je čierne a hnedé uhlie, koks a polo koks a ostatné pevné uhľovodíky
- základom dane je množstvo uhlia vyjadrené v tonách
- sadzba dane je 10,62e/t uhlia.
 
8. Spotrebná daň zo zemného plynu - predmetom je zemný plyn ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla
- základom dane  je množstvo zemného plynu na MWh
- sadzba je určená pre pohonnú látku vo výške 13,27eura/MWh a pre palivo na výrobu tepla vo výške  1,32/MWh.
     
6.Záver
V mojej práci som chcel pozornosť upriamiť predovšetkým na problematiku daňovej sústavy na území Slovenskej republiky, ktorá je veľmi rozsiahla.
Dúfam, že prostredníctvom mojej práce som vám priblížil tému daní a rozpútal debatu o tom, prečo je v každom štáte vytvorená daňová sústavu, ktorá je podrobne upravená zákonmi a na jej dodržiavanie dohliadajú príslušné daňové úrady.

Bez daní by nemohol fungovať žiadny štát, nakoľko štátna a verejná správa, život v štáte sú financované práve z daní. Každý subjekt štátu by si prial, aby daňová povinnosť bola čo najnižšia, reálne však vieme, že táto skutočnosť nie je možná a daňové zaťaženie vyplýva z celkových nákladov štátu. Ako príklad môžeme uviesť Grécko, ktoré je v súčasnej dobe na pokraji štátneho bankrotu a z uvedeného dôvodu je nútené daňovú povinnosť zvýšiť. 
Verím, že Slovenská republika sa do podobnej situácie nikdy nedostane a ak aj nedôjde v budúcnosti k znižovaniu jednotlivých sadzieb dane, určite štát nepristúpi k ich zvyšovaniu.