Reč tela

Reč tela
 
1.  História reči tela
Reč tela vnikla spolu so zrodom prvých ľudských životov. Už od praveku sa ľudia dorozumievali rôznymi posunkami a gestami. Síce hlasová reč sa tiež postupne vyvíjala, reč tela aj napriek tomu nestratila ani kúsok na kvalite v komunikácii. Postupom času ľudského a svetového vývinu bola neodmysliteľnou súčasťou ľudského dorozumievania sa. Historicky pravdepodobne najvýznamnejšiu prácu venovanú technike reči tela uverejnil v roku 1872 Charles Darwin pod názvom O vyjadrení emócii u človeka a zvierat. Toto dielo stálo pri zrode moderných štúdii o výraze tváre a reči tela. Od dôb Darwina vedci zaznamenali takmer milión neverbálnych znakov a signálov. Americký vedci pozorovali prsty ľudí piatich kultúr na práve toľkých kontinentoch a prišli k pozoruhodným výsledkom: Austrálčania, Eskimáci, Indiáni, Afričania aj Indovia – všetci majú rovnaké základné gestá, základnú mimiku. Tieto znaky sú spoločným dedičstvom celého ľudstva. Ich znaky sú naučené, teda odpozorované. Gestá majú teda spoločný svetový jazyk, majú však aj svoje výrazne odlišné nárečia. Od tých čias sa veda o reči ľudského tela rozvinula a zozbierala viac ako milión neúmyselných gest.

Albert Mehrabian zistil, že verbálna zložka tvorí len 7% obsahu správy, vokálna zložka ( tón hlasu, modulácia a ďalšie zvuky) tvorí 38% obsahu správy a zvyšných 55% sa sprostredkúva neverbálnymi signálmi. Profesor Birdwhistell sa zaoberaním rozsahu neverbálnej komunikácie prišiel k záveru, že priemerný človek hovorí desať až jedenásť minút denne a priemerná veta trvá len 2,5 sekundy. Ďalšie štúdie zistili, že rýchlosť slov pri normálnom rozhovore je približne 100 až 120 za minútu. V rovnakom časovom úseku je priemerný človek schopný ,,nechať si prebehnúť mysľou´´ asi 800 slov. Reč tela predstavuje výstup pre toto obrovské množstvo nevyslovených myšlienok a pocitov a pritom úžasné, že ľudský živočích si len málokedy uvedomuje držanie tela, pohyby a gestá, ktoré niekedy rozprávajú iný príbeh ako jeho hlas a slová.

Priekopníkmi schopností neverbálnej komunikácie bol Charlie Chaplin a mnohí ďalší herci éry nemého filmu: prostriedky neverbálnej komunikácie boli totiž jediné, ktoré mohli na plátne využiť. Herci sa považovali za dobrých alebo zlých podľa toho, ako účinne dokázali využívať gestá a ostatné prvky reči tela.
Môžeme si tiež všimnúť, ako si trebárs šľachtické rody, ktoré pri výchove dievčat a žien vždy prísne dbali na držanie tela, zachovali až do dnešných čias aspoň úctyhodný vzhľad. Všimneme si napríklad len takú maličkosť. V spoločenskom bontóne výchovy pre lepšiu spoločnosť je neprípustné, aby si žena sadla na stoličku a dala si nohu cez nohu. Tento spôsob sedenia sa považuje za vyzývavý a nehodiaci sa k dôstojnému ženstvu. Ani na starých maľbách by sme nenašli takto vyobrazenú, koketne sediacu ženu. Tak napríklad čo sa týka obyčajného sedenia na stoličke, môžeme si všimnúť napríklad v dopravných prostriedkoch, ako na nás pôsobí, keď žena sedí a nohy má rozkročené ako hokejový brankár, chrbát ohnutý a k tomu ešte nevľúdny výraz na tvári. Je to veľmi častý jav nielen u mladých dievčat, ale aj u zrelých žien.
 
