Prijatie eura na Slovensku

Prijatie eura na Slovensku  

Úvod:
Mnohí ľudia žijú v presvedčení a v niekedy aj v neopodstatnených obavách zo zavedenia eura na Slovensku.
 
Tento projekt a aj my autori projektu si dávame za cieľ zistiť množstvo informácii ktoré majú hlavne mladí ľudia o zavedení eura v SR.
Zároveň sa budeme snažiť podať čo najpresnejšie a zaujať nezaujatý postoj k danej problematike aby sme vytvorili pristor pre študentov na vytvorenie vlastného názoru. Budeme sa snažiť vyvrátiť niektoré tvrdenia politických predstaviteľov ktoré sú v rozpore s vyhláseniami odbornej verejnosti. Zároveň sa budeme snažiť porovnávať informácie a názory ktoré sme získali z internetu a oficiálnych zdrojov s našimi osobnými názormi a  názormi študentov. Náš projekt obsahuje aj praktické informácie kde a akým spôsobom získať ďalšie informácie. Študentov oboznámime aj s časovým harmonogramom prijatia eura na Slovensku a s jeho najvýznamnejšími medzníkmi.Projekt bude obsahovať aj vyhodnotenie ankety ktorá prebiahala medzi študentami gjgt a medzi náhodnými občanmi ktorých sme požiadali a vyplnenie našej ankety v jednom nemenovanom nákupnom centre. Ďalej študentov oboznámime s euro bankovkami a s euro mincami. Taktiež budú študentom prezentované slovenské podoby euro mincí ktoré sa budú raziť v kremnickej mincovni.
 

EURO – Aktuálne kurzy mien ECB

1. História spoločnej meny Európskej únie- eura
Prvá zmluva o založení Európskeho spoločenstva neobsahovala žiadne ustanovenia týkajúce sa menovej integrácie, o skutočnej menovej únii ani nehovoriac. Rozšírenie spoločného trhu a nestabilita, či nepredvídateľnosť výkyvov jednotlivých menových kurzov však čoskoro navodila otázku o založení menovej únie. Na haagskom samite v roku 1969 bolo vytvorenie hospodárskej a menovej únie označené za oficiálny cieľ európskej integrácie. Bol založený osobitný výbor tzv. Wernerova skupina, ktorá mala vypracovať správu o možnostiach dosiahnuť tento cieľ. Podľa tejto správy sa v rokoch 1971 až 1980 v niekoľkých etapách mala vytvoriť hospodárska a menová únia. Ropná kríza v roku 1973 so všetkými jej hospodárskymi aj politickými dôsledkami však spôsobila, že uskutočňovanie Wernerovho plánu sa zablokovalo už v začiatočnej fáze.

Po neúspechu Wernerovho plánu sa v programe Európskeho spoločenstva na dlhý čas upustilo od koncepcie menovej únie. Po roku 1987 sa však znova dostalo na program vytvorenie spoločnej meny všetkých štátov Európskeho spoločenstva. V roku 1989 výbor na čele so Jacquom Dellorsom, ktorý mal za úlohu vytýčiť ciele pre menovú úniu,  predložil správu, v ktorej vyznačil program založenia hospodárskej a menovej únie.

Dellorsov plán v mierne pozmenenej forme bol podpísaný 7. februára 1992 ako Maastrichtská zmluva.  Podľa Maastrichtskej zmluvy je program zavedenia spoločnej meny právne záväzný pre členské štáty Európskej únie okrem Spojeného kráľovstva a Dánska, ktoré dostali možnosť uplatniť štatút „opt-out" (rozhodnutie o neúčasti) a slobodne sa rozhodnúť, či jednotnú menu zavedú, alebo nie. O pevnom rozhodnutí, prijať spoločnú menu, hláv štátov a vlád svedčí skutočnosť, že napriek ťažkostiam bol 15.- 16. decembra 1995 na madridskom samite vytýčený dátum 1. január 1999 ako posledný termín ustanovený zmluvou na začatie poslednej etapy prijatia spoločnej menovej únie. Hlavy štátov a vlád pokrstili európsku menovú jednotku „euro"; tento názov bol zrozumiteľný a explicitný vo všetkých 11 oficiálnych jazykoch. Bola oznámená aj časová postupnosť krokov prechodu na euro.

Historickým dňom sa teda stal 1. január 1999, kedy sa jedenásť z pätnástich krajín Európskej únie (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko) nezvratne rozhodlo stanoviť konverzné kurzy medzi svojimi národnými menami a eurom a tým vytvorilo eurozónu, a teda menovú úniu so spoločnou menou.  V roku 2001 sa k týmto jedenástim štátom pridáva aj Grécko a spoločne sa všetky štáty začínajú pripravovať na prijatie spoločnej meny euro.  Počas prechodného obdobia, ktoré bolo schválené na Madridskom summite na 3 roky (v prípade Grécka trvalo prechodné obdobie len rok) bolo euro používané iba ako účtovná mena.

Presne 1. januára 2002 sa však vo všetkých dvanástich krajinách zavádzajú nové mince a bankovky, a euro sa stáva nielen účtovnou jednotkou, ale aj hotovostnou jednotkou. Podľa časového plánu z Madridu sa národné meny mali používať ako oficiálne platidlo popri eure maximálne po dobu šiestich mesiacov. Tento dvojitý obeh mal teda existovať do 1.júla 2002, keď sa národné meny mali stiahnuť z obehu. V septembri 1999 však rada ministrov financií prijala rozhodnutie týkajúce sa presného trvania dvojitého obehu a rozhodla, že by nemalo presiahnuť dva až tri mesiace. Napokon sa členské štáty dohodli, že výmena mien a stiahnutie národných mien z obehu sa v zúčastnených členských štátoch musí skončiť do 28. februára 2002 a euro sa stane jediným oficiálnym platidlom od 1. marca 2002.

Slovinsko bolo prvou krajinou z 10 európskych krajín, ktoré sa pripojili k EÚ v 2004 roku, ktorá prijala euro 1. januára.2007. Cyprus a Malta sa pripojili 1.januára.2008, čím sa zdvihol počet členských štátov eurozóny na 15. So súhlasom Európskeho spoločenstva je euro legálnym platidlom aj v niektorých krajinách, ktoré nie sú členom EÚ. Ide o malé krajiny, ktoré ani pred zavedením eura nepoužívali svoju vlastnú menu. Patrí sem San Marino, Monako a Vatikán. Bez formálnej dohody však euro používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna hora a Andorra.

2. Konverzné kurzy jednotlivých mien členských štátov Eurozóny voči Euru
• Belgicko 40,3399 BEF/EUR
• Nemecko  1,95583 DEM/EUR
• Grécko 340,750 GRD/EUR
• Španielsko 166,386 ESP/EUR
• Francúzsko  6,55957 FRF/EUR
• Írsko  0,787564 IEP/EUR
• Taliansko 1936,27 ITL/EUR
• Luxembursko 40,3399 LUF/EUR
• Holandsko 2,20371 NLG/EUR
• Rakúsko  13,7603 ATS/EUR
• Portugalsko 200,482 PTE/EUR
• Fínsko  5,94573 FIM/EUR
• Slovinsko 239,640 SIT/EUR
• Malta 0,4293 LM/EUR
• Cyprus 0,585274 CYP/EUR

3. Výhody, ktoré prinesie euro

• Stabilná mena, ktorá umožňuje dlhodobejšie plánovať v mnohých oblastiach
hospodárskej činnosti
 
• Nízku infláciu, ktorá chráni hodnotu investícií, úspor a miezd
 
• Cenovú transparentnosť, ktorá podporuje konkurenciu, udržiava nízke ceny,
a vďaka ktorej sú európske podniky konkurencieschopnejšie
 
• Úspory nákladov na výmenu peňazí, čím sa uvoľnil kapitál na investície
a miliónom občanov sa umožnilo jednoduchšie a pohodlnejšie cestovať
 
• Vyššia integrácia finančných trhov, čo znamená, že investičný kapitál sa môže
v eurozóne voľne pohybovať
 
• Väčšiu ekonomiku prinášajúcu väčšiu stabilitu a menej rizika a neistoty pre
každého
 
• Obmedzenia z hľadiska rozpočtových deficitov a štátneho dlhu, čo pomáha
zabezpečiť udržateľnosť verejných financií do budúcnosti
 
• Väčšiu váhu EÚ v svