Skauting: „To znie dobre!“

Skauting: „To znie dobre!“
 
Úvod:
Nič lepšieho ako skauting doteraz nikto pre deti nevymyslel! Je to rozumný, nenásilný návrat k prírode v praxi. Lebo dospeláci vždy len teoretizovali, ale väčšinou sa cítili lepšie v laboratóriách, pri písacích stoloch. Skauting ma naučil pochopiť, že najväčšia rozkoš je spať s batohom pod hlavou za mesačnej noci pod širákom... Dobré je mať v batohu tabľu čokolády a občas si pri pohľade na posúvajúci sa mesiac na oblohe zachrúmať. Vedľa tlie pahreba, spí gitara – celá šťastná, že na nej večer pri táboráku niekto hral... Skauting ma naučil, že s kamarátmi na horách je veselo. Ako starostlivo vedeli pripraviť fingovaný nočný prepad stanu, v ktorom spal dáky bojko! Zľakol sa, ale bol to tréning. Odnaučili sme ho báť sa. Skauting ma naučil, že mäso sa dá upiecť medzi horúcimi kameňmi, zabalené do lopúcha... Ale hlavne sa mi páči, že skauti majú vždy hlavy vo hviezdach a nohy pevne na zemi.

Skauting je podľa mňa najčistejšia časť ľudského života. Mal by mať svoje tajomstvá, morzeovky... Existencia skautingu je vlastne ospravedlnením sa ľudstva, že také odprírodnené vniká do prírody. To vám odkazuje starý, prefíkaný Hroch, ktorému trčia dierky na nozdrách vždy nad všetkými režimami. Július Hroch Satinský

„Skauting to znie dobre!“. Áno, je to pravda. I keď dosť veľa ľudí nás spája s pioniermi  a s predchádzajúcim režimom. V tých lepších prípadoch sme tí, čo behajú po lese s nožíkmi a zbierajú bobríky. O skautingu vie niečo len veľmi malý počet ľudí. A to preto, že sa nezaujímajú a možno ani nechcú vedieť. Cieľom mojej práce je oboznámiť ľudí s organizáciou, ktorá v auguste minulého roka oslávila už 100 rokov od svojho vzniku. So svojou členskou základnou je najväčšou organizáciou nielen na Slovensku ale na celom svete. Ďalším cieľom tejto prace je rozobrať skauting ako organizáciu. Skúsim zistiť či ľudia vedia, čo je skauting ako hnutie, ktoré oslovilo svet.

1. História skautingu
Skautské hnutie založil na Britských ostrovoch bývalý anglický generál Sir Robert Stephenson Smyth Baden-Powell Lord of Gillwel.. (Ďalej len BP). Narodil sa 22. februára 1857 v dome Stanhope v Londýne v rodine profesora teológie a geometrie na Oxfordskej univerzite ako šiesty syn z desiatich detí. Od svojich rodičov dostal do vienka sklon k dobrodružstvu, pevnú vôľu, túžbu po diaľkach, sklon k umeniu a dobročinnosti. Keď mal tri roky zomrel mu otec. Vo svojich deviatich rokoch si spolu so svojimi tromi bratmi postavil kajak. Plavili sa po Temži, sami si varili, v noci spávali v stanoch. O rok neskôr opravili starú jachtu a vydali sa na more.

Ako trinásťročného ho prijali do jednej z najstarších škôl v Anglicku Charterhouse. Viac ako štúdium ho však zaujal školský park, kde rád pozoroval zvieratá. V devätnástich rokoch urobil skúšky na vojenskú akadémiu v Sandhurste. Po štúdiu bol pridelený k 13. jazdeckému pluku v indickom Lucknowe. Vo svojom voľnom čase sa venoval deťom britských dôstojníkov žijúcich v kasárňach. Po Indii a Afganistane ho služba priviedla do Južnej Afriky. V roku 1890 pracoval ako tajný agent na území dnešnej Juhoslávie, jeho úlohou bolo získať plány vojenských pevností. V roku 1895 sa vrátil späť do Južnej Afriky, aby uzmieril dva znepriatelené domorodé kmene. V Británii spísal svoje bohaté skúsenosti do vojenskej príručky pre prieskumníkov Aids to Scouting.

V lete 1899 bol znovu vyslaný do Afriky. 217 dní bránil mesto Mafeking v Južnej Afrike pred útokmi potomkov holandských kolonistov. Mal k dispozícii 2000 vojakov. Útočníkov však bolo 9000. V máji 1900 prerazila britská armáda kruh obliehateľov. Počas obliehania bola potrebná každá pomoc. Z osemnásťročných chlapcov vytvoril BP skupinu kadetov.
 Ich úlohou bolo roznášať poštu, zásoby, zbrane, muníciu a pomáhať raneným. Dostali príležitosť a osvedčili sa. Po obliehaní si uvedomil, ako v chlapcoch rástol pocit zodpovednosti, keď majú dôveru dospelých. Aj na týchto základoch vyrástlo skautské hnutie. Po oslobodení mesta Mafeking sa BP stal národným hrdinom. Stal sa najmladším generál- majorom britskej armády.

Jeho príručka „Aids to Scouting“ sa stala veľmi populárna medzi chlapcami. Preto sa rozhodol napísať ďalšiu knihu, tentokrát určenú nie pre vojakov , ale pre chlapcov. BP dostal ďalšiu dôležitú úlohu, vybudovať jazdnú políciu v Južnej Afrike. Navrhol aj rovnošatu, ktorá sa neskôr uplatnila s malými zmenami aj pre skautov. Na to, aby BP mohol napísať knihu pre chlapcov potreboval získať praktické skúsenosti s ich výchovou. Preto išiel v auguste roku 1907 táboriť s dvadsiatimi chlapcami na ostrov Brownsea. Tento rok datujeme ako začiatok fungovania skautingu. Po tábore napísal BP knihu „Scouting for boys“ a odišiel z armády, aby sa mohol plne venovať skautingu. 24. januára predstavil Baden-Powell myšlienku skautingu a oznámil založenie prvej skautskej organizácie na svete - anglickej The Boys Scouts. Prvou krajinou mimo Britského kráľovstva, v ktorej sa uchytili myšlienky skautingu, bolo Chile. Trvalo len pár rokov a nové hnutie sa úspešne rozšírilo do celého sveta.

Počas cesty okolo sveta, ktorú absolvoval v roku 1912, sa BP zoznámil s mladou ženou Olave Saint Clair Soames. Po návrate z cesty sa 30. októbra konala svadba. Z manželstva sa narodili tri deti: Peter (1913), Heather (1915), Betty (1917). BP napísal knihu pre starších skautov „Rovering to success“ a tým položil základ vzniku roveringu. Snahou ústredia londýnskych skautov bolo nájsť táborisko, kde by mohli táboriť nemajetní londýnski chlapci. Tak bol získaný Gilwell-Park neďaleko Chingfordu. V parku sa nachádzal zámoček zo starých dôb, ktorý bol vo veľmi schátralom stave. Spoločným úsilím Baden- Powella a jeho priateľa C.W. Ellisa bola budova opravená. A tu sa prišlo na nápad, že by tu mohol byť stály tábor, akási škola pre výchovu ďalších vedúcich. Baden-Powell pôvodne zamýšľal dochádzať sem s niekoľkými rovermi, prakticky s nimi preberať skautský výcvik a dávať im rady k ďalšej práci. Na Veľkú noc roku 1919 sa tu zišlo niekoľko miestnych oddielov a roverských družín a dali sa do práce s takým nadšením, že už 25.júla mohol byť zahájený skautský život. Bola to prvá lesná škola, slávny "Gilwell". A trvá dodnes! Každý účastník po ukončení kurzu získa šedú skautskú šatku, zospodu červenú, v ktorej cípe je obdĺžnik škótskej kockovanej látky. Tiež obdrží turbanček. Keď Baden-Powell v Gilwelle táboril, bol vo svojom malom stane, ktorý si sám priniesol a postavil. Účastníci prvých lesných škôl vzpomínajú, ako honosne prichádzali niektorí skautskí funkcionári, s hromadou batohov a kufrov, zatiaľ čo Baden-Powell prichádzal s malým vojenským batohom, v kroji, v krátkych nohaviciach a roverskou palicou. Bol vzorom i tu, prístupný, plný skúseností a životných múdrostí.

Gilwellská lesná škola sa stala medzinárodnou skautskou univerzitou. Každý kurz je jamboree v malom, pretože tu vždy táboria skauti z celého sveta. V roku 1920 BP zorganizoval prvé celosvetové stretnutie skautov nazvané Jamboree v Londýne. Tak založil tradíciu, ktorá trvá dodnes. V tom istom roku bol vymenovaný za svetového náčelníka skautov. Pri príležitosti konania tretieho Jamboree v roku 1929 bol Robert Baden Powell vymenovaný anglickým kráľom za Lorda z Gilwellu. Zomrel 4. januára 1941 na svojej farme v Keni.

1.1 Skauting v Československu a v Slovenskej republike
Zakladateľom československého skautingu bol Antonín Benjamín Svojsík. Narodil sa 5. septembra 1876 v Prahe na Smíchove. Ako trojročnému mu zomrel otec. Na Smíchove vychodil aj nižšie gymnázium. Učiteľský ústav ukončil v roku 1896 maturitou s vyznamenaním. Bol členom Sokola. V devätnástich rokoch sa stal náčelníkom jednotky Sokola v Slivenci, o štyri roky neskôr sa stal náčelníkom Jungmanovej župy. V roku 1901 začal vyučovať telocvik na reálnej škole v Žižkove. Spolu s priateľom Jánom Novákom precestoval Čechy, Moravu, Slovensko, Uhorsko, Taliansko, Francúzsko , Španielsko, Balkán a Škandináviu. Bol členom učiteľského speváckeho kvarteta. So speváckym kvartetom bol na svetovom turné . Vystupovali v Amerike, Japonsku, Číne, Indii, a na Blízkom Východe.

V roku 1911 sa Anton Benjamín Svojsík vydal na cestu do Anglicka, s cieľom zoznámiť sa s novinkou mimoškolskej výchovy - skautingom. To sa mu podarilo. Po návrate domov začal so švagrom D. Stránským prekladať knihu BP Scouting for boys. Na jeseň 1911 založil prvú skautskú družinu, zloženú zo žiakov žižkovskej reálnej školy, kde pôsobil ako pedagóg. Družina chodila na výpravy do pražského okolia, hlavne do Prokopského údolia. Chlapci boli nadšení zo skautingu. Svojsík chcel skautingom rozšíriť sokolskú výchovu. Začal prednášať, písať články do novín. Vo februári 1912 vydal brožúru Český skaut a v máji knihu „Základy junáctvi“. Sokol však neprejavil o skauting záujem, preto Svojsík založil skautský odbor vo Zväze českých spolkov a priateľov pre telesnú výchovu mládeže v Prahe. V lete 1912 sa Svojsík spolu s trinástimi chlapcami vydal na prvý skautský tábor. Pešo putovali štyri dni až dorazili na malebnú lúku uprostred Orlovských lesoch, neďaleko Lipnice nad Sázavou. Postupne vznikali skautské oddiely v mnohých mestách a mestečkách. Na jar 1913 sa konal kurz pre činovníkov. V septembri bol v Prahe postavený ukážkový skautský tábor pre verejnosť. V tom istom roku sa datuje aj vznik skautingu na Slovensku. Profesor benediktínskeho gymnázia v Komárne Alexander Karle založil prvý chlapčenský skautský oddiel na území Slovenska. Skautské oddiely boli však väčšinou organizované pod hlavičkou Maďarského skautského zväzu. 15. júna 1914 sa skauting v Čechách stal samostatným spolkom s názvom Junák - Český skaut. 15. januára 1915 vychádza prvé číslo časopisu Junák. V tom istom roku po prvýkrát mali tábor aj skautky.

Počas prvej svetovej vojny skauti pomáhali Červenému krížu, organizovali zbierky oblečenia a peňazí pre vdovy a siroty. Skauti sa aktívne podieľali aj na založení prvej Československej republiky, v Prahe zorganizovali skautskú poštu, ktorej úlohou bolo doručovať, dôležité správy, dopisy a telegramy medzi členmi Národného výboru a novými štátnymi úradmi. Pri tejto príležitosti bolo vydaná prvá skautská známka na svete, ktorá bola súčasne prvou československou známkou. Postupne začalo vznikať mnoho skautských organizácií, aby sa zabránilo ďalšiemu deleniu skautských organizácií, vznikol Zväz Junákov - Skautov republiky Československej. O vzniku organizácie bol informovaný T. G. Masaryk, ktorý skautom venoval vyšívanú vlajku. V marci 1919 vynikol prvý slovenský skautský oddiel v Žiline a v Bratislave. Na prvom skautskom Jamboree v Londýne sa zúčastnilo aj 9 skautov z Československa.
V júli 1922 sa v Paríži konala medzinárodná skautská konferencia, bolo založené Medzinárodné skautské bratstvo (dnes sa používa názov Svetová organizácia skautského hnutia - WOSM), Zväz Junákov - Skautov republiky Československej bol zakladajúcim členom. Nasledujúci rok sa konala pri Banskej Štiavnici prvá Lesná škola na Slovensku. Po vzore Jamboree sa v Prahe konali Tábory slovanských skautov. Zúčastnilo sa ich 15 000 skautov z Československa, Juhoslávie, Litvy, Lotyšska, Anglicka, Francúzska, Rumunska, Maďarska a Rakúska. Na tento tábor nadväzoval ďalší v Poľsku, ktorý sa konal o štyri roky neskôr. Československí skauti požiadali o usporiadanie 4. Jamboree v Československu. Bohužiaľ táto žiadosť bola zamietnutá. V roku 1938 zomiera zakladateľ československého skautingu A. B. Svojsík.
Rozpadom Československa prichádzajú zlé časy pre skautov. Najskôr je zakázaný na Slovensku, namiesto skautov vznikla Hlinková garda, neskôr aj v protektoráte Čechy a Morava. Skauti v ilegalite rozvíjajú svoju činnosť naďalej. V máji 1941 vznikol Zväz Československých skautov vo Veľkej Británii. Skauti sa aktívnej zapájajú do boja proti fašizmu. Sedem stoviek z nich za to zaplatilo životom. Skaut Ján Kubiš sa zúčastní atentátu na Heydricha, pri ktorom zomiera. Na konci vojny boli popravený piati skauti za odbojovú činnosť. Na ich pamiatku skauti nosia kamene na kamennú mohylu na horskom hrebeni Ivančena v Beskydách.