2. Genetika alebo naučené signály?
Otázke, či neverbálne signály sú vrodené, naučené, geneticky podmienené či získané iným spôsobom, sa venovalo mnoho odborníkov a odborných diskusií. Bádatelia pozorovali slepých a hluchých ľudí, ktorí sa nemohli naučiť neverbálne signály pomocou zraku a sluchu; pozorovali gestikuláciu príslušníkov najrôznejších kultúr na celom svete. Vedci zistili, že u detí, ktoré sa narodia slepé a hluché, sa objaví úsmev nezávisle od učenia alebo napodobňovania. Z tohto vyplýva, že aj úsmev musí byť vrodený. Bádatelia zistili, že príslušníci rôznych kultúr vyjadrovali emócie rovnakými základnými výrazmi tváre, čo ich viedlo k záveru, že tieto výrazy sú nepochybne vrodené.
Keď si na hrudi prekrížite ruky, kladiete pravú cez ľavú, alebo ľavú cez pravú? Väčšina ľudí to nevie s istotou povedať, kým si to nevyskúša. Kým jeden spôsob kríženia rúk je pre nich pohodlný, opačný spôsob vnímajú ako neprirodzený. Predpokladá sa, že aj toto gesto je geneticky podmienené a nemožno ho zmeniť.

Doposiaľ sa vedú diskusie, či sú niektoré gestá podmienené kultúrne, alebo geneticky. Napríklad väčšina mužov pri obliekaní kabáta vsúva do rukáva najskôr pravú ruku, kým väčšina žien začína ľavou. Keď muž na preľudnenom mieste prechádza okolo ženy, zvyčajne sa obracia smerom k inej, kým žena sa v takejto situácií zvyčajne odvracia. Robí to inštinktívne, aby si chránila hruď? Je to vrodená ženská reakcia, alebo sa to žena naučila podvedomím pozorovaním iných žien? Mnohé z nášho neverbálneho správania je výsledkom učenia a význam mnohých pohybov a gest je kultúrne podmienený.
 
3. Územia a zóny
Ľudia sú tzv. teritoriálne živočíchy, čo znamená, že pri priblížení danej osoby sa cítite napadnutý dokonca aj takou bezvýznamnou udalosťou, ako keď si niekto pri vás otvorí noviny v takej blízkosti, že voľný priestor medzi vami by ste mohli využiť na vlastné otvorenie novín alebo širšej polohy sedenia. Dnes už málokto pochybuje o pravdivosti  zakorenenej existencie osobného priestoru a nedá sa tejto prirodzenosti zbaviť, len ich čiastočne prekonať.
Treba s týmto priestorom rátať pri každodennom styku s ľuďmi, lebo ak sa stretnete s človekom po prvý raz, nemôžete vedieť, ako ich podráždi narušenie ich spoločenského priestoru. Každý človek má vlastnú prenosnú „vzduchovú bublinu“, ktorej veľkosť závisí od hustoty zaľudnenia miest, kde vyrastal. Veľkosť osobnej zóny je preto kultúrne podmienená. Kým príslušníci niektorých kultúr, napríklad Japonci, sú privyknutí na preľudnené podmienky, iní ľudia dávajú prednosť „otvoreným priestorom“ a radi si udržiavajú odstup.
Tento priestor môžeme rozdeliť na štyri zóny, ktoré sú určené typom človeka, s ktorým komunikujete.

3.1. Verejná zóna (viac ako 3,6 metra)
Kedykoľvek sa obraciame k väčšej skupine ľudí(napr. obchodné centrum, pešia zóna, park), zvolíme približne túto vzdialenosť, ktorá je pre túto situáciu najprirodzenejšia.

3.2. Spoločenská zóna (1,2 – 3,6 metra)
Túto vzdialenosť udržujeme medzi sebou a cudzími ľuďmi. Neprekročíme ju v prípade ak prídeme do kontaktu s osobou pracujúcou v službách (poštár, predavač v obchode), alebo s osobou, ktorú nepoznáme.

3.3. Osobná zóna (46 – 120 centimetrov)
Takúto vzdialenosť medzi sebou ľudia udržiavajú na spoločenských udalostiach a priateľských stretnutiach.

3.4. Intímna zóna (15 – 46 centimetrov)
Táto zóna je najdôležitejšia zo všetkých osobných zón. Človek si ju chráni ako svoje osobné vlastníctvo a môžu do nej vstúpiť len najbližšie osoby, teda milenci, rodičia, manželia, deti, blízky priatelia a príbuzní.
Priestor do vzdialenosti 15 centimetrov od tela sa označuje ako uzavretá intímna zóna a možno ju narušiť len pri bezprostrednom fyzickom kontakte.
 
Praktické využitie
Iný človek vstupuje do našej intímnej zóny len z dvoch dôvodov. V prvom prípade je narušiteľom blízky príbuzný či priateľ, alebo je to človek približujúci sa k nám s úmyslom sexuálneho zblíženia. V druhom prípade je narušiteľom nepriateľ, a chystá sa zaútočiť. Vstup cudzieho človeka do osobnej alebo spoločenskej zóny tolerujeme, ale narušenie intímnej zóny cudzím človekom vyvoláva fyziologické zmeny v našom tele (srdce začína biť rýchlejšie, hladina adrenalínu v krvi sa zvyšuje, do mozgu prúdi viac krvi a svaly sa pripravujú na možný útok alebo útek).

Ak napríklad priateľsky položíte ruku okolo pliec človeka, s ktorým ste sa sotva zoznámili, môžete v ňom vyvolať nepriaznivé pocity voči sebe, hoci sa nový známy usmieva a nedáva nič najavo, aby vás neurazil. Výnimky z pravidiel o dodržiavaní priestorových vzdialeností sa uplatňujú v prípadoch, keď je priestorová vzdialenosť daná spoločenským postavením oboch osôb. Riaditeľ spoločnosti môže napríklad cez víkend chodiť na ryby s jedným so svojich podriadených. Keď sú spolu pri vode, môžu vstupovať do svojich osobných alebo intímnych zón, ale v kancelárií obaja udržiavajú spoločenskú vzdialenosť, aby dodržali nepísané pravidlá spoločenských vrstiev.
 
4. Gestá (rozdelenie podľa častí tela)
4.1. Gestá tváre
KLAMSTVÁ
Často používaným symbolom klamstva a neúprimnosti sú tri múdre opice, ktoré nič nevidia, nič nepočujú a nič nepovedia. Pohyby rúk v blízkosti tváre sú základom gest, ktoré prezrádzajú klam a neúprimnosť. Inými slovami ak vidíme, počujeme alebo sami hovoríme klamstvá a podvody, často sa snažíme zakrývať si rukami ústa, oči alebo uši.

Keď si človek dáva ruky pred tvár, nemusí to vždy znamenať, že klame. Naznačuje to však, že dotyčný človek k vám nie je úplne úprimný. Zakrytie úst je jedným z mála gest, ktoré je u dospelého človeka rovnako zrejmé ako u dieťaťa. Dlaň kryje ústa a palec je pritisnutý k tvári, kým mozog dáva ruke pokyn, aby potlačila neúprimné slová. Niekedy si človek dáva na ústa len niekoľko prstov či dokonca päsť, ale význam gesta sa nemení.
Toto gesto by sa nemalo zamieňať s hodnotiacimi gestami.

Dotýkanie sa nosa je v podstate dômyselnou a maskovanou verziou zakrývania úst. Môže mať podobu ľahkého trenia miesta medzi ústami a nosom, no môže ísť aj o rýchly sotva nepostrehnuteľný dotyk.
Dané gesto má pravdepodobne nasledovné korene: V mysli sa zrodí negatívna myšlienka, ruka podvedome smeruje k ústam, ale v snahe zamaskovať gesto sa v poslednom okamihu od tváre odtiahne. Výsledkom je rýchle dotknutie sa nosa. Iná teória hovorí, že klamanie vyvoláva podráždenie jemných nervových zakončení na špičke nosa a človek sa chce nepríjemného pocitu zbaviť.

Šúchanie oka je gesto, ktorým sa mozog snaží vyjadriť podvod, pochybnosť alebo lož, ktoré človek vidí, alebo keď sa chce vyhnúť pohľadu do tváre partnera, ktorému klame. Muži si zvyčajne rázne trú oči, a ak je lož skutočne závažná, dívajú sa nabok, no najmä na zem. Ženy so obvykle nepatrne a zľahka šúchajú miesto pod okom a pohľadom do stropu sa vyhýbajú pohľadu poslucháča.
 
Šúchaním ucha sa človek snaží zakryť si uši a zastaviť nežiaduce slová. Gesto je dospelou podobou detského gesta, keď si dieťa zapcháva obe uši, aby nepočulo výčitky nahnevaných rodičov. Ďalšími variantmi sú šúchanie zadnej časti ucha, strkanie prsta do ucha, ťahanie za ušný lalôčik a zakrývanie ušnej dierky. Posledné gesto svedčí o tom, že poslucháč už počul dosť alebo chce začať hovoriť sám.

Škrabanie sa na krku je gesto, ktoré je známkou pochybnosti alebo neistoty. V tomto prípade sa človek škrabe ukazovákom ruky, ktorou píše, pod ušným boltcom alebo trochu nižšie na krku. S vedeckých pozorovaní vyplýva, že človek sa najčastejšie poškrabe päťkrát. Počet poškrabaní je málokedy nižší a zriedka vyšší ako päť. Je veľmi nápadné v situácií, keď je v rozpore so slovnou správou, ak človek hovorí napríklad: „Chápem, ako sa cítite.“
Poťahovanie sa za golier je podľa pozorovaní spôsobené potením sa v oblasti krku, keď človek klame. V takejto situácií si človek šúcha alebo škrabe podráždené miesta. Ak má neúprimný človek pocit, že ho podozrievate zo lži, začne sa potiť na krku a potrebuje sa poškrabať. Toto gesto sa vyskytuje aj u nahnevaných ľudí, ktorí by si najradšej strhli golier.
 
Prsty v ústach zobrazujú gesto človeka, ktorý sa ocitne pod tlakom. Je to podvedomý pokus o návrat k istotám dieťaťa pijúceho z matkinho prsníka. Malé deti majú vo zvyku cmúľať si palec, dospelý človek si do úst nevkladá prsty, ale cigarety, fajky, ceruzky a podobné predmety. Kým väčšina gest rúk na tvári prezrádza klamanie alebo podvod, prsty v ústach sú neklamnou známkou neistoty a vnútornej potreby upokojenia.

NUDA
Keď si poslucháč začne podopierať hlavu, je to znamenie, že sa ho začína zmocňovať nuda a bráni sa spánku. Stupeň poslucháčovej unudenosti je daný mierou opory, ktorú ruka poskytuje hlave. Úplne opretá brada je známkou veľkej nudy a nezáujmu; signálom najvyššej znudenosti je hlava na stole a chrápanie.
 
ZÁUJEM
Ruka zovretá v päsť a priložená k tvári, často s ukazovákom mieriacim nahor, svedčí o záujme poslucháča. Skutočný záujem vyjadruje ruka zľahka priložená k tvári, ktorá neslúži ako opora hlavy. Gestá ovplyvňujú názory človeka, a teda keď má poslucháč výhrady voči prednášajúcemu alebo k obsahu prednášky, jeho záujem klesá a často si začne šúchať oči.
 
4.2. Gestá s prekríženými rukami
Ukrývanie sa za ochrannú bariéru je bežná ľudská reakcia, ktorú si osvojíme už v rannom veku. Existuje mnoho podôb ich prekríženia, ale najbežnejšie sú tri:
Bežné prekríženie rúk je všeobecne zrozumiteľným gestom, ktoré takmer všade na svete vyjadruje obranný alebo zamietavý postoj. Zvyčajne ho vídame u ľudí, ktorí sa ocitnú medzi neznámymi osobami (na verejnej schôdzi, v rade, v kaviarni, vo výťahu) a všade, kde sa ľudia cítia neisto.
 
 Zdôraznené prekríženie rúk: Keď má človek prekrížené ruky a zovreté päste, naznačuje tým nepriateľský a obranný postoj. Opísanú skupinu gest často sprevádzajú zaťaté zuby a sčervenená tvár, v tejto situácií často hrozí bezprostredný slovný alebo fyzický útok.

Uchopenie oboch ramien: Keď si človek prekríži ruky a súčasne ich pevne uchopí nad lakťami, ide o zdôraznený postoj vyjadrujúci neochotu uvoľniť zovretie a odhaliť telo. Ruky niekedy zvierajú ramená tak silno, až prsty a kĺby obelejú. Opísanú polohu často  vídame v čakárňach u lekára či zubára alebo u ľudí, ktorí prvýkrát cestujú lietadlom a čakajú na štart. Gesto vyjadruje potláčaný negatívny postoj.
 
NADRADENÝ POSTOJ RUKY VOĽNE SPOJENÉ PRED TELOM    
4.3. Gestá s prekríženými nohami
Jedna noha je úhľadne preložená cez druhú, zvyčajne pravá cez ľavú. Opísaná poloha nôh  môže byť známkou nervozity alebo rezervovaného a obranného postoja. Zvyčajne je to však doplnkové gesto, ktoré sa vyskytuje spoločne s ďalšími negatívnymi gestami a pri interpretácií by nemalo byť vytrhnuté z kontextu celej situácie. Ľudia si často prehadzujú nohu cez nohu počas prednášky alebo ak dlhý čas musia sedieť na nepohodlnej stoličke, s prekríženými nohami často sedávajú aj v chladnom počasí.
 
Spútaná:
Prekrížené nohy signalizujú pocit spútanosti, nepohyblivosti a zviazanosti. Pri tomto geste majú ženy pritlačené kolená k sebe, muži majú kolená od seba. V každom prípade vyjadruje gesto negatívny postoj. Žena na obrázku si neverí, nechce nič riskovať a zo stoličky sa nepohne.
 
Nesúhlas:
Ešte mlčí, ale zasiahne do rozhovoru, avšak ako! V rozhovore odmietne všetko, čo sa len odmietnuť dá. Dôkazom toho je preložená noha cez koleno, čo znamená pripravenosť k útoku. Z obranného postoja, z defenzívy hodlá napadnúť to, o čom sa hovorí.
 
Neprístupná:
Túto polohu nôh pri sede používajú výlučne ženy. Žena na obrázku sa utiahla a najradšej by sa skryla. Vytvára základný dojem bojazlivej, plachej ženy. Ten, kto ju chce vytiahnuť z ulity, musí sa o to pokúsiť veľmi jemným spôsobom.
Pootočené držanie tela:
Nohy sú napäté ako pružina, čo vyjadruje pocit ženy - je pripravená na skok. V skupine ľudí je určite nová. Pootočené držanie tela prezrádza protichodné pocity: bariéra z nôh vyjadruje z jednej strany obranný postoj, kým príprava na skok vyjadruje z druhej strany radosť z kontaktu.
 
4.4. Gestá rúk
Ruky povedia áno alebo nie, ale vždy hovoria pravdu. Prezrádzajú želania, pocity a signalizujú nálady a sú aj mnohovravné a nevedia zamlčať nič ani vtedy, keď sú hlboko schované vo vreckách. Zo zdanlivo bezvýznamnej a nervóznej hry prstov môžete čítať myšlienky a takisto dávajú odpovede na otázky. Dôležitý je preto tzv. šiesty zmysel - cit pre reč rúk a pre čítanie rôznych gest. Gramatika posunkov, ktorá pripomína choreografiu, má svoje pevné zákony. Ak slová neladia s gestami, nemôžete to prehliadnuť, lebo cítite, že tu niečo nesúhlasí.

Úplne pretočené ruky
Vyjadrujú zmätený citový život. Ten kto používa toto gesto, správa sa komplikovane a v skutočnosti je aj komplikovanou osobou. Dlane sú zakryté, teda niečo sa zakrýva.
 
Hľadanie opory
Dve ruky hľadajú istotu, vyjadrujú bezmocnosť. Ten, kto sa takto hrá s prstami je vyvedený z miery, stratil oporu a slovné tromfy.
 
Nie je drsný
Jemné šuchanie končekov prstov prezrádza strach z hádky. Takýto človek nevie priložiť ruku k dielu a vziať riešenie problému do vlastných rúk. Je mu to výslovne trápne.
Pokrčenie pliec je dobrým príkladom všeobecne platného gesta, ktoré naznačuje, že človek nevie, o čom druhý hovorí, alebo to nechápe. Je to zložité gesto skladajúce sa z troch častí: roztiahnutých dlaní, pokrčených pliec a zdvihnutého obočia.
 
5. Gestá s cigaretou
Dym je vždy produktom ohňa, či už skrytého alebo otvoreného. V našom prípade je to oheň skrytý a dymové signály vyjadrujú vnútorný konflikt. Oheň je síce pod kontrolou, ale dym sa sem tam pretlačí von. Fajčiari sa takýmto spôsobom usilujú uvoľniť vnútorné napätie. Rozličné manipulácie s cigaretami, cigarami a fajkami sú vlastne úsilím o preskočenie problémov. Pomocou rituálu sa fajčiari usilujú oslobodiť od ťažkostí a problémov každodenného života.
Fajka - núti ku koncentrácii, keďže sa zapaľuje ťažko a nedá sa uhasiť po niekoľkých ťahoch. Fajčiari fajok pôsobia  rozvážne, meditujúco, pokojne a rozjímavo. V skutočnosti slúži fajka ako nástroj na uvoľnenie napätia.
Cigara - pôsobí dojmom momentálneho úspechu, človek fajčiaci cigary, stojí zvyčajne vysoko na spoločenskom rebríčku, je sebavedomý, považuje sa za neomylného.
Cigareta - fajčiari cigariet sú jednoducho pôžitkári, nevedia nič utajiť, aj keď sa o to snažia dym ich prezradí, a tak isto spôsob fajčenia.
 
Ukrytý a zdržanlivý
V každom prípade má však veľmi intenzívnu povahu. Je mlčanlivý, nerád zbytočne stráca veľké slová a neznáša veľký rozruch okolo seba.
 
Radosť z úspechu
Ak smeruje dym z cigarety dopredu, rozhovor prebieha vo vyšších sférach, vyslovené myšlienky sú okrídlené. Ten, kto týmto spôsobom vyfukuje dym, vidí všetko v najkrajších farbách a cíti sa príjemne. Dym, ktorý stúpa k stropu, prezrádza príjemnú atmosféru.
 
Úskočný hráč
Cigaretu drží nezvyčajným spôsobom - medzi prostredníkom a prstenníkom. Ten, kto takto fajčí, je pripravený kráčať aj nezvyčajnými, netradičnými chodníčkami.
 
Pevne držať v rukách šance
Ten, kto si tak sústredene zapaľuje cigaretu, vie dobre udržať aj šance, ktoré sa mu núkajú. Vyniká ako typ nielen pri zapaľovaní cigarety, ale aj pri rokovaniach, kde postupuje vždy rozvážne, pričom sa dokáže plne sústrediť. A užíva sústredene.
 
K veci
Ak je na to vhodný čas, pristúpi k veci, a to bez okolkov. Je to typ, ktorý dokáže vyriešiť aj rozmanité úlohy v tom istom čase. vie improvizovať a dlho neotáľa. Je to "dráč" - so zubami.
 
Pod nátlakom
Poklepáva palcom na špičku cigarety, čo signalizuje, že sa ochotne podriadi, pričom poklepáva - pridáva tempo. Je posadnutý vlastnou výkonnosťou, fyzicky je zdatný a psychicky odolný, ale schopný oponovať. Vždy chce niečo presadiť.
 
Nervózne prsty
Napätie a nervozitu treba uvoľniť - a to pohybom. Prsty nemôžu zostať ani na chvíľu v pokoji, akoby odháňali nepríjemné myšlienky. Prevládajú pochybnosti a výhrady.
 
Ľahko ho možno získať
Ten, kto tak opatrne chytí cigaretu, ľahko sa dá ovplyvniť a zneužiť. Na druhej strane je však veľmi prispôsobivým partnerom a O tajomstve modrého dymu... má dobrú pamäť.
 
6.Gestá pri pití kávy
Pri pití kávy ľudia tiež prezrádzajú svoje charakterové vlastnosti. Každý pije kávu inak.
 
Klbko nervov
Tomu vždy poletuje košeľa, nevie, čo má skôr urobiť - odpiť si z kávy, potiahnuť z cigarety alebo pozrieť do spisu a prehodiť pár slov. Ten, kto sa takto rozptyľuje, nedokáže nič poriadne urobiť.
 
Prepiaty chlípač
Vychutnáva kávu na spôsob páva - s natiahnutým malíčkom. Podobne nafúkano vystavuje na obdiv aj svoje sebavedomie. Kávovú pauzu celebruje ako herec - je zábavným rozprávačom a nezáväzným partnerom.
 
Čo som to práve povedal? Bolo to správne? Vždy má strach, aby neurobil chybu. Preto ochraňuje oboma rukami nielen šálku, ale aj seba. Kávová šálka mu slúži ako bariéra. Na rokovanie sa musí vždy starostlivo pripraviť, inak neprehovorí iba mlčky chlípe.

Pohodlný a ľahostajný
Je to pohodlný leňochod, ľahostajný a nedbanlivý. Nedá si ani tú námahu, aby si vybral lyžičku zo šálky. Z druhej strany je to veselý partner, často bez škrupúľ, alebo rád obchádza predpisy a konvencie.
 
7.Záver
Reč ľudského tela – naše gestá, pohyby a mimika o nás vie povedať aj to, čo by sme nikdy nahlas nevyslovili. Dokáže povedať o človeku či práve klame aj keď vás jeho príbeh fascinuje svojou hodnovernosťou alebo ak je nervózny či nahnevaný aj keď sa usmieva. Nedá sa umlčať, len čiastočne stíšiť a je tak výrečná, že žiadny zvukový komentár k nej spravidla nepotrebujete. Hovorí neskutočne rýchlo, ale zrozumiteľne vo všetkých svetových jazykoch bez jedinej hodiny v jazykovej škole.

Koľkokrát si to ani neuvedomíme, aj keď chceme na druhých zapôsobiť dobrým dojmom, naše vlastné gestá a mimika nás predbehnú bez toho, aby sme to vôbec tušili. Stačí jediné gesto, pohľad, alebo tón hlasu a pôsobíme na ľudí okolo seba oveľa intenzívnejšie, ako by sme prečítali dopredu pripravený prejav. Podľa tejto reči sú odborníci na túto tematiku schopní určiť charakter danej osoby a každý jeden z nás z nej dokáže prečítať kohokoľvek emócie.
 Po dlhšom venovaní sa neverbálnej komunikácií, môžeme s istotou povedať, že je neustálou súčasťou v bežnom živote každého z nás. S človekom je zrastená od narodenia a nikdy sa jej nezbavíme. Umožňuje lepšie spoznať pocity iných ľudí a zlepšiť tak celkovú komunikáciu medzi nimi. Stačí len sledovať.