Autorské práva na softvér

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 04.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 552 slov
Počet zobrazení: 8 030
Tlačení: 405
Uložení: 373
Autorské práva na softvér
 
Úvod
S autorskými právami sa dnes stretávame v bežnom živote každý deň. Pozeranie televízie, počúvanie rádia, čítanie knihy či práca na počítači, to všetko sa spája s autorskými právami. Dnes už existuje len minimum diel, ktoré nie sú chránené alebo ktoré dokonca samotní autori poskytli na voľné používanie. Napriek tomu, že sa táto téma priamo dotýka každého z nás, stále o nej veľa ľudí nevie alebo sú zle informovaní. Aj preto sa považuje porušovanie autorských práv, čo sa tiež dá definovať ako krádež duševného vlastníctva, za úplne normálne a beztrestné. Aj preto si myslím že je potrebné zvýšiť informovanosť v tejto oblasti, čo je aj dôvod, prečo som si vybral túto tému.
 
Všeobecná definícia autorského práva
Všeobecne môžeme autorské právo definovať ako súhrn právnych noriem, ktoré sa viažu k vytvoreniu istého diela, a práv, ktoré z týchto noriem autorovi vyplývajú.
 
Podľa definície sa autorským právom rozumie:
- V objektívnom zmysle súhrn právnych noriem upravujúcich vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením literárneho, vedeckého a/alebo umeleckého diela
- V subjektívnom zmysle súhrn oprávnení, ktoré autorovi (ako pôvodnému subjektu autorského práva) alebo jeho oprávnenému zástupcovi (ako odvodenému subjektu autorského práva) vyplývajú z noriem objektívneho práva

Autorské právo vychádza najmä z Autorského zákona, ale aj z ďalších medzinárodných zmlúv. Zabezpečuje autorom výhradné práva na využívanie ich vlastných diel alebo na poskytnutie oprávnenia na ich používanie iným osobám, a tým získanie finančného ohodnotenia. Navyše práva súvisiace s autorským právom zabezpečujú ochranu aj pre výkonných umelcov (napríklad hudobníkov a hercov), producentov a vysielateľov.

Autorské právo trvá v štátoch EÚ najmenej 70 rokov po autorovej smrti, avšak v niektorých krajinách v rámci angloamerického právneho systému bolo trvanie týchto práv predĺžené až na 90 rokov od autorovej smrti. Keď uplynie doba ochrany autorského práva, dielo sa stáva voľným dielom a na jeho použitie nie je už potrebný žiaden súhlas. S ohľadom na osobnostné práva autora však autorstvo k dielu bude navždy patriť tej fyzickej osobe, ktorá dielo vytvorila.

Fair Use
Fair Use, v preklade poctivé alebo čestné používanie, je ustanovenie americkej legislatívy  autorského práva, ktoré dovoľuje aj bez súhlasu držiteľa autorských práv použitie chráneného diela na isté účely. Podobné ustanovenie existuje aj vo Veľkej Británii, kde sa označuje ako Fair Dealing (čestné obchodovanie).
 
Podľa ustanovení Fair Use je povolené využitie chráneného diela, aj bez súhlasu držiteľa autorských práv, za účelom kritiky, komentára, paródie, novinárskeho spravodajstva, vyučovania, výskumu a podobne. Aby sa použitie kvalifikovalo ako Fair Use, je potrebné zvážiť niektoré hľadiská:

- účel a povahu použitia, vrátane zváženia, či použitie má ziskovú povahu, či ide o neziskové vzdelávacie účely,
- druh chráneného diela,
- množstvo a mieru použitej časti diela v pomere k dielu ako celku a
- vplyv použitia na potenciálny trh alebo hodnotu chráneného diela
 
V medzinárodnom chápaní autorského práva, ktoré je definované v Bernskej dohode sa jednotlivým štátom umožňuje obmedziť výhradné práva autora, s podmienkou, že sa takto autor obmedzuje len vo zvláštnych prípadoch, tieto obmedzenia nenarušujú normálne využívanie diela a nespôsobujú autorovým oprávneným záujmom neospravedlniteľnú ujmu.
 
Slovenské zákony Fair Use nepoznajú, poznajú len pojem citácia, no aj tá je definovaná veľmi prísne :  „ ... Bez súhlasu autora možno použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky tohto zverejneného diela alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely alebo umelecké účely. Takéto použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu ... “[1].
 
Slobodný softvér
Slobodný softvér (Free Software) je podľa Nadácie Slobodného Softvéru (Free Software Foundation), založenou Richardom Stallmanom, taký softvér, ktorý poskytuje nasledujúce slobody :

- sloboda 0 - slobodu spustiť program na akýkoľvek účel
- sloboda 1 - slobodu študovať a upravovať program (ktorá vyžaduje prístup k zdrojovému kódu)
- sloboda 2 - slobodu kopírovať program, aby bolo možné pomáhať svojim blížnym
- sloboda 3 - slobodu vylepšiť program a poskytnúť toto vylepšenie verejnosti, aby bolo na úžitok celej spoločnosti

Na začiatku počítačovej éry bolo bežné, že si programátori vymieňali softvér potrebný na oživenie hardvéru rovnako ako je to dnes u slobodného softvéru. Keďže náklady na jeho tvorbu boli zahrnuté do nákladov za hardvér, bol poskytovaný prakticky zadarmo. Koncom 70. rokov však začali firmy pridávať do svojich programov rôzne obmedzenia pre užívateľov a tým sa začala doba proprietárneho softvéru. Takýto softvér autorským zákonom vyhradzuje práva na úpravu a šírenie programu len vlastníkovi autorského práva, kým slobodný softvér  sa týchto práv vzdáva.
 
To bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo Richard Stallman prišiel v roku 1984 s projektom Nadácie Slobodného Softvéru a operačným systémom GNU (rekurzívna skratka pre GNU is Not Unix), slobodným operačným systémom ktorý sa neustále vyvíjal. Je to unixový operačný systém, ktorý sa skladá z jadra operačného systému a obslužných programov. Najznámejšími jadrami sú jadrá operačných systémov Linux, medzi ďalšie príklady Slobodného Softvéru patria : poštový server Sendmail, webový server Apache, programovacie jazyky Perl, Python a PHP, oknový systém X Window System, pracovné prostredia GNOME (Ubuntu) a KDE (Kubuntu), kancelársky balík OpenOffice.org, webový prehliadač Mozilla a grafický editor GIMP.
 
Copyleft
Princíp copyleft-u vytvoril Richard Stallman, zakladateľ Nadácie Slobodného Softvéru (v angličtine Free Software Foundation). Jeho názov je vlastne slovnou hračkou odvodenou od slova copyright (autorské právo), čo poukazuje na jeho “ opačné “ ciele.
Nebol vytvorený na ochranu autora diela a jeho práv, ale na ochranu samotného diela (programu) proti zneužitiu, ktoré je v rozpore so slobodami a princípmi Nadácie Slobodného Softvéru, a teda zaisťuje že všetci môžu ďalej slobodne šíriť, upravovať a dokonca aj predávať tento program, no kto si program kúpi, môže ho opäť slobodne šíriť a upravovať. Podstata Copyleft-u je paradoxne založená na autorskom práve (copyright-e). Pri nadobudnutí programu, nadobúdateľ licencie musí prijať podmienky licencie a dodržiavať ich. Licencia tieto podmienky jasne definuje, a teda v prípade že ich niekto poruší, napríklad zabráni kopírovaniu programu, môže byť trestne stíhaný za porušenie autorského práva. Copyleft sa však uplatní len v prípade ďalšieho šírenia programu, nevzťahuje sa na súkromné použitie.
 
Licencie copyleft sú tiež označované ako “vírusové“. Ak autor pridá k pôvodnému programu daľšiu časť šírenú pod licenciou copyleft, potom musí byť celý “infikovaný“ program rovnako šírený pod licenciou copyleft. Len tak možno zaručiť zachovanie rovnakých práv pre všetkých používateľov programu. Aj tu však platí výnimka pre prípady Fair Use.
 
Druhy autorských práv
Licencie
V počítačovom priemysle softvér, ktorý je chránený autorskými právami a licencovaný pod softvérovou licenciou, môžeme zaradiť do dvoch kategórii licenčných schém. Prvou kategóriou je licenčná schéma slobodného softvéru (open source), druhou je proprietárna licenčná schéma (closed source). Tieto dve schémy obsahujú ďalšie delenia.
 
Nie každý softvér je licencovaný, dokonca nie každý softvér je chránený autorskými právami. Softvér môže byť publikovaný bez sprievodnej licencie ako tzv. Licence - Free Software, avšak zostáva chránený autorskými právami a jeho distribúcia podlieha bežným zákonom o ochrane autorských práv, jeho predaj podlieha bežným zákonom o predaji. Softvér tiež môže byť uvoľnený do verejnej domény, kde nie je chránený autorskými právami - v takomto prípade časti softvérovej licencie o ochrane autorských práv sa neuplatňujú vôbec (avšak ostatné časti softvérovej licencie ostávajú aplikovateľné vrátane predaja takéhoto softvéru).
 
Licencie Open Source
Licencie tohto typu dávajú používateľovi najväčšiu slobodu - obvykle používateľ môže zdrojový kód daného softvéru prezerať, upravovať, a ďalej rozširovať (pod licenciou) softvér i zdrojový kód, dokonca aj upravený.
 
Rozdiel medzi „Licenciami open source“ a „Licenciami slobodného softvéru“ je veľmi malý a zvyčajne sú tieto pojmy vzájomne zameniteľné. Vo všeobecnosti sa za licenciu open source považuje taká licencia, ktorá by mala byť schválená Iniciatívou Otvoreného Zdroja (Open Source Initiative), a za licenciu slobodného softvéru sa považuje licencia schválená Nadáciou Slobodného Softvéru (Free Software Foundation).
 
GNU General Public Licence
GPL je populárna licencia pre slobodný softvér, ktorú napísal Richard Stallman pre projekt GNU. Stallmanovým cieľom bolo vytvoriť jedinú licenciu tak, aby mohla byť použitáv akomkoľvek projekte v rovnakom znení. Bola navrhnutá ako licencia, nie ako zmluva. V istých jurisdikciách je hlavný právny rozdiel ten, že zmluvy sú vymáhateľné pomocou zmluvného (obchodného) práva a licencie pomocou autorského práva. Dôležité rozhodnutie prišlo v roku 1992 od Linusa Torvalda, ktorý sa rozhodol túto licenciu použiť pre Linux-ové jadro. Dnes je pod licenciou GPL šírených zhruba 60 % všetkého Slobodného (alebo Open Source) Softvéru.
 
Podmienky licencie GPL sú komukoľvek dostupné tak, že získa text licencie s dielom, ktoré je pod touto licenciou poskytované. Každý nadobúdateľ licencie, ktorý akceptuje jej podmienky, získava právo modifikovať dielo, kopírovať ho a ďalej ho rozširovať, ako aj jeho ľubovoľnú odvodenú verziu. Nadobúdateľ licencie môže poskytovať túto službu zadarmo. Tento bod odlišuje GPL od licencií, ktoré zakazujú komerčnú redistribúciu, teda diela pod GPL sa môžu predávať za ľubovoľnú cenu. GPL ďalej hovorí, že distribútor nesmie zaviesť žiadne ďalšie obmedzenia na práva zaručené GPL. Distribútori softvérového diela pod GPL tiež zaručujú poskytnutie licencie pre akékoľvek patenty použité v tomto softvéri, aby mohli byť tieto patenty používané v diele.
Tí, ktorí nesúhlasia s podmienkami GPL, nie sú oprávnení kopírovať alebo šíriť tento softvér alebo od neho odvodené diela, môžu však softvér používať. Mnoho obchodných spoločností používa duálne licencovanie. Šíria GPL verziu a predávajú proprietárne licencie firmám, ktoré chcú kombinovať tento softvér s proprietárnym kódom. K takýmto spoločnostiam patria napríklad MySQL AB, Namesys alebo Red Hat. Pod GPL je šírené napríklad jadro Linux-u alebo programovací jazyk Perl.

GNU Lesser General Public License
LGPL je voľnejšou verziou GPL. Umožňuje spájanie aj s neslobodným softvérom a jeho kódom.

BSD licencia
BSD je permisívna licencia, jedna z najpoužívanejších pre open source softvér. Bežne sa používa pre Berkeley Software Distribution, UNIX-ový operačný systém, podľa ktorého bola pomenovaná. Tvorcovia pôvodnej distribúcie boli „Regents of the University of California“ (Regenti Kalifornskej Univerzity). Licencia bola od svojho prvého použitia revidovaná a inšpirovala tvorbu početných variantov (licencie typu BSD). Licencia kladie pomerne málo obmedzení v porovnaní s inými licenciami ako GNU GPL či samotným autorským zákonom, čo dielo pod ňou publikované kladie blízko voľnému dielu (Public Domain).
 
Hlavným rozdielom medzi GPL a BSD je, že u GPL sa všetky slobody zachovávajú aj pre odvodené diela (tu sa využíva copyleft). Licencie typu BSD dovoľujú šíriť odvodené diela aj ako proprietárny softvér a viac sa približujú k dielam uvoľnených do verejnej oblasti (Public Domain).

Licencie Closed Source
Licencie tohto typu dávajú používateľovi najmenšiu slobodu - obvykle používateľ nemôže zdrojový kód daného softvéru prezerať, nijak upravovať, ani žiadnym spôsobom tento softvér ďalej rozširovať.
 
EULA
Softvérová licencia sa chápe ako typ vlastníckej – proprietárnej, platenej alebo bezplatnej licencie, ako aj vyhlásenie o zmluve medzi výrobcom a používateľom počítačového softvéru — niekedy nazývané Licenčná zmluva koncového používateľa (EULA) — ktoré špecifikuje rozsah povolenia, ktoré vlastník poskytuje používateľovi.
 
Softvér balený v škatuliach je väčšinou sprevádzaný licenčnou zmluvou koncového používateľa (EULA), ktorá je prezentovaná používateľovi niekedy na papieri, ale zvyčajne v elektronickej forme počas inštalácie. Používateľ má možnosť túto zmluvu buď prijať alebo zamietnuť. Inštalácia softvéru je však podmienená tým, že používateľ danú zmluvu príjme a tým súhlasí, že bude dodržiavať jej podmienky.

Public domain
Public Domain znamená v preklade verejná oblasť, alebo verejné vlastníctvo.
V autorskom práve to znamená publikácie, dokumenty alebo programy ktoré majú postavenie verejného vlastníctva, verejného majetku, čiže nie sú chránené autorským právom. Najčastejším prípadom Public Domain v autorskom práve je dielo, ktorého autorské práva vypršali, ktorého vznik bol financovaný z verejných zdrojov, alebo ktorého autor sa rozhodol, že dovolí svoje dielo voľne používať. Na prvý pohľad sa môže zdať že by Public Domain mala byť zaradená medzi licencie open source, keďže sú tieto diela poskytované zadarmo, neposkytujú  však (väčšinou) zdrojový kód a teda neposkytujú slobodu prezerania a upravovania zdrojového kódu.
 
V slovenskom autorskom práve ekvivalentný pojem neexistuje. Predovšetkým sa nikto nemôže vzdať svojich (autorských) práv, môže iba ponúknuť verejnosti bezúplatnú licenciu na ľubovoľné použitie diela, a prípadne možno predpokladať, že autor, ktorý svoje dielo takto označil, sa svojich práv nebude domáhať.
 
Freeware
Freeware je softvér, ktorý autor dáva k dispozícii na bezplatné používanie a šírenie, nedáva však k dispozícii zdrojový kód a neumožňuje tak jeho úpravu a vytváranie odvodených verzií.
 
Shareware
Shareware je spôsob distribúcie softvéru, ktorý umožňuje program bezplatne vyskúšať alebo používať obmedzenú dobu. Po vypršaní tejto doby je používateľ povinný zaplatiť požadovanú cenu programu alebo program odinštalovať.
 
Trial verzie
Trial verzie sú vlastne tiež shareware. Dovoľujú používať program iba obmedzený časový úsek, prípadne spustiť ho len daný počet krát, po ktorého vypršaní musí používateľ program odinštalovať, alebo bude program fungovať aj naďalej ale s určitými obmedzeniami alebo bez niektorých funkcii.
 
Multilicencia
Multilicencia je určená pre použitie softvéru na viacerých počítačoch súčasne alebo na serveri pre viac pracovných staníc. Zvyčajne je lacnejšia ako súčet ekvivalentných individuálnych licencií.

Porušovanie a zneužívanie autorských práv
Najväčšou obavou vlastníkov autorských práv je porušenie ich práv formou pirátstva a falšovania. Aj súčasné polemiky týkajúce sa napríklad sietí peer – to - peer a zdieľania súborov sú v podstate o porušovaní autorského práva a pirátstve, keďže v mnohých prípadoch vlastníci autorských práv nedostávajú kompenzáciu za šírenie svojich diel. Siete Peer – to – Peer sú v súčasnosti najväčším rizikom pre vlastníkov autorských práv.
 
Peer – to - peer (alebo P2P) je počítačová sieť, ktorá sa viac spolieha na výpočtovú silu koncových zariadení (počítačov) ako na sieť samotnú. Peer – to - Peer prenos súborov neobsahuje ani klientov, ani servery, ale iba rovnocenné sieťové uzly, ktoré súčasne plnia voči iným uzlom v sieti úlohu servera aj klienta. Týmto sa tento sieťový model odlišuje od modelu klient - server, kde komunikácia zvyčajne prebieha cez centrálny server. Typickým príkladom klient - server prenosu súborov je prenos z FTP serveru a na FTP server. Jeden používateľ nahrá súbor na FTP server a potom mnoho užívateľov daný súbor sťahuje, pričom nie je nutné, aby nahrávajúci a sťahujúci užívateľ boli pripojení v rovnakom čase. Pri komunikácii typu Peer – to - Peer vystupujú aplikácie ako rovnocenné, teda nie je tu prítomný server. Komunikácia prebieha priamo medzi klientmi a každý peer si uchováva informácie o ostatných uzloch u seba. Tento typ komunikácie však vyžaduje väčšie množstvo prenesených dát ako je tomu v prípade klient – server, ale má výhodu, že server nie je potrebný. Klienti však musia byť pripojení v rovnakom čase.
 
Pri porušovaní auroských práv však stále zohráva veľkú úlohu klasické napaľovanie, aj keď nie je zďaleka tak nebezpečné ako vyššie spomenuté Peer – to – Peer siete, keďže napaľovaním sa softvér šíri len obmedzene do veľmi malej “vzdialenosti“ od pôvodného zdroja, kým internetom a P2P sieťami sa šíri prakticky neobmedzene.

Záver
Vo svojej práci som sa snažil zvýšiť informovanosť verejnosti o možnostiach Slobodného Softvéru, ktorá môže byť pre veľa ľudí zaujímavou náhradou za drahé operačné systémy a programy, ktoré v súčasnosti používajú v domácnostiach alebo vo firmách. Hlavne pre malé a začínajúce firmy to môže byť veľká výhoda. Za malý alebo veľmi nízky poplatok získajú plnohodnotný operačný systém s balíkom programov, ktorý je plne kompatibilný s drahým komerčným softvérom. Vyžaduje síce mierne zvýšené nároky na obsluhu, hlavne zo začiatku kým si človek zvykne na nové užívateľské prostredie a naučí sa plnohodnotne využívať všetky programy, no osobne si myslím že je to lepšia alternatíva ako minúť veľa peňazí za softvér, alebo dokonca čakať kým niekto odhalí že máme nelegálny softvér. Ľudia sa stále spoliehajú na veľmi slabé možnosti kontroly v tomto smere, no je len otázkou času kedy sa to zmení.
 
Takisto som sa snažil poukázať na problém porušovania autorských práv v oblasti softvéru, najmä jeho nelegálnym šírením a upravovaním. Avšak aj tento problém sa stáva bezpredmetným, pokiaľ by sme začali používať Slobodný Softvér.
 
V Slobodnom Softvéri sa skrýva veľký potenciál a je len na nás, či ho využijeme, alebo budeme aj naďalej platiť za programy, ktorých plne funkčné a dokonca niekedy aj lepšie alternatívy môžeme mať zadarmo, a tým ešte viac zväčšovať monopolné trhové postavenie softvérových firiem.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.037