Zavedenie eura na Slovensku

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 04.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 246 slov
Počet zobrazení: 3 757
Tlačení: 282
Uložení: 283

Zavedenie eura na Slovensku  

EURO VŠEOBECNE
Euro
Euro je spoločná mena tých krajín Európskej únie, ktoré sú aj plnými členmi Hospodárskej menovej únie. Euro 1. januára 1999 prijalo 11 členských štátov EÚ: Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Taliansko a Fínsko. Od 1. januára 2001 začalo euro používať aj Grécko, od 1.1.2007 Slovinsko. Od 1. januára používa euro aj Cyprus a Malta. Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v Madride v decembri 1995. Euro je po americkom dolári druhou najvýznamnejšou svetovou menou. Jedno euro má 100 centov. Euro bolo možné použiť v bezhotovostnom styku od 1. januára 1999. Bankovky a mince boli vydané do obehu 1. januára 2002.

EURO – Aktuálne kurzy mien ECB

Eurozóna

Eurozóna je geografická oblasť krajín EÚ, ktorých spoločnou menou je euro. Eurozóna vznikla v januári 1999 keď Európska centrálna banka prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. V roku 2001 do eurozóny vstúpilo Grécko a v roku 2007 ako trinásty člen Slovinsko. V súčasnosti tvorí Eurozónu 15 členských štátov spolu s Cyprom a Maltou, ktoré prijali euro 1. januára 2008. Podmienkou vstupu do eurozóny pre všetkých pätnásť krajín bolo splnenie konvergenčných kritérií. Rovnaká podmienka platí aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa na prijatie eura ešte len pripravujú. Konvergenčné kritériá stanovujú ekonomické a právne predpoklady úspešnej účasti v menovej únii a spoločnú menu euro. Všetky členské krajiny EÚ sú členmi Hospodárskej a menovej únie s tou výnimkou, že nie všetky využívajú aj spoločnú menu euro.
 
Štáty používajúce euro
Euro je v súčasnosti národnou menou v 15 krajinách eurozóny: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko, Slovinsko, Cyprus a Malta. So súhlasom Európskeho spoločenstva je euro legálnym platidlom aj v niektorých krajinách, ktoré nie sú členom EÚ. Ide o malé krajiny, ktoré ani pred zavedením eura nepoužívali svoju vlastnú menu. Patrí sem San Marino, Monako a Vatikán. Bez formálnej dohody však euro používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna hora a Andorra.

Hospodárska a menová únia
Hospodárska a menová únia (HMÚ) je hospodárskou časťou Európskej únie. Obsahuje zónu voľného obchodu, colnú úniu medzi krajinami EÚ, voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb v rámci EÚ, koordináciu hospodárskych politík medzi krajinami EÚ a spoločnú menu euro. Detailné ustanovenia o Hospodárskej a menovej únii priniesla Zmluva o Hospodárskej menovej únii podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1993. Cieľom HMÚ je zbližovanie hospodárskych politík jednotlivých členských štátov, vytvorenie spoločnej meny a výkon spoločnej menovej politiky s udržaním cenovej stability ako svojho hlavného cieľa. Proces vytvárania HMÚ pozostával z troch fáz. Prvá fáza bola zameraná na zbližovanie sa hospodárskych politík členských štátov a na odstraňovanie bariér voľného pohybu kapitálu. Počas druhej fázy sa členské štáty sústredili na znižovanie deficitov verejných financií a ďalšiu liberalizáciu pohybu kapitálu voči nečlenským štátom. V tomto období bol založený Európsky menový inštitút, predchodca súčasnej Európskej centrálnej banky. Tretia fáza sa začala 1. januára 1999 a charakterizuje ju zavedenie eura v bezhotovostnom styku a zafixovanie výmenných kurzov národných mien voči euru. Od 1. januára 2002 bolo euro zavedené aj v hotovostnom obehu.
 
Konvergenčné (maastrichtské) kritériá
Na vstup do eurozóny musia členské krajiny EÚ splniť štyri kritériá nominálnej konvergencie tzv." maastrichtské kritériá", a zároveň musí byť ich legislatíva v súlade s pravidlami EÚ pre menovú úniu.
Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ
s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Verejné financie: Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.
Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých štátnych, alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body.
Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť mena členského štátu zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie mena členského štátu jednostranne devalvovať a nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma.
Súlad legislatívy: zákony členského štátu musia byť v súlade so Zmluvou o založení Európskej únie a so Štatútom Európskej centrálnej banky.
Oficiálny znak eura
Stvárnenie znaku eura € bolo inšpirované gréckym písmenom epsilon ako odkaz na kolísku európskej civilizácie a vyjadruje prvé písmeno slova Európa. Dva vodorovné pruhy znamenajú stabilitu meny.
 
Eurové mince

Eurové mince majú spoločnú stranu – rovnakú na všetkých minciach a národnú stranu – podľa toho ktorá krajina mincu vydala. Spoločná strana mincí reprezentuje mapu Európskej únie. Na pozadí sú pripojené hviezdy európskej vlajky. Pozíciu Európy vo svete zdôrazňujú 1, 2 a 5-centové mince, zatiaľ čo 10, 20 a 50-centové predstavujú Európsku úniu ako spoločenstvo národov. Eurové mince s najvyššou hodnotou zobrazujú Európu bez hraníc. Spoločnú stranu mincí navrhol Luc Luycx z Belgickej kráľovskej mincovne. Rubová strana mincí je určená pre národné symboly, ktoré si každý členský štát zvolí sám. Všetky eurové mince sú platné na území všetkých štátov eurozóny, bez ohľadu na to, ktorý štát ich vydal.

Spoločná strana 
1 cent
2 centy
5 centov
10 centov
20 centov
50 centov

1 euro
2 eurá

Eurové bankovky
Séria eurových bankoviek pozostáva zo siedmich rôznych nominálnych hodnôt bankoviek, ktoré sú zákonným platidlom na území celej eurozóny. Každá eurová bankovka predstavuje jeden architektonický štýl. To znamená, že sú na nich zobrazené stavebné slohy siedmich období európskych kultúrnych dejín. Tématicky sú tieto slohy znázornené pomocou prvkov okien, brán a mostov. Na lícnej strane bankoviek sú zobrazené okná a brány, ktoré sú symbolom európskeho ducha otvorenosti a spolupráce. Okrem architektonických prvkov, je na prednej strane bankoviek zobrazená aj vlajka Európskej únie. Dvanásť hviezd Európskej únie vyjadruje dynamiku a harmóniu súčasnej Európy. Mosty, ktoré sú hlavným motívom na rubovej strane bankoviek, symbolizujú komunikáciu medzi európskymi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta. Eurové bankovky sú dielom Róberta Kalinu z Rakúskej centrálnej banky, ktorého výtvarné návrhy vyhrali v roku 1996 celoeurópsku súťaž.

5 eurová bankovka – klasický sloh
10 eurová bankovka – románsky sloh
20 eurová bankovka – gotický sloh
50 eurová bankovka – renesančný sloh
100 eurová bankovka – barok a rokoko
200 eurová bankovka – vek železa a skla
500 eurová bankovka – moderná architektúra 20. storočia

ZAVEDENIE EURA NA SLOVENSKU
Podpisom Prístupovej zmluvy k Európskej únii (16. apríla 2003 v Atenách) sa Slovenská republika zaviazala k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny – eura. Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa začali ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.
Harmonogram zavedenia eura na Slovensku

- Vládou schválená stratégia prijatia eura v SR, rok 2009 určený ako cieľový dátum (8. septembra 2004)
- Vypracovaný Národný plán zavedenia eura (6. júla 2005)
- Vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II (28.11.2005)
- Splnenie maastrichtských kritérií (marec 2008)
- Konvergenčné správy EK a ECB (máj 2008)
- Návrh Európskej komisie Rade EÚ na rozhodnutie o zavedení eura na Slovensku (máj 2008)
- Konzultácia s Európskym parlamentom (máj a jún 2008)
- Rada EÚ rozhodne o zavedení eura na Slovensku a stanoví konverzný kurz (júl 2008)
- Začiatok povinného duálneho zobrazovania cien a ďalších finančných hodnôt (august 2008)
- Vstup do eurozóny – „deň €“ (01.01.2009)
- Duálny obeh (1.1. - 16.1.2009)
- Koniec výmeny korunových mincí v bankách (30.6.2009)
- Koniec povinného duálneho zobrazovania (31.12.2009)
- Koniec výmeny korunových bankoviek v bankách (31.12.2009)
- Koniec odporúčaného duálneho zobrazovania (30.6.2010)

16.  Koniec výmeny obehových mincí v NBS (31.12.2013)
 
Veľký tresk

Krátky duálny obeh
Po zavedení eura 1.1.2009 bude možné do 16.1.2009 v hotovosti platiť okrem eurových bankoviek a mincí aj korunovými bankovkami a mincami. Pri platbách korunami však bude výdavok v eurách. Od 17. januára 2009 bude možné platiť len eurami. Duálny (dvojitý) obeh na Slovensku bude trvať 16 dní, menej ako v prvých dvanástich krajinách eurozóny, kde bolo toto obdobie dvojmesačné. Skúsenosti totiž ukázali, že dvojmesačné obdobie je zbytočne dlhé a nákladné. Veľká väčšina hotovosti sa vymení pravdepodobne už v priebehu prvého týždňa roku 2009.

Konverzný kurz
Konverzný kurz určí Rada EÚ pravdepodobne v júli 2008. S výškou konverzného kurzu musia súhlasiť všetky krajiny eurozóny a aj Slovensko. Návrh na určenie konverzného kurzu podáva Európska komisia. Rada EÚ toto rozhodnutie prekonzultuje aj s Európskou centrálnou bankou. Konverzný kurz bude stanovený ako koeficient so šiestimi platnými číslicami – dve pred desatinnou čiarkou a štyri desatinné miesta. Hoci konverzný kurz bude oznámený už v lete 2008, bude účinný až od zavedenia eura na Slovensku – od 1. 1. 2009. Všetky ceny sa prerátajú stanoveným 6-miestnym kurzom, žiadne zaokrúhľovanie konverzného kurzu nie je dovolené. Iný ako konverzný kurz pri prepočítavaní cien po 1.1.2009 nie je možné použiť.

Pravidlá zaokrúhľovania

Finančné hodnoty vyjadrené v korunách, ktoré je potrebné prepočítať alebo zaplatiť v eurách, sa prepočítajú konverzným kurzom a zaokrúhlia na najbližší eurocent, presne podľa matematických pravidiel. Zásada nepoškodenia občana hovorí o tom, že platby, ktoré bude štát poukazovať občanom, fyzickým osobám (dôchodky, sociálne dávky....), sa budú zaokrúhľovať smerom nahor a naopak, všetky platby, ktoré bude občan platiť štátu (napr. dane, miestne poplatky...) sa budú zaokrúhľovať smerom nadol. Sumy sa budú zaokrúhľovať na eurocenty, može sa však vykonať aj väčšie zaokrúhlenie v prospech občana a to na najbližších 10 centov.

Duálne (dvojaké) zobrazovanie cien
Duálne zobrazovanie cien znamená vyjadrovanie peňažných hodnôt v korunách aj v eure súčasne, resp. vykazovanie čiastok v oboch menách. Duálne zobrazovanie cien bude povinné jeden mesiac po stanovení konverzného kurzu, pravdepodobne od augusta 2008. Táto povinnosť pretrvá 12 mesiacov po zavedení eura. Pokračovanie duálneho zobrazovania po tomto období bude dobrovoľné. Duálne zobrazovanie sa bude vyžadovať všade, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, teda okrem cien v obchodoch aj mzdy, dôchodky, sociálne dávky, bankové účty, faktúry, cenové ponuky, katalógy, atď. Ceny budú prepočítané podľa konverzného kurzu a zaokrúhlené na najbližší eurocent.

Výmena peňazí
Najjednoduchším spôsobom je uložiť si peniaze pred zavedením eura na účet do banky, kde budú automaticky prevedené na euro. Po zavedení eura budú komerčné banky bezplatne vymieňať korunové mince do konca júna 2009, bankovky do konca roku 2009. Banky budú môcť obmedziť bezplatnú výmenu korún za eurá podľa počtu vymieňaných bankoviek či mincí, limit na bezplatnú výmenu však nesmie byť nižší ako 100 kusov. Národná banka Slovenska bude vymieňať mince do konca roku 2013 a bankovky neobmedzene.

Príprava občana na zavedenie eura

Občania nemajú pred zavedením eura nijaké konkrétne úlohy. Môžu však pomôcť hladkému prechodu na euro ak si vopred do bánk uložia prebytočnú hotovosť, budú sa snažiť rýchlo si zvyknúť na nové ceny v eurách, upozorňovať na prípadné neopodstatnené zvýšenie cien po zavedení eura, a tiež ak budú v obchodoch a bankách v prvých dňoch po prechode na euro tolerantní a trpezliví.

Slovenské euromince
Národné strany slovenských eurových mincí vybrala Národná banka Slovenska na základe výsledkov celonárodnej ankety v decembri 2004. Víťazom ankety sa stal motív dvojkríža na trojvrší – štátneho znaku Slovenska, ktorý bude na jedno a dvoj eurových minciach. Na 50, 20 a 10 centových minciach bude Bratislavský hrad a na 5, 2 a 1 centových minciach Kriváň. Autormi návrhov sú Ivan Řehák (dvojkríž na trojvrší), Ján Černaj a Pavel Károly (Bratislavský hrad) a Drahomír Zobek (Kriváň).

1 cent  2 centy 5 centov  10 centov 20 centov  50 centov  1 euro  2 eurá

Výhody eura pre spotrebiteľov

Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom prinesie prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena bude mať vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

VPLYV EURA NA ZVYŠOVANIE CIEN
Obava obyvateľstva spojená so zavedením eura
V súvislosti s prijatím eura sa často objavuje obava z náhleho zvýšenia cien. Podľa prieskumu z mája 2007 až 74 % Slovákov sa bojí, že zavedenie eura sa zneužije na zvýšenie cien. Výmena korún na eurá však znamená len technickú zmenu, pri ktorej sa všetky finančné údaje prepočítajú presne stanoveným kurzom. Samotný prepočet z korún na eurá tak nie je dôvodom na zvyšovanie cien. Určitý nárast cien by však mohol byť spojený so zaokrúhľovaním. Zaokrúhľovať by sa malo podľa matematických pravidiel na dve desatinné miesta a vplyv na cenovú hladinu by tak bol prakticky nulový.

Skrytá inflácia
Eurostat odhaduje, že zavedenie hotovostného eura k 1. 1. 2002 prispelo k nárastu cien len o 0,12-0,29% pričom celková inflácia v roku 2002 predstavovala 2,3%. Pritom inflácia v eurozóne v roku 2002 bola rovnako vysoká ako v r. 2001. Vplyv eura na rast cien bol pritom len krátkodobý a týkal sa len časti spotrebiteľských cien. Predovšetkým v tých segmentoch trhu kde nie je dostatočná konkurencia. Po zavedení hotovostného eura v roku 2002 spotrebitelia mali pocit, že inflácia je vyššia ako bola skutočnosť. Tento rozdiel medzi tzv. vnímanou a skutočnou infláciou pravdepodobne súvisel s tým, že ceny tých tovarov a služieb, ktoré skutočne vzrástli, boli viac na očiach. Išlo o tovary a služby každodennej spotreby, čo samozrejme ovplyvnilo pohľad spotrebiteľov, avšak podiel týchto položiek na celkovom spotrebnom koši bol len malý. Preto vznikal rozdiel medzi tým, ako spotrebitelia vnímali infláciu, a aká bola v skutočnosti vykázaná prostredníctvom oficiálnych indexov spotrebiteľských cien. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že zavedenie eura bude mať v strednodobom horizonte tlmiaci vplyv na cenový vývoj tým, že zjednoduší porovnávanie cien medzi krajinami. To zlepší fungovanie medzinárodných trhov a posilní konkurenčné prostredie a povedie k vyššej ekonomickej efektívnosti.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019