Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 04.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 226 slov
Počet zobrazení: 10 412
Tlačení: 454
Uložení: 507
Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti
 
1.  Úvod
Zdravie  je  základný  zdroj a   predpoklad pre  optimálne  fungovanie  človeka, je prejavom jeho harmonicky vyváženého telesného a duševného  stavu. Zdravie, pohyb, výživa, ekológia  a civilizácia sú  pojmy, s ktorými sa v súčasnosti stretávame vo všetkých oblastiach nášho života. Ich optimálna  vzájomná  väzba je  predpokladom zodpovedajúcej biologickej, psychologickej, sociálnej  a  kultúrnej  stránky rozvoja  osobnosti.

To  všetko sa  premieta  do  pojmu  zdravý  životný  štýl  –  zdravý  spôsob  života, čo  znamená racionálnu výživu, vyváženosť  fyzickej  a  psychickej záťaže, cieľavedomú  pohybovú aktivitu, harmonické  vzťahy  medzi ľuďmi, odmietanie  návykových látok, zvládanie  stresu,  schopnosť relaxácie, zodpovednosť  za  svoje zdravie  a  pod.

Cieľom  našej práce bolo poukázať na význam zdravého životného štýlu a vzťah medzi zdravou životosprávou a  kvalitou života  v dospelosti.
Práca  je  rozdelená do  dvoch častí. Prvá časť - teoretická - definuje  životný  štýl  a vymedzuje základné kategórie  súvisiace  so životným štýlom.  Táto časť obsahuje aj   kapitolu o  možných  vplyvoch a  následkoch  nesprávnej  životosprávy.

Pri vypracovávaní teoretickej časti  nášho projektu  sme ako zdroj informácií použili knižné publikácie a  články z  časopisov. Druhá časť práce je venovaná skúmaniu  životosprávy mládeže. Zamerali sme sa  na posúdenie  životného štýlu mládeže  a možný vplyv  následkov  nesprávnej  životosprávy  na  kvalitu života  v dospelosti. Využili sme metódu  dotazníka. Dotazník obsahuje otázky  zamerané na zistenie stavu vedomostí  mládeže o správnej životospráve a  na zistenie skutočnosti, ako zdravú  životosprávu dodržiavajú a  aké sú  ich  postoje  k životu. Dotazník bol vypracovaný anonymne. Výsledky  prieskumu  sú spracované  graficky  a slovne zhodnotené  aj v komentári k výsledkom a  v diskusii.

2.  Životný štýl
V tejto  kapitole  sme objasnili  pojem  životný  štýl a  základné  kategórie  súvisiace  so životným štýlom. Ide o zdravie, životosprávu, výživu, pohybovú aktivitu, odpočinok,  voľný čas,  psychosociálne faktory,  rizikové a ochranné faktory  životosprávy.
 
2.1  Pojem  životný  štýl 
Pojem životný štýl úzko súvisí s  pojmom  zdravie. Zdravie je základný  zdroj  a  predpoklad  pre  optimálne fungovanie  človeka. Životný štýl  je možné definovať ako " individuálny súhrn postojov, hodnôt a  zručností odrážajúcich sa  v činnosti človeka." Zahrňuje sieť medziľudských  vzťahov,  výživu,  telesný pohyb, organizáciu  času,  záujmy, záľuby ( Hartl - Hartlová, 2004 ).
Životný  štýl  je  typický  spôsob usporiadania  činností,  jednania  ľudí,  vzťahov,  hodnôt, noriem a  vecného prostredia v  spoločnosti, ktoré je zjednotením  životných spôsobov jedincov. Životný štýl a vzťah k vlastnému zdraviu sa vytvárajú v  priebehu života človeka v závislosti na mnohých faktoroch  ako  je výchova, sociálne  a  ekonomické  prostredie, tradície, stereotypy, pohodlnosť, jednotvárnosť,  vzdelanie,  kultúra, skúsenosti,  atď. Jeho  formovanie  vyžaduje  dôslednosť,  sústavnosť  a  cieľavedomosť.
Harmonizovanie  uvedených hodnôt, vzťahov a súvislostí sa premieta do pojmu zdravý životný štýl  ( zdravý spôsob života ). Ide  o vyváženosť  fyzickej a  psychickej záťaže, o cieľavedomú pohybovú aktivitu, racionálnu výživu, harmonické vzťahy medzi ľuďmi, zodpovedný pohlavný život, odmietanie  návykových látok, zodpovednosť v oblasti práce a života, osobnú a pracovnú hygienu, atď. ( Liba, 2007, s. 19 ).
 
Životný  štýl detí  a mládeže  sa v  posledných rokoch  mení. Deti  sú  telesne menej aktívne, pobyt vonku  pri hrách, ako je  napr. futbal  alebo bicyklovanie, sa  zmenil na  vysedávanie pred počítačom a  televízorom v kombinácii s nedostatkom  spánku, konzumáciou nezdravých  potra- vín  a presladených  nealkoholických nápojov. V dôsledku  toho vzrastá u  mládeže  nadváha  až  obezita, stúpa  krvný  tlak, zvyšuje sa  výskyt diabetu  2. typu  už u  mladých ľudí.
 
2.2 Kategórie súvisiace so životným štýlom 
2.2.1   Životospráva 
Životospráva  -  spôsob  ako  žijeme, je  všeobecne považovaný  za významný  faktor  vo vzťahu k  zdravotnému stavu. Má rozhodujúci podiel na  celkovom zdravotnom  stave  človeka. Zlé stravovacie  návyky, nedostatočná  telesná  aktivita,  fajčenie  alebo nadmerná  konzumácia  alkoholu spolu  s  rôznymi  rizikovými  faktormi  vplývajú  na  predčasnú  úmrtnosť.  Nezdravé  životné spôsoby však vplývajú aj na vznik mnohých chronických ochorení a preto majú výrazný vplyv na  kvalitu  nášho  života.
 
2.2.2   Výživa 
Jedlom  neuspokojujeme  iba hlad,  ale  dodávame telu dôležité  životu  potrebné   látky   k  udržaniu optimálneho  zdravia  a  výkonnosti.
Podľa  nášho názoru je  dôležité a potrebné starať sa o svoje  zdravie včas,  preventívne, aby  sa oň  nemuseli  starať  lekári.  Výživa  a  celkovo životný štýl  má  vplyv  na  náš  vzhľad  a  tiež  na  to, ako  sa  cítime a  aká je  celková  kvalita  nášho  života.

Racionálny  výber  potravín  v jednotlivých  vývinových etapách môže výrazne  znížiť  riziko výskytu  ochorení  ako  sú  obezita,  infarkt,  hypertenzia,  cukrovka,  niektoré  typy  rakoviny a osteoporóza.
Pre  udržanie  dobrého zdravotného  stavu potrebujeme viac ako 40 rôznych nutričných látok a  žiadna  potravina nemôže sama  osebe zaistiť  príjem všetkých týchto látok.  Preto je potrebné konzumovať  pestrú  stravu  obsahujúcu  ovocie, zeleninu, cereálie, obilniny, strukoviny, mäso, ryby, hydinu,  mliečne  výrobky,  tuky  a oleje.

Pitný režim   predstavuje významný faktor rovnovážneho  stavu organizmu,  ktorý podmieňuje optimálny  priebeh  životných funkcií a  teda zodpovedajúcu  úroveň  zdravia. Pitný režim  je  neoddeliteľnou  súčasťou  stravovacieho  režimu. Strata  telesných tekutín  komplexne  znižuje  výkon  organizmu. Spôsobuje  únavu,  zníženú  koncentráciu  pozornosti  až nepozornosť, zhoršený  reakčný  čas, zapamätávanie.  K  podmienkam zdravej a  racionálnej výživy  teda  jednoznačne  patrí  aj prijímanie dostatku tekutín,  predovšetkým  pitnej vody,  ktorá  musí  spĺňať vymedzené  zdravotné  normy zaručujú- ce  jej  primeranú kvalitu. V dnešnej  dobe  však v  pitnom režime prevládajú  kofeínové  nápoje, sladké  malinovky, džúsy  a  alkoholické  nápoje.
 
2.2.3   Pohybová aktivita
Pohybová aktivita je mnohostranná pohybová činnosť  človeka. Predstavuje súhrn všetkých  pohybov  potrebných  k  dosiahnutiu  cieľa  a k dosiahnutiu  primeraného  telesného  a  psychického  rozvoja.  Pohybové činnosti výrazne prispievajú  k znižovaniu psychického napätia,  úzkosti, depresívnej nálady, potláčajú  negatívne emócie. Sú  teda  činiteľmi  prevencie  a  komplexného zlepšenia celkového stavu jednotlivca. Pravidelná pohybová aktivita je významným prostriedkom  získania kontroly nad záťažovou situáciou, vedie k zlepšeniu psychickej stability a odolnosti  a  zlepšuje  sebavedomie.
 