Skauti obnovili svoju činnosť už na sklonku vojny. Po vzniku Československa vznikli dve samostatné organizácie – Český Junák a Slovenský Junák, spojené v organizácii Československý Junák. V priebehu veľmi krátkej doby sa skauting stal značne obľúbený, v priebehu roku 1946 dosiahol 250 000 členov. V lete toho roku navštívila Československo svetová náčelníčka skautiek lady Olave Baden-Powell. Po februárovom komunistickom prevrate v roku 1948 boli do vedenia skautingu dosadený členovia komunistickej strany, ktorí mali za úlohu zlikvidovať skauting. Začala sa komunistická moc s prenasledovaním skautov za ich skautskú činnosť – mnohí sa nevyhli strate zamestnania, psychickému a fyzickému teroru, väzneniu, deportáciám do koncentračných a pracovných táborov... V roku 1950 bol už po druhýkrát zákaz skautského hnutia v Československu.

V období Pražského jara 1968 je skauting oficiálne povolený. 29. marca 1968 zahajuje svoju činnosť a už 20. júna vychádza nulté číslo časopisu Skaut-Junák v náklade 180 000 výtlačkov. Cez prázdniny sa koná mnoho skautských táborov po celej republike. 23. a 24. novembra sa v Prahe koná 3. skautský snem. O týždeň neskôr sa v Bratislave koná snem Slovenského skautingu. Z politických dôvodov skauti nesmú požiadať o členstvo v svetových skautských organizáciách. Počas nasledujúceho roku sa skautská činnosť rozbehla naplno. Na skautských táboroch sa zúčastnilo viac ako 50 000 detí. Organizovali sa aj Lesné školy, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 400 vodcov a vodkýň. Avšak už v novembri 1969 komunistickí funkcionári prijali rozhodnutie, že opäť jedinou organizáciou mládeže bude Socialistický zväz mládeže a ostatné organizácie budú doň včlenené. Tým sa rozhodlo o úplnej a v poradí tretej likvidácii Junáka. Veľká časť oddielov pokračuje vo svojej činnosti v iných organizáciách - Červenom kríži, Turistických oddieloch mládeže a iných. Mnohé ďalšie pracovali bez organizačného zaistenia.
Po novembrových udalostiach 1989 skauti v Česku aj na Slovensku oživujú svoju činnosť vedúcu k tretiemu obnoveniu skautingu v Československu. Rozbehla sa činnosť mnohých oddielov a zborov po celej republike. 13. júla 1990 boli československé skautky prijaté do WAGGGS, o šesť týždňov neskôr boli skauti prijatý do WOSM. Na Jamboree v Kórei v roku 1991 sa zúčastnilo šesť skautov z Československa, z toho jeden zo Slovenska. Zánikom ČSFR stratili českí a slovenskí skauti členstvo v medzinárodných organizáciách a museli o členstvo znovu žiadať. Na Jamboree v Holandsku v roku 1995 sa po prvý krát zúčastnil kontingent zo samostatnej Slovenskej republiky. V tom istom roku začína vychádzať časopis Médium, určený najmä pre skautských vodcov a roverov. V dňoch 26. 6. až 5. 7. 1998 sa v Revíštskom Podzámči neďaleko Žarnovice konal Eurocor 98, stretnutie skautov a skautiek v srdci Európy. Eurocor nadväzoval na tradíciu Táborov slovanských skautov usporiadaných v roku 1931 v Prahe, na podobné slovanské jamboree, ktoré organizovali v roku 1935 poľský skauti a na stretnutie Fénix 1997, ktoré sa konalo v Prahe. Hlavnou myšlienkou bol slogan "Spojme srdcia v Európe". Zúčastnilo sa na ňom 1175 skautov zo Slovenska, Českej rebupliky, Poľska, Ukrajiny, Ruska, Holandska, Veľkej Británie, Nemecka, Maďarska.
V roku 1999 začína vychádzať ďalší celoslovenský skautský časopis s názvom Skaut, ktorý je určený najmä pre mladších skautov a radcov skautských družín. V tom istom roku získal Slovenský skauting plnoprávne členstvo vo WOSM aj WAGGS.

1.2 100 rokov skautingu
Skauti na celom svete oslavovali v roku 2007 príchod druhého storočia skautingu, sté narodeniny tohto hnutia, jeho prvých sto úspešných rokov. Nie je to okamih, ani chvíľa. Za všetko hovorí takmer pol miliardy mladých ľudí, ktorí za tento čas zložilo skautský sľub. To je sila, ktorú nemožno prehliadnuť.
Ráno 1. augusta 1907 na anglickom ostrove Brownsea zatrúbením na lesný roh kudu začal Robert Baden-Powell prvý skautský tábor. S dvadsiatimi chlapcami. Dnes sa k skautskému hnutiu hlási 38 miliónov skautiek a skautov a na mape sveta chýba len pár totalitných štátov, ktoré by neboli vyplnené skautskými farbami.

Rok 2007 bol rokom narodeninových osláv, rokom veľkých akcií, aktivít, projektov, medzinárodných stretnutí, kurzov. Každého jedného skauta a skautku, každého chlapca a každé dievča z tých 38 miliónov, či už na Slovensku, v Anglicku, Japonsku, Singapure, Austrálii, Keni či Brazílii spája spoločný skautský sľub. Spoločný skautský sľub, hodnoty, posolstvo, zmysluplná činnosť, služba komunite či výchova mladých spája celý svet.
Najväčšou akciou tohto roka bolo 21. svetové skautské Jamboree. Jamboree je stretnutie skautov a skautiek zo všetkých kútov sveta. Jeho cieľom je umožniť mladým ľuďom nadviazať nové priateľstvá, s rovesníkmi z celého sveta, na celý život, spoznať kultúru a životný štýl iných národov, zažiť neopakovateľné zážitky a veľa zábavy. Jamboree sa spravidla koná každé štyri roky.

Čo znamená slovo Jamboree?
Jamboree je indiánske slovo, ktoré vyjadruje slávnosť, hlasné radovánky a hry väčšieho počtu spriaznených ľudí, ktorý prišli z rôznych strán.  Toto Jamboree sa konalo 27.7.-8.8. 2007 vo Veľkej Británii pri mestečku Chelmsford v Hyland Parku. Zúčastnilo sa ho viac než 41 000 mladých ľudí zo všetkých štátov sveta okrem piatich, kde je skauting zakázaný. Zo Slovenska sa ho zúčastnil 35 členný kontingent, čo je v porovnaní s Poľskom, kde mali 900 ľudí dosť málo. Hlavné oslavy sa konali 1. augusta, pretože tento deň sa datuje ako začiatok skautingu a všetkých 41 000 skautov naraz znova zložilo svoj skautský sľub. Ostatný zbytok dňa sa niesol v znamení spoznávania. Každý kontingent mal pripravený program pre ostatných. Pre každého skauta je možnosť reprezentovať svoju krajinu ja Jamboree veľkou vzácnosťou a poctou. O to väčšie to bolo na tomto Jamboree. 21 svetové skautské Jamboree je najväčším medzinárodným stretnutím mladých ľudí ak sa kedy konalo.
 
2. Svet skautingu
Skautské hnutie nestarne aj napriek svojim 100 rokom. Vzniklo v Anglicku, no dnes funguje vo všetkých krajinách sveta okrem niekoľkých neslobodných diktatúr. Stále láka nových a nových mladých ľudí, ktorí sa pripájajú pre zaujímavý program. Dospelí sa zasa dobre cítia v mladom prostredí, kde môžu byť užitoční a pomáhať pri hodnotnej výchove ľudí. Pre členstvo v skautingu v podstate neexistuje vekový limit. Prijímame všetkých ľudí bez akýchkoľvek rozdielov rasy, vyznania, pohlavia či veku od 6 rokov – skauting je pre všetkých, ktorí chcú napredovať, pracovať na sebe, rozvíjať sa a žiť v skupine ľudí podobnej krvnej skupiny. Skauting vychováva ľudí samostatných a zodpovedných, pripravených na život.

Skauting nie je len sobotné alebo nedeľné osvieženie. Toto hnutie je postavené na ďaleko silnejších a dôležitejších základoch. Skauting je prípravnou školou k vytvoreniu silných, ušľachtilých a nebojácnych charakterov. Skauting vo svojej podstate bol i je výchovným a blahodárnym prostriedkom pre každého jedinca. Skauting ukázal mladým cestu k návratu do prírody, cestu k šťastiu a chuť do života. Poslaním skautingu je prispieť k výchove mladých ľudí prostredníctvom hodnotového systému, založeného na Skautskom sľube a Zákone a tak pomôcť budovať lepší svet, kde ľudia dosahujú svoje osobné naplnenie ako jednotlivci a zohrávajú konštruktívnu úlohu v spoločnosti. Myslím, že je dôležité, zanechať svet o trošku lepším, ako sme doňho vstúpili. A to je poslaním skautingu. Aj keď sa na niekoho čo i len usmejeme, urobíme ho šťastným a on to bude šíriť ďalej.
 
2.1 Skauting je...
Skautské hnutie je dobrovoľným, nepolitickým, neziskovým, výchovným hnutím pre mladých ľudí, otvoreným všetkým bez rozdielu pôvodu, národnosti, rasy alebo vyznania, v súlade s cieľom, princípmi a metódami stanovenými zakladateľom hnutia lordom Robertom Baden- Powellom. Skauting je o komunite ľudí, o zaujímavých činnostiach, za ktorými sa však skrýva hlbší zmysel. Členmi skautingu boli aj väčšina amerických prezidentov minulého storočia ako Harry S. Truman, John F. Kennedy, Gerald R. Ford, Ronald Reagan, prvý americký kozmonaut John H. Glenn, prvý muž na mesiaci Neil Alden Armstrong, kozmonaut slovenského pôvodu Eugen Cernat, prezident ČSFR a ČR Václav Havel, speváci George Michael, Paul McCartney, držiteľ Nobelovej ceny mieru Nelson Mandela, herec Harrison Ford, režisér Steven Spielberg, Július Satinský, básnik Jiří Wolker, spisovateľ Jaroslav Foglar ai.
 
2.2 O čo sa snažíme
Chceme, aby každý človek, ktorý zažil skauting, sa snažil, ako najlepšie vie, byť:
Slobodným a rozvinutým človekom, ktorý si je vedomý vlastnej dôstojnosti, vlastných predností a obmedzení; ktorý sa neustále zdokonaľuje; ktorý si dokáže nájsť primerané zamestnanie, kde môže náplne využívať svoje schopnosti; na ktorého slovo a charakter sa dá spoľahnúť;

Príjemným človekom, ktorý berie život pozitívne a s humorom, ktorý je skutočným priateľom; ktorý rešpektuje a bráni práva a dôstojnosť druhých; ktorého napĺňa služba iným; ktorý dokáže svoju rodinu budovať na základe lásky, pravdy, spravodlivosti a vzájomnej pomoci;

Aktívnym členom svojej spoločnosti, ktorý je oddaný svojej vlasti, kraju, ľudom a kultúre; ktorý podporuje demokraciu a pluralitu; ktorý podporuje toleranciu, mier a medzinárodnú spoluprácu; ktorý je schopný čeliť prejavom rasovej, etnickej či inej  neznášanlivosti; ktorý má rád prírodu a aktívne ju chráni;

Duchovne bohatým človekom, ktorý objavuje duchovnú realitu presahujúcu materiálny svet a dávajúcu životu zmysel a smer; ktorý rešpektuje tých, ktorý hľadajú či nachádzajú iné odpovede a pohľady a čelí fanatizmu a fundamentalizmu, ktorý si cení všetko, čo je dobré vo svete a v ľuďoch okolo neho.

Ciel skautingu sa už od začiatku v podstate nezmenil– výchovou všestranne rozvinutého občana pomôcť zlepšiť spoločnosť. Všestranným rozvojom máme na mysli všetky stránky osobnosti:
×  Telesný rozvoj
×  Intelektuálny rozvoj
×  Sociálny rozvoj
×  Citový rozvoj
×  Duchovný rozvoj
×  Rozvoj charakteru
 
2.3 Základné princípy
Skauting stojí na troch princípoch, ktorými sa riadi a ktoré určujú skautský životný stýl. Vzťah k sebe – to je vedomie vlastnej dôstojnosti, svojich predností i obmedzení   a neustále úsilie o vlastný rozvoj a rast. Vzťah k druhým – to je postoj k druhým, empatia, tolerancia, spolupráca, ale aj vernosť    krajine, rodine, prírode, vzťah k životnému prostrediu.
Vzťah k duchovnému svetu – to je viera, že nad materiálnym svetom existujú vyššie      princípy, ktorými sa svet riadi. Táto viera však nie je   viazaná príslušnosťou ku konkrétnemu náboženstvu.

Aby týmto univerzálnym princípom porozumeli aj deti, konkrétnejšie a praktickejšie ich rozvádza skautský sľub a zákon. Sľub je vážnou životnou udalosťou. Mladý človek dobrovoľne pristupuje k jeho zloženiu, a tým sa rozhoduje, že chce dodržiavať skautské idey, vydáva sa na cestu skautského života a zaradí sa tak do medzinárodného spoločenstva skautov a skautiek.
 
2.3.1 Skautský zákon
1.  Na skautovu česť sa dá spoľahnúť
2.  Skaut je verný a oddaný
3.  Skaut je osožný a pomáha iným
4.  Skaut je priateľom všetkých ľudí dobrej vôle a bratom každého skauta
5.  Skaut je zdvorilí
6.  Skaut je ochrancom prírody a cenných ľudských výtvorov
7.  Skaut je poslušný voči rodičom, predstaveným a vodcom
8.  Skaut je veselej mysle
9.  Skaut je sporivý a hospodárny
10. Skaut je čistý v myšlienkach, slovách a skutkoch
 
2.4 Skautská výchovná metóda
“Osobné napredovanie je zmyslom a najdôležitejšou úlohou skautskej výchovy. Nejde tu o odovzdávanie znalostí a zručností, ale o výchovu. To znamená, že by sme mali človeka priviesť k tomu, aby sa učil sám, z vlastnej vôle tie veci, ktoré zdokonaľujú jeho charakter.”
Robert Baden Powell

Aby sa napĺňalo poslanie skautingu a umožnilo sa mladému človeku stotožniť sa s princípmi, ktoré sa tu prezentujú, využíva skauting skautskú metódu. Je to systém postupnej sebavýchovy, ktorý zahŕňa sedem prvkov:
·  sľub a zákon,
·  učenie sa činnosťou,
·  družinový systém,
·  symbolický rámec,
·  osobné napredovanie,
·  život v prírode,
·  podpora od  dospelých.

Ak sa má koleso skautskej výchovy úspešne krútiť, je dôležité, aby sa naraz využívalo všetkých sedem prvkov skautskej metódy. Ako každá hra aj skauting má svoje pravidlá. Nie je to ako v iných hrách, na ktoré sme zvyknutí z detstva. Skauting je vlastne životný štýl a jeho pravidlá sú dané 10. bodmi skautského zákona a denným príkazom. Každý skaut vo svojom sľube sľubuje, že sa vynasnaží, ako najlepšie vie tento zákon dodržiavať. Napriek tomu , že na prvý pohľad to vyznie detsky, ba až naivne sľubovať dodržiavanie akéhosi zákona, má to zmysel. Pointa je v tom, že každý z nás aspoň v kútiku duše túži po lepšom svete, kde by sa žilo podľa starých pravidiel rytierskeho života. A tým viac po tom túži srdce chlapca (ak niekto tvrdí opak, tak si to len nechce priznať). A práve toto je skauting schopný dať každému chlapcovi alebo dievčaťu, ukázať, že aj takto sa ešte dá žiť ...
 
2.4.1 Skautská symbolika
Skauti nie sú obyčajnou organizáciou. Majú vlastnú symboliku, zvyky a tradície. K najviditeľnejším skautským symbolom patrí nosenie rovnošaty. Jej cieľom nieje armádna uniformovanosť, ale vyjadrenie rovnosti a spolupatričnosti všetkých skautov a skautiek bez ohľadu na ich pôvod, národnosť, rasu, náboženstvo alebo majetok.

Pevným zvykom tradovaným mnoho desaťročí je uväzovanie si uzlu dobrého skutku na cípoch šatky. Typickým skautským symbolom je podávanie si ľavých rúk. Túto tradíciu založil už sám B-P, na znak priateľstva a dôvery. V rytierskych časoch rytieri nosili v ľavej ruke štít a keď chceli niekomu podať ruku museli štít odložiť a tým sa odkryli, čím dali najavo dôveru voči danej osobe, že ho nenapadne.  Taktiež je ľavá ruka bližšie k srdcu. Podobne ako u nás, v niektorých krajinách sa pri podávaní ľavej ruky zvláštnym spôsobom prelínajú malíčky. Tento zvyk je odvodený od skautského pozdravu pravou rukou, kde je malíček zohnutý a prekrytý palcom ako symbol ochrany slabších silnejšími. Vystretý ukazovák, prostredník a prstenník zasa symbolizujú tri body skautského sľubu. Medzi najvýznamnejšie skautské symboly patrí skautská ľalia. Ľaliu zvolil ako znak skautingu jeho zakladateľ lord B-P. Vybral si ju preto, lebo na kompasoch mávala strelka tvar ľalie a ukazovala ten správny smer. Okrem toho, už oddávna bola symbolom čistoty a na svojich erboch ju používali najrôznejšie šľachtické rody. Skauti majú aj svoju hymnu, ktorú spievajú ráno a večer na táboroch. Väčších podujatiach a otváracích ceremoniáloch pri najrôznejších príležitostiach. Skauti majú ešte plno tradícií a zvykov. Rôzne menšie i väčšie, ktoré robia. Tie však vypisovať nejdeme.
 
2.5.1 Vĺčatá a včielky
Sú najmladšou vekovou kategóriou v skautingu. Sú rozdelení do malých, zhruba päť až šesťčlenných družín. Dve až tri družiny tvoria samostatný oddiel nazývaný voj vĺčat. Družinu vedie starší skaut a jeho pomocníkom je staršie vĺča, ktoré sa neskôr stáva radcom družiny. Program je založený na množstve hier, často s rozprávkovým motívom. Pomocou hier sa vĺčatá a včielky učia spoznávať svet, prírodu, základné morálne pravidlá, ceniť si ľudskú prácu atď. SLSK má aj akýsi program, ktorý vĺčatá plnia. Tento program je obsiahnutý v štyroch knižkách: Vlčie mláďa, Tajomná džungľa, Slobodný lovec a Mauglí človek. Tu chlapci a dievčatá žijú vo svete Mauglího príbehov. Plnia Veľkú knihu Dźungle. Svet príbehov je v tomto programe veľmi dôležitý. Skupina detí sa tu volá Vlčia svorka a stretávajú sa v klubovni na akomsi „love“ za dobrodružstvom
 
2.5.2 Skauti a skautky
Najpočetnejšia veková kategória v skautingu. Skauti a skautky sú organizovaní v šesť až desaťčlenných družinách, ktoré si sami spravujú. Veľká časť programu je realizovaná v prírode. Medzi hlavnú programovú náplň patria výukové a pohybové aktivity. Skautské družiny sa pravidelne každý týždeň stretávajú na družinovkách. Vyvrcholením celoročnej aktivity je letný tábor, ktorý zväčša trvá dva až tri týždne. Pretože v tejto skupine skautov nieje miesto na rozprávkové symboly, má skauting nový program, ktorý má heslo: “Priatelia objavujú neznáme krajiny“. To nieje dôležité či skauti objavujú neznáme ostrovy v mori alebo život na neznámych planétach. Neznáma krajina môže byť reálnou zemou, planétou, alebo krajinou neprebádaných tajomstiev alebo dimenzií. V tomto programe skauti začínajú s Nováčikom, v tomto programe sa skauti učia základy skautskej praxe. Či to je viazanie rôznych uzlov, naučenie sa morzeovky, práce s mapou, ako podať prvú pomoc, ako si uvariť mäso medzi kameňmi zabalené do lopúchov, vyznať sa v lese, zašifrovať morzeovku, rôznu núdzovú signalizáciu, rozoznať dub od buka, rôzne lesné značky, ale aj skautský zákon, skautskú hymnu, skautskú symboliku a ich symbolicky rámec. Všetko sa to naučia a ani nevedia ako. V tomto veku kladie skauting dôraz na tzv. „škola hrou“. Skauti sa všetko učia na družinovkách, výpravách a táboroch a to všetko pri niečom čo mladého chlapca baví najviac, pri hre. Po splnení Nováčika nastúpi skaut na nový stupeň. Je ním tzv. „Neznáma krajina“ a „Stúpanie na vrchol“ Pri týchto dvoch knižkách sa skauti naučia spevniť si charakter, skaut zistí v čom je dobrý, v čom sa môže rozvíjať a aké sú jeho hranice. Skaut sa učí vytrvať vo svojou úsilí, zistí ako reaguje v rôznych situáciách a ak treba, snaží sa ovládať. Skaut sa učí spolupracovať v družine s ostatnými, vyvíjať iniciatívu a dodržiava pravidlá. Hľadá duchovný rozmer života a to znova všetko hrami. Vo veku 13 až 14 rokov sa skaut postupne vyvíja na individualitu pracujúcu v kolektíve, ktorá vie pomôcť blížnemu. Stále sa učí hrami, ale postupne prechádza na novú etapu skautským životom. Skautská hra je ešte stále hrou, ktorá má vzrušujúcu symboliku hry na hraničiarov, indiánov, elfov a podobne. V rámci nej sa už síce stupňujú nároky na jeho rast, ale stále je to romantická hra s vôňou táborového ohňa a stopovania v lesoch. Ak skaut nebol vĺčaťom, je dôležitosť zážitku, atraktívnosti a romantiky ešte väčšia.
 
2.5.3 Roveri a roverky
Rover je, pozvaný k serióznej práci na sebe samom. Symbolický rámec ustupuje do pozadia. Rover sa už nehrá na indiánov, ale hrá sa sám na seba. Už nepotrebuje vymyslené romantické rámce. Vie čo chce a kam ide a preto sa dokáže dotýkať reality efektívne a bez zbytočných obalov. V roverskej vekovej skupine rozlišujeme mladších roverov do 19 rokov a starších nad 19 rokov. Odporúčaný výchovný roverský program je len pre mladších roverov - „Rád Svetla“. Je to vlastne etapová hra, kde rover začína rozvíjať duchovno a psychično svojho JA a snaží sa postupne nabrať skúsenosti a silu aby sa mohol pustiť do najnáročnejšej časti skautingu tzv. roveringu. Starší roveri sú už dospelí a svoj program si už celí pripravujú sami, resp. zapájajú sa do vedenia oddielov a zborov. Väčšina aktivít tejto vekovej skupiny sa odohráva na úrovni roverských skupín. Dospelí sú prítomní, ale majú úlohu poradcov a podporcov. Samozrejme aj roveri sa zabávajú. Je to však druh zábavy, ktorý by pre náročnosť mladším skautom nedovolili. Počíta sa s tým, že rover absolvoval skautský chodník a ovláda, aspoň čiastočne, skautskú prax. Rover si aktivity prispôsobuje sebe a začína robiť projekt, alebo akciu kde by sa zabavil nielen on ale aj iný roveri. Robí akcie a rôzne aktivity, pri ktorých plne využije schopnosti, ktoré sa naučil ako skaut.

Rovering – to sú veľké, náročné a neobvyklé výkony, poznávanie sveta, cesty k sebe samému – sebapoznanie, cesta nápravy – sebavýchova, cesty sebavzdelávania, služba a roverská cesta – hľadanie ciest do života ako základnej potrebe dospievajúcich, túžba byť prospešným iným ľuďom a celej spoločnosti podľa roverského hesla “Slúžim!“, zisťovanie, čo všetko sa musí naučiť – kto vlastne je, poznávanie ľudskej kultúry a vyššej, duchovnej podstaty ľudí a spoločnosti, ktorá podstatne presahuje individuálne záujmy a osobné motívy.

Medzi roverské aktivity patria náročné horské prechody, dlhšie putovanie krajinou, zahraničné expedície, extrémne športy a mnoho ďalších zaujímavých aktivít. Byť roverom však neznamená „užívať“ si iba extrémne akcie, ale naopak hlavnou náplňou roverského života má byť pomoc skautingu i svojmu okoliu, napríklad pomoc svojmu oddielu s prípravou náročnejších podujatí pre skautov, táborov, víkendoviek, či podieľať sa na ochrane prírody.
 
2.5.4 Dospelí s mladým duchom
Skauting je takisto hnutím dospelých, ktorí chcú pomáhať mladým ľuďom rozvíjať ich osobnosti. Stály kontakt s mladými ľuďmi umožňuje dospelým predĺžiť svoju vlastnú mladosť, myslieť dynamicky a moderne. Dospelí ľudia môžu v skautingu naplno uplatniť svoje vlohy, sebarealizovať sa a pomáhať dobrej veci. Komunitu dospelých skautov spája záujem o spoločnú vec, vzájomná podpora a zdieľanie podobných princípov: vzťah k sebe a k svojmu ďalšiemu zdokonaľovaniu sa, vzťah k iným, tolerancia a solidarita a vzťah k duchovnému svetu, k sile a hodnotám, ktoré presahujú púhy materiálny svet.
 
3 Slovenský skauting
Hovorí sa, že Baden-Powell skauting oficiálne založil zatrúbením na roh antilopy Kudu 1. augusta v roku 1907. Svetová organizácia skautského hnutia (World Organization of Scout Movement - WOSM) vznikla oficiálne v roku 1920 na prvej svetovej skautskej konferencii v Londýne. Tu však už nikto netrúbil, skôr všetci džentlmeni nadšene tlieskali. Na začiatku storočia bolo nepredstaviteľné, aby dievčatá boli s chlapcami v jednej organizácii a je tomu tak v mnohých krajinách dodnes. Práve preto vznikla Svetová asociácia skautiek  (World Association of Girl Guides and Girl Scouts – WAGGGS). Ako Československo sme vtedy boli zakladajúcou krajinou oboch týchto celosvetových organizácií. Obe organizácie zastrešujú skauting pre chlapcov a dievčatá vo viac ako 150 krajinách. Slovensko, tak ako aj mnoho ďalších európskych krajín, je súčasťou oboch, chlapci sú registrovaní ako členovia WOSM a dievčatá zasa patria do WAGGGSu. Iné organizácie, najmä v arabských, afrických či ázijských krajinách, sú členmi buď jednej, alebo druhej organizácie.

3.0.1 WOSM – Svetová organizácia skautského hnutia
Je už viac ako dvadsať rokov otvorená tak chlapcom, ako aj dievčatám. Je staršou z oboch organizácií, má členské organizácie z viac ako 155 krajín a spolu viac ako 28 miliónov členov. Jej bielu ľaliu na fialovom pozadí spolu s ambulančným uzlom určite dobre poznáte.

3.0.2 WAGGGS – Svetová asociácia skautiek
Svetová asociácia skautiek zastrešuje viac ako 10 miliónov prívrženkýň skautingu na celom svete, jej úloha je dôležitá najmä v rozvojových krajinách, kde sa venuje posilňovaniu práv žien a dievčat. Symbolom skautiek je zlatý trojlístok na modrom podklade.
 
3.1 Skauting u nás
Slovenský skauting je občianske združenie s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré sa venuje výchove, vzdelávaniu a voľnočasovým aktivitám s deťmi a s mládežou opäť od roku 1990 - po 3. obnovení činnosti skautingu na Slovensku. Dnes má Slovenský skauting viac ako 7000 členov, 120 zborov, 9 oblastí a jedno náčelníctvo tak, ako aj jeden snem, ktorý o všetkom rozhoduje. Patrí medzi najväčšie a najaktívnejšie organizácie, ktoré sa venujú mládežníckym voľnočasovým aktivitám a výchove detí a mládeže na Slovensku. Na Slovensku ale nie sme jedinou skautskou organizáciou, existuje ešte Slovenský katolícky skauting, Skauting Sv. Juraja a Zväz skautov maďarskej národnosti na Slovensku. Slovenský skauting je však ako jediná organizácia členom svetových skautských organizácií WOSM a WAGGGS a členom strešnej organizácie Rada mládeže Slovenska.

Slovenský skauting získava na svoju činnosť prostriedky najmä prostredníctvom štátnych a neštátnych grantových projektov, sponzorských darov a z členských poplatkov. Hlavná časť podpory pochádza z dotácie Ministerstva školstva SR (ktorá je ale každoročne menšia a menšia), ďalšie prostriedky získavame z nadácií, grantových programov štátnych inštitúcií a podnikateľského sektoru, od svetových skautských organizácií, z členských poplatkov a príspevkov... Časť našich finančných zdrojov tvoria aj dary, sponzoring a od roku 2002 aj 2% z daní právnických a fyzických osôb.
 
3.2 Štruktúra SLSK
Najvyšším orgánom Slovenského skautingu je snem, ktorý sa schádza každé dva roky. V období medzi snemami riadi organizáciu Náčelníctvo SLSK. Regionálnu úroveň tvoria oblasti a zbory, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a poskytujú právnu a finančnú záštitu a podporu pre dobré pôsobenie skautských oddielov.  V súčasnosti má Slovenský skauting vyše 7 000 členov, z toho 90 % vo veku 6 - 26 rokov.
 
3.2.1 Národná úroveň
Najvyšším orgánom Slovenského skautingu je Snem, ktorý sa schádza každé dva roky. Snem volí z radov dobrovoľníkov Náčelníctvo SLSK, ktoré usmerňuje chod organizácie a zastupuje ju pred inými subjektmi medzi snemami.
Úlohy spojené s riadením organizácie vykonáva Ústredie SLSK ako výkonný orgán. Pracujú v ňom profesionálni zamestnanci, ktorí sa starajú o administratívu, financie, účtovníctvo, publikačnú činnosť, vzťahy s verejnosťou, vedenie veľkých projektov a podporu pre vodcov a ich zložky.

3.2.2 Oblasť
Medzistupňom medzi náčelníctvom a zbormi je skautská oblasť. Zbory v určitom regióne sa môžu spojiť a vytvoriť oblasť, ktorá poskytuje servis zborom, zabezpečuje kurzy a vzdelávanie dospelých členov skautingu, rozširuje skauting do ďaších miest a obcí a usporadúva regionálne skautské akcie. Na Slovensku existuje 9 skautských oblastí - Bratislavská, Nitrianska, Podtatranská, Žilinská, Stredoslovenská, Trenčianska, Trnavská, Východoslovenská a Rómska, ktorá koordinuje činnosť skautov rómskej národnosti.
 
3.2.3 Zbor
Zbor je dobrovoľným zoskupením 2 a viacerých oddielov a vedie ho zborový vodca so zborovou radou. Zbor zabezpečuje  priestorové, finančné, materiálne a personálne podmienky pre prácu s deťmi v oddieloch a družinách. Zbor má právnu subjektivitu, čiže môže oficiálne vystupovať v mene skautingu pred úradmi, uzatvárať zmluvy, získavať financie a pod. V tomto smere je základnou a úplne samostatnou jednotkou. V zbore zväčša bývajú zastúpené všetky vekové kategórie a obe pohlavia. Tým vytvára veľmi rôznorodé a pestré spoločenstvo ľudí. Mladý človek automaticky prechádza v rámci jedného zboru vlčiackym, skautským a roverským oddielom.

3.2.4 Oddiel
Dve a viac družín (spravidla 3 - 4) tvorí oddiel, ktorý je základnou výchovnou jednotkou. Vedie ho oddielový vodca v spolupráci s radcami jednotlivých družín. Spolu s ďalšími dospelými pomocníkmi tvoria oddielovú radu, ktorá sa pravidelne schádza a prejednáva otázky programu, výchovy a organizácie.
Máme 350 skautských oddielov, skautov nájdete v 120 mestách a obciach na celom Slovensku.
 
3.2.5 Družina
Chlapec či dievča sa okamžite po vstupe do skautingu stáva členom družiny, ktorá ho príjíma medzi seba. Je to skupina 6 – 10 detí, ktorú vedie ich starší a skúsený rovesník – družinový radca. Je to základná jednotka, v ktorej prebieha väčšina skautského programu.
 
4 Vieme kto sú skauti?
SLSK stratil v poslednom roku až 1000 členov. Je to zapríčinené odchodom starších roverov a skautov. Pričom nové deti neprichádzajú do oddielov a zborov. Informačná technológia zapríčinila „odprírodnenosť“ novej generácie. Deti sa stále viac pohybujú vo virtuálnej realite hier, zábavy a filmov zavreté vo svojich izbách a ich priamy kontakt s prirodzeným svetom sa znižuje. Dnešné dievčatá a chlapcov potrebujú viac ako kedykoľvek predtým vytiahnuť von, ponúknuť im romantiku táborových ohňov, ukázať im krásu a harmóniu krajiny, stavať ich pred výzvy  jednoduchého postarania sa o seba, naučiť ich vážiť si cenu vody a jedla, pomôcť im vnímať hodnotu stvorenia a hľadať jeho zmysel. Mladí ľudia dnes takisto čelia tlaku bulvarizácie, živočíšnosti a násilia, ktoré sa každú minútu valia z televízií, časopisov a rádií. Tie otupujú vnemy a sťažujú orientáciu k hodnotám. Pod ich vplyvom je ťažšie rozlíšiť dobro a zlo, hľadať krásu, rozoznať umenie od braku. Navyše, tlak konzumnej kultúry robí deti pohodlnejšími, zvyknutými prijímať a málo sa prekonávať, čím ich oberá aj o silu vyberať si náročnejšie  cesty a hľadať vyššie hodnoty.
Ale to nieje hlavná príčina straty členstva skautingu.
 
4.1 Anketa „Vieme kto sú skauti?“
Z prieskumu, ktorí sme robili medzi ľuďmi ako aj medzi študentmi GJGT vyplýva, že väčšina ľudí má na skauting skreslený názor ktorý je ovplyvnený práve po väčšine konzumnou kultúrou, kde deti nepotrebujú ísť von a vnímať krásu. Stačí, keď ju vidia v televízii. Väčšina ľudí si myslí, že skauti sú ľudia, ktorý behajú po lese s nožíkom, na krku so šatkou a zbierajú bobríkov. Pýtali sme sa 103 ľudí či poznajú skautov a či vedia niečo o skautskej organizácii. A ako uvádzame v prílohe C, väčšina až 41 má na skauting skreslený pohľad. To znamená, že opýtaný majú istú predstavu, ktorá je vo väčšine mylná a zakladá sa iba na tom čo daný človek videl v TV alebo počul v iných masmédiách. 20 ľudí poznalo skautov a mali informácie o ich činnosti. Čo nás prekvapilo, nečakali sme až taký veľký počet. 18 ľudí skautov nepoznalo a poniektorí slovo skauting počuli prvý krát. 13 ľudí slovo skauting už počulo, ale nehovorilo im to veľa. Buď nemali záujem o ich činnosť, počuli o skautoch iba útržkovito, alebo ich poznali skôr z histórie. No a 11 ľudí boli trochu extrémisti, prirovnávali skautov k pionierom a predchádzajúcim režimom. Vždy, keď sme sa pýtali ľudí snažili sme sa im aspoň trochu priblížiť skautskú organizáciu. Táto práca mala informovať ľudí, čo sme sa snažili plniť. Ľudia vo väčšine nechceli odpovedať, nemali čas a vždy sa niekam ponáhľali. No našli sme aj tých čo si našli na pár sekúnd čas aby nám pomohli.

Popri ankete sme aj zistili, že tí mladí čo poznali skauting, niektorí by sa aj pridali ale je to organizácia, ktorá sa medzi mládežou nenosí. Chlapec-skaut nemá také meno ako chlapec-futbalista, a pritom môže byť v niečom aj lepší.
Vieme, že sú také prípady, keď v triede zistia, že ich spolužiak je skaut, začnú sa mu vysmievať a robiť si z neho posmešky, poprípade budú mať narážky na jeho činnosť vo voľnom čase. Aj ja som si tým prešiel. A práve v tom je kameň úrazu. Mladý človek si teraz myslí, že ak sa pridá ku skautom, budú si z neho robiť srandu a vyčlenia ho z kolektívu. To však treba zmeniť. Ale je pravda aj to, že skauting je vo svojej podstate uzavretou organizáciou. Uzavretou pred okolitým svetom. To sa snažíme zmeniť. Každý rok organizuje niekoľko desiatok skautských zborov nábory s veľkými happeningmi na námestiach alebo v parkoch. Ich výsledok je vždy rovnaký. Na happening príde niekoľko desiatok detí. Na ponáborovú schôdzku prídu štyri nanajvýš päť detí. Aj náš zbor organizoval tento rok v septembri takýto nábor. A výsledok? Prišlo päť detí. A to sme boli v niekoľkých školách. O happening bol tiež záujem. Prvá schôdzka skončila fiaskom.

Pýtali sme sa skautov, čo im skauting dal. Odpovede boli jednoznačné. Skauting im dal priateľov, životný štýl, zážitky, ktoré by bez skautingu nikdy nezažili. Ale najviac nám skauti odpovedali, že skauting im dal rodinu. Veľkú skautskú rodinu. 

Americký skauting má veľmi dobré meno. Ak je človek napríklad orlím skautom, otvára mu to dvere takmer všade. V spoločnosti to dokonca niekedy znamená viac ako univerzitný diplom, ak osoba s ktorou hovorí vie o skautingu. Keď sa niekto uchádza o prácu a človek, ktorý číta moju žiadosť, vie o skautingu, a to je veľmi bežné, lebo skauting je v Amerike veľký, veľmi to človeku pomôže. Samozrejme, že sa človek nesnaží stať orlím skautom preto, že mu to pomôže dostať prácu, ale preto, že mu to pomáha rásť vo všeobecnosti.

A prečo to nieje tak aj u nás, na Slovensku?
Ľudia na Slovensku nejavia záujem o skauting. To málo čo ľudia vedia o skautoch je skreslené minulým režimom, alebo masmédiami. A pritom skauting na Slovensku vykonal už veľa. Napríklad najväčšia dobrovoľnícka akcia so zahraničnou účasťou v dejinách Slovenska „Dobrovoľníci pre Tatry“, kde skauti zo Slovenska i zahraničia pomáhali čistiť naše veľhory od kalamity, ktorá ju postihla. Organizovali aj najväčšiu medzinárodnú akciu v dejinách SR Tatracor, na tomto tábore sa zúčastnilo až 2200 skautov z celej Európy. Medzi väčšie projekty patril aj projekt „Mojich 8 hodín“. Tu skauti odpracovali pre mesto, obec alebo školu. Dokopy skauti odpracovali niekoľko tisíc hodín. Skauti nedostávajú taký priestor v médiách ako by mali. Keď je niečo v médiách o skautoch, ide väčšinou len o útržkové informácie vyňaté z kontextu, pričom si človek nedokáže predstaviť o čo tým skautom ide.
To sa musí zmeniť, keď budú ľudia vedieť viac o skautoch. Ak budú vedieť viac, bude aj skautov viac. A to bude len lepšie pre Slovensko. Po prvé skauting vychováva vzorných občanov. Po druhé deti nebudú mať čas, a ani nebudú chcieť drogovať alebo sa dostať do zlej partie kriminálnikov.
 
5 Môj prínos skautingu
Dnes je tomu už 10 rokov od kedy som po prvýkrát vošiel do našej starej klubovne. Pamätám si to ako včera. Prišiel ku mne Ľuděk, môj vtedajší vodca, a predstavil mi to čomu som verný už tých dlhých 10 rokov a to čo ma už toľkému naučilo a stále učí. Ako účastník na najväčšom Jamboree vôbec – Jamboree 2007, som mohol spoznať pravú silu skautingu, čo vo mne zanechalo zážitok na celý život. Skauting mi dal strašne veľa skúseností, zážitkov na nezabudnutie, rodinu, priateľov na život a smrť a hlavne spravil zo mňa to čím som.

A čo som priniesol?
Už je tomu tri roky čo vediem družinu chlapcov vo veku osem až jedenásť rokov. Už sme spolu čo to zažili a spolu sa naučili. Aktívne som spolupracoval pri náboroch kde som bol spolu s našimi skautkami vo viacerých školách. Už niekoľko rokov sa podieľam na spoluorganizovaní skautského hudobného festivalu SOARÉ, ktorý patrí medzi najväčšie každoročné akcie v skautingu. Samozrejme je to nespočetne veľa družinoviek, výletov, akcií na ktorých som bol a ktoré som pomáhal organizovať. Do skautingu som priniesol, predovšetkým, kúsok seba.

Záver
“Skauting bolo to najhoršie zo všetkého zlého, čo nám hovorili niekedy v škole. Keď u nás začínal Pionier, vtedy sme si mysleli, že v skautingu pestovali deti z buržoáznych rodín. Tak to hovorili aspoň nám, školákom. Ale potom, neskôr, keď som sa s tým zoznámil bližšie, zistil som, že sú to vlastne tie najkvalitnejšie, najhumanistickejšie zásady, aké sa k mladým ľuďom môžu dostať. Keby som mal dnes možnosť zažiť ho ako chlapec, tak by som ho určite chcel zažiť v tej krásnej, možno romantickej podobe. Lebo skauting romantiku naozaj ponúka. Ale najmä v tej peknej medzi3udskej podobe. Mal som dobrého priateľa, ktorý dokonca veľmi aktívne pracoval v skautingu, a ten ma do toho zasvätil a vysvetlil všetky veci okolo. Tak som si po mnohých rokoch poopravil mienku a naopak, začal som mať k skautingu veľmi pekný a pozitívny vzťah, ktorý pretrváva dodnes.” Stanislav Štepka

Žiadna kniha nedokáže dostatočne opísať skauting a pomenovať jeho podstatu v pravej miere akej je. Skauting sa nedá vysvetliť ani slovom ani písmom, skauting treba zažiť. Touto pracou som chcel predstaviť, ukázať aspoň z časti čo to znamená skauting pre tých čo to nepoznajú alebo majú skreslený pohľad. V dnešnej dobe, kde je mládež čoraz ťažšie odtrhnúť od počítačov a televíznych obrazoviek je skauting tým najvhodnejším “krúžkom“ pre deti. A v neposlednej rade nič lepšie ako skauting doteraz nikto nevymyslel. Touto prácou sme chceli poukázať na to, že skauting tu stále je, bol a bude. Ale na to aby tu bol aj pre budúcnosť potrebuje mládež, ktorá skautingom iba získa a nič nestratí.

Preto vrelo doporučujeme skauting všetkým. V skautingu sú zakorenené tie najkvalitnejšie a najhumanistickejšie zásady, aké sa k mladým ľuďom môžu dostať. Keby skauting nebol dobrý, neprežil by dve zrušenia, dve svetové vojny a dva totalitné režimy. Ale teraz v demokracii je možné, že zanikne. Ak mládež nespozornie a neobráti sa k hodnotám, ktoré zaplavili na začiatku 20.storočia svet. Som hrdí na to, že som skaut a že to, čo robím, má cenu.