2.2.4  Voľný čas
Voľný   čas   -   protipól  pracovnej  vyťaženosti,   kompenzovaný   uvoľnením,  oddychom, športovými aktivitami, zábavou s cieľom regenerácie fyzického a psychického zdravia.
Vo  všeobecnosti  je  chápaný  ako  všetok  čas  ostávajúci  človeku  po  splnení  si povinností a  uspokojovaní  fyziologicko  -  biologických  potrieb... ( Tomová, 2007 ).

Myslíme si, že vo vzťahu k povinnostiam a každodennej záťaži sa voľný čas stáva  významnou oblasťou. V  rámci voľného  času  a  jeho zmysluplných  aktivít  je  v  silách  každého jedinca rozvíjať  samého seba, vytvárať predpoklady pre sebarealizáciu,  vymedziť priestor na odpočinok  a  zábavu.
To, ako jedinec  svoj  voľný  čas  využije, závisí  len  od  neho.  Je dobrovoľným  rozhodnu - tím  každého,  ako  s voľným  časom  bude  disponovať,  či  bude  uspokojovať svoje  potreby  - regenerovať  telo  aj  ducha, nadväzovať  a  udržiavať kontakty,  či  prežívať  ho  nečinnosťou, sladkým  ničnerobením. 
 
2.2.5 Regenerácia
Prirodzeným  dôsledkom  telesnej  a  duševnej  práce  v  závislosti  na  jej  trvaní  a  intenzite je únava. Nástup  únavy  závisí od  mnohých faktorov : vek,  pohlavie, zdravotný  stav,  výživa, zdatnosť,  druh  a   intenzita  práce, fyzikálne, chemické,  biologické  faktory  prostredia a ďalšie. Regenerácia je  prostriedkom odstránenia únavy, urýchlenia zotavovacích procesov, prevenciou  preťaženia  alebo  poškodenia  zdravia. Organizmus sa  môže zotaviť  formou  pasívneho  odpočinku ( nervovo - svalová relaxácia, spánok ), alebo formou aktívneho odpočinku (vykoná- vanie  činností  odlišných od  pracovnej  záťaže, ktorá  spôsobila  únavu  a  ktoré  zároveň  pôsobia emocionálne ).
 
2.2.6  Psychosociálne faktory
K tomu, aby  človek  mohol žiť plnohodnotným  životom je potrebné  nielen  telesné, ale  aj duševné   zdravie. Obidve  tieto  zložky  zdravia  sú rovnako  dôležité   a  sú  predpokladom úspešného  a harmonického  fungovania  organizmu  človeka.
 
Duševná hygiena
Duševná  hygiena je cieľavedomé upravovanie spôsobu života  a  životných  podmienok tak, aby sa  zabránilo  nepriaznivým vplyvom, a aby sa v maximálnej  miere mohli  uplatniť vplyvy priaznivé, blahodarné  na  duševnú  kondíciu.  Duševná  hygiena  je súčasťou  kultúry  človeka  a  jeho životného  štýlu,  prostriedkom  prevencie  psychických  porúch  a rozvíjania duševného zdravia, prostriedkom  k  nadobúdaniu duševnej  rovnováhy. ( Jedlička, Janko, 2007 ).

Pozitívne myslenie
Človek  môže byť  zdravý, šťastný  a  veselý  iba  vtedy,  ak sú  jeho telo aj myseľ v harmo -  nickej rovnováhe. Mali by  sme  pamätať na  to, že myslenie - pozitívne aj negatívne - sa odráža v  kvalite nášho života.  Čím  viac budeme  mať  pozitívnych  myšlienok, tým  viac  prežijeme šťastných  chvíľ. Negatívne myslenie a  vnútorná disharmónia sú základom pre vznik mnohých ochorení.
 
Stres
Stres  sa  stal súčasťou  každodenného života.  Počas  života  sa  človek stretáva  s nekoneč -ným  počtom  stresorov. V strese ( ak  nie je  neadekvátny ) vie človek  podať  vysoký  výkon, fyzický či  psychický.  Preto  časté  odporúčania  -  vyhýbať  sa  stresom  -  prakticky  nie  sú vykonateľné  a  ani  nie  je  účelom  úplne  odstrániť stres  zo  života. V  prevencii  je  dôležité naučiť sa  identifikovať  najčastejšie zdroje  stresu a   naučiť sa  ich  zvládať  a žiť s  nimi , aby  sa  stres  nestal nezvládnuteľným a zdravie  poškodzujúcim ( Jurkovičová, 2005, s. 121 ).
 
Depresia
Žijeme  v dobe, keď sa úzkosť  a obavy stali bežnou súčasťou nášho života. Podobné pocity sú často  prirodzeným  dôsledkom dramatických spoločenských  zmien, nadmerného  stresu, zvýšených  profesionálnych  nárokov  a  všeobecne  rýchleho životného  štýlu.  Niekedy  tieto pocity   neprechádzajú, ale  naopak  pretrvávajú  a  zasahujú  do  nášho  každodenného  života.

Pri  prežívaní  stresujúcich udalostí zohrávajú  veľkú rolu okolnosti, ktoré ovplyvňujú možnosť vzniku depresie. Depresiou  sa označuje všetko, čo postihnutí pociťujú vo svojom vnútri, nielen zmeny  nálad, ale  aj  zmeny  duševných schopností, postojov a spôsobu vlastného nazerania na iných ľudí, veci a najmä na seba samých ( MacLarenová, 2002, s. 13).
 
Sociálna izolácia
Myslíme si, že je možné predpokladať, že u ľudí  so slabými sociálnymi  kontaktmi s okolím dochádza  vo zvýšenej miere k takým negatívnym sociálnym faktorom ako  sú nezamestnanosť, problémy v rodine, problémy so zákonom, problémy so zaradením sa do kolektívu a pod.  Pocit spolupatričnosti a prepojenia  s  ľuďmi  je  pre  fyzické  aj  duševné  zdravie  veľmi  dôležitý. Alkoholizmus,  samovraždy  ako  aj  duševné  poruchy  sa  vyskytujú  častejšie u  ľudí žijúcich osamelo. 
 
2.2.7  Rizikové faktory životosprávy
Rizikové faktory  životosprávy sú vplyvy,  ktoré zvyšujú riziko  určitého  ochorenia a zvyšujú pravdepodobnosť, že človek po určitej  dobe expozície ochorie. Niektoré rizikové  faktory  môžeme  ovplyvniť  ( stravovanie,  životný  štýl ),  ale  niektoré  sa ovplyvniť  nedajú  (vek, naše  pohlavie, dedičné  predispozície ).

Za najvýznamnejšie  rizikové  faktory  životosprávy  sú v  súčasnosti  pokladané:
· nesprávny spôsob  výživy  -  strava  s  vysokým  obsahom živočíšnych tukov a nízkym podielom  ovocia  a zeleniny,
· nesprávny spôsob  života -  fajčenie,  alkoholizmus,  zneužívanie liekov,  nedostatok pohybovej aktivity,  nedostatok spánku,  priveľa času stráveného pri počítači  a televízore  a  pod.,
· psychosociálne  faktory - psychické  napätie,  stresy,  preťaženie,  konflikty spojené s emocionálnym  vypätím a  pod.
 
2.2.8  Ochranné faktory životosprávy
Ochranné  -  protektívne  faktory – sú  také  faktory  alebo vplyvy, ktoré znižujú pravde - podobnosť vzniku  určitého ochorenia, do  istej miery  nás  chránia pred ochorením, podporujú či zlepšujú naše zdravie  alebo zvyšujú  odolnosť nášho organizmu.

Patrí  medzi  ne  napríklad :  vyvážená strava  a pitný režim, pravidelná  a dostatočná pohybová aktivita, dostatočný  časový  priestor  na  regeneráciu, negatívny postoj k užívaniu návykových látok, pravidelná  účasť  na  preventívnych zdravotných prehliadkach, psychická pohoda, dodržiavanie  hygienických  návykov,  preventívne  opatrenia  -  výchova  k  zdraviu, získavanie vedomostí o správnej životospráve a pod.

3. Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti
3.1  Kvalita života
Svetová  zdravotnícka  organizácia  označila  zdravie  ako stav úplnej  fyzickej, psychickej a sociálnej  pohody  človeka. Pritom  kvalitu  a dĺžku  života až spolovice ovplyvňuje náš životný štýl, po dvadsať  percent  tvorí biologická  dedičnosť a  ekológia  a  len desať  percent  lekárska starostlivosť.  Z toho jasne vyplýva, že svoje zdravie vo veľkej miere dokáže  ovplyvniť  každý z nás.

S pojmom kvalita života  úzko súvisí aj  pojem životná úroveň.  Tento pojem však nezahŕňa len  ekonomické  faktory, ale aj  úroveň výživy, odievanie, bývanie, úroveň  vzdelania,  kultúry, zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
V  súvislosti  so zdravím  sa  pojem  kvalita  života  spája  s  pojmom  duševná  kvalita  života, duševné zdravie.

Podľa  Bratskej ( 2001 )  duševným  zdravím  sa  rozumie  taký  stav  človeka, v  ktorom  všetky duševné  pochody  prebiehajú  optimálne, správne  odrážajú vonkajšiu  realitu. Duševne zdravý človek primerane a pohotovo reaguje  na všetky  podnety, je schopný  riešiť  bežné aj neočaká- vané  úlohy, sústavne  sa  zdokonaľuje  a  uspokojuje  vo  svojej  činnosti.

Duševné  zdravie  úzko  súvisí  nielen  so  zdedenými  i  vrodenými  predispozíciami, ale  aj  so spôsobom výchovy, uplatňovaním  sebavýchovy, s  osvojenou filozofiou  a spôsobmi riešenia a zvládania situácií psychickej záťaže.
 
3.2  Vplyv rizikových faktorov životosprávy mládeže na kvalitu života v dospelosti
V tejto časti sa bližšie venujeme  rizikovým faktorom životosprávy mladých ľudí  a možným následkom, ktoré môžu nastať vplyvom týchto faktorov.
 
3.2.1  Rizikové faktory životosprávy mládeže
Ako  sme už  spomínali v  predchádzajúcich  kapitolách, za  najvýznamnejšie  rizikové  faktory životosprávy mládeže sú pokladané :
· nesprávny  spôsob  výživy - nesprávny stravovací  režim, strava  s  vysokým  obsahom živočíšnych  tukov  a  nízkym  podielom ovocia  a  zeleniny, nedostatočný  pitný  režim, priveľa sladených  a  kofeínových nápojov, čipsov,
· nesprávny spôsob  života  -  fajčenie,  alkoholizmus,  nedostatok pohybovej aktivity, nedostatok  spánku, priveľa  času  stráveného  pri  počítači  a  televízore,
· psychosociálne  faktory  -  psychické  napätie,  stresy, preťaženie,  konflikty spojené s  emocionálnym vypätím a pod.

Nesprávny spôsob výživy
Výživa je  jednou  z  najdôležitejších  zložiek  zdravého spôsobu  života.  Príjem  potravy  je  podmienkou života.  Otázkou je  zloženie, množstvo, spôsob a čas príjmu potravy tak, aby tento zodpovedal zásadám racionálnej ( zdravej ) výživy. Existuje iba nesprávne  a  správne stravovanie. Strava  má  byť zmiešaná, čiže  z každého niečo, ale v správnom pomere.

V stravovacích návykoch adolescentov  sú často prekračované výživové dávky, najmä tukov a  cukrov, ale  aj celkový príjem energie, ktorý  je veľakrát  vyšší, než  jej výdaj. Veľa  mladých ľudí  vôbec neraňajkuje, alebo raňajkujú iba občas.  Na desiatu si potom v škole kúpia len niečo z  ponuky rýchleho občerstvenia  alebo nejakú sladkosť.  Mnohí  z nich nemajú obed v školskej jedálni  a  tak prvé " normálne " jedlo ich  čaká väčšinou  až popoludní  po  príchode  domov.  A vtedy, keďže už  sú  poriadne vyhladnutí, tak  do seba „naládujú“ všetko, čo doma nájdu a čo im chutí. Ovocie  a zeleninu  väčšina  z nich  síce konzumuje, ale  nie v dostatočnom množstve. Ich  pitný režim  je nedostatočný, pretože   sladené nealkoholické a kofeínové nápoje sú nevhodné. Mali by piť vodu, minerálky, čaje a nesladené ovocné šťavy. Príkladom pre dieťa sú v prvom rade rodičia - tak ako v spôsobe života, správaní, záujmoch, tak aj v  stravovacích návykoch.  Ak naučia deti  správne sa stravovať, môžu  ich ochrániť pred mnohými chorobami nielen v detstve, ale najmä v dospelosti.
 
Nesprávny spôsob života
O škodlivosti fajčenia na zdravie človeka nepochybuje hádam nikto. Žiaden iný tvor  si takto nepoškodzuje  svoje  zdravie, ako  aj  zdravie  svojho  potomstva. Fajčenie je  jedným z najčastejších zlozvykov  mladých ľudí. Niektorí fajčia " len " príležitostne, niektorí pravidelne, ostatní sú zase vystavovaní pasívnemu fajčeniu  vďaka svojmu okoliu. Alkohol spolu s tabakom  patria u  nás  k tzv. legálnym  návykovým  látkam. Napriek  tomu, že podľa platnej legislatívy  nášho štátu je  predaj alkoholu  a tabakových výrobkov mládeži  do 18  rokov  zakázaný,  faktom  je, že  naša  mládež  pije  aj fajčí.  Alkohol  vo väčších  dávkach zvyšuje krvný tlak, poškodzuje steny ciev, poškodzuje životne dôležité orgány. Mladí  ľudia  často  experimentujú aj s  drogami, najčastejšie s  marihuanou. Zvedavosť, túžba po poznaní, po niečom novom, inom  je častokrát  silnejšia  ako vplyv učenia  a  zásad,  ktoré  sú  im  ( alebo  mali  by  byť ) vštepované výchovou najmä v rodine.

V dnešnom uponáhľanom svete však  rodičia mnohokrát  ani nevedia, čo vlastne ich potom- kovia robia vo svojom voľnom čase, s kým sa stretávajú, s kým komunikujú, či už prostredníc- tvom mobilov alebo internetu.  Rodičia nemajú čas na svoje deti, nemajú  kedy sa im venovať, porozprávať sa s nimi  o problémoch, ktoré ich trápia.  Mnohé deti  sú  vystavené  psychickému napätiu, vplyvu  stresov  v škole, aj  v domácom prostredí.  A  pokiaľ týmto vplyvom  nedokážu odolávať, hľadajú pomoc a pochopenie u rovesníkov, uchyľujú sa k fajčeniu, alkoholu, drogám a pod.

Svoj voľný čas netrávia aktívne, ale pasívne. Majú nedostatok pohybu, ich pohybová aktivita je veľmi malá, namiesto športovania  radšej sedia  za počítačom  a surfujú po internete, chatujú so známymi  aj neznámymi, alebo sa hrajú. Kým  v minulosti  boli  deti zvyknuté ísť si  po  škole zahrať  futbal, hokej, jednoducho  ísť von, dnes  si  sadnú za  počítač  a  nemožno  ich  od  neho odtrhnúť. A  keď to nie  je  počítač, tak pre zmenu  televízor a  v jeho vysielaní  krásne reklamy plné mladých ľudí popíjajúcich  Colu, Fantu či Sprite a  napchávajúcich  sa  zaručene  zdravými tyčinkami a keksíkmi. Deti a  mládež  trpia  tiež  aj nedostatkom  spánku, pretože  sedávajú  dlho  do noci pri  počítači, televízore, alebo sa učia.  Nedostatok  spánku  má  za následok  únavu, napätie, stres, nervozitu, agresivitu a iné psychosociálne problémy.
 
3.2.2  Možné následky vplyvu faktorov nesprávnej životosprávy
Následkom vplyvu   nesprávnej   životosprávy   môžu  u  ľudí  vzniknúť niektoré  závažné ochorenia. Tieto ochorenia často ohrozujú  život človeka alebo významne  ovplyvňujú kvalitu jeho života. Ide najmä  o kardiovaskulárne ochorenia, aterosklerózu, hypertenziu, obezitu, diabetes mellitus, nádorové  ochorenia, ale  aj  ochorenia  pohybového aparátu, sterilitu,  či  rôzne psychosociálne problémy.
  
5. Diskusia
Väčšina študentov  si  myslí, že  sa  stravuje zdravo, resp. zdravo a  aj  pravidelne,  väčšina z  nich  neuprednostňuje  určité  jedlo  pred  ostatnými, jedia  všetko. Podľa toho, ako sa vyjadrili v dotazníku, konzumujú  pomerne pravidelne  aj ovocie a zeleninu. Takisto kladne hodnotíme fakt, že väčšina z nich pravidelne raňajkuje. Môžeme  skonštatovať, že  väčšina  mládeže  má vypestované správne stravovacie návyky  a poznajú  význam zdravej  výživy.
 
Spánok väčšiny  študentov  nie je  veľmi kvalitný,  udávajú,  že  napriek  tomu, že  spia dostatočne dlho, sú po zobudení často unavení. Mnohým študentom  ostáva na spánok málo času, pretože  veľa  času  trávia  prácou  na  počítači, sledovaním  televízie,  niektorí  učením. Svoj voľný čas  trávia  niektorí aktívnym  športovaním, ale  väčšina ho  trávi  s   priateľmi, čo je v  ich veku prirodzené.
 
Pozitívne  hodnotíme  postoj  mládeže k  fajčeniu  cigariet, keď väčšina  z nich nefajčí,  ani  to neskúšali, alebo to skúšali, ale nefajčia. Postoj ku konzumácii alkoholických nápojov nie je u študentov jednoznačný –  veľa z  nich zásadne nepije, alebo pijú len výnimočne, ale je dosť aj tých, ktorí príležitostne pijú.
 
Čo sa týka osobných skúseností s užívaním drog, väčšina z študentov  tieto skúsenosti nemá  ( aj keď niektorí už užili mäkké drogy ), ale  alarmujúce je , že  ich majú ich priatelia. Tu sa črtá určité  nebezpečenstvo, že  by  prostredníctvom  priateľov mohli  do priameho styku  s drogami prísť.  Samozrejme  to  záleží od  názorov, postojov  a  morálnych  hodnôt každého  jednotlivca.  Väčšina študentov  pociťuje  stres  iba  výnimočne  alebo vôbec a  tí,  ktorí  ho  prežívajú, udávajú, že sa  tak deje v  škole.
 
Podľa názoru študentov  rizikové  faktory životosprávy  v  mladom  veku jednoznačne majú  vplyv na  ďalší život  v  dospelosti a niektorí z nich sú si vedomí svojich zlozvykov v súvislosti s  dodržiavaním  správnej  životosprávy  –  čo je  pozitívne, pretože  môžu popracovať  na  ich odstránení.
Mládež má dostatočné informácie o zdravom životnom štýle, ale novým poznatkom  sa nebráni.
 
6. Záver
Výchovu  k  zdraviu  je možné považovať za  jednu  z  dominujúcich cieľových kategórií výchovného  pôsobenia, keďže  korešponduje  s humanistickým  chápaním človeka charakteri - zovaného vzdelanosťou, toleranciou, zodpovednosťou, spoluprácou, pozitívnymi hodnotovými postojmi a  záujmovými orientáciami, žiaducimi  postojmi  k zodpovednému životnému štýlu, ktorý je orientovaný na zdravie ako najvyššiu ľudskú hodnotu.
Našim projektom sme chceli poukázať na nutnosť začiatku prevencie civilizačných ochorení už  v detstve, pretože  prevencia zameraná  na dospelých je  v mnohých  prípadoch  už neefektívna. Každé  vývinové  obdobie  má  svoje  špecifiká  a  tie  sa  dotýkajú  aj  oblasti životosprávy.

Zásady  správnej  životosprávy  si  človek  osvojuje  postupne, tak ako sa vyvíja.  Je dôležité, aby v  záujme  zdravého  telesného aj  duševného vývinu  jedinca  viedli  predovšetkým  rodičia svoje deti k  osvojovaniu si zásad zdravého životného štýlu.  Najlepším spôsobom, ako to môžu urobiť,  je cez  vlastný  príklad  života  v  duchu  rešpektovania  týchto  zásad. Neskôr  ich  má  v  tejto  výchove  podporiť  aj  škola. Platí  všeobecné  tvrdenie, že  výchovou  zdravého  jednotlivca  vychovávame  aj  zdravú celú spoločnosť. Schopnosť žiť plnohodnotný život, vedieť odolávať a nachádzať východiská  z  tvrdej reality je v človeku. Vyžaduje  však  v každom  prípade  zmenu  myslenia, postojov  a  obrovskú  dávku zodpovednosti. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti

Pridať nový komentár


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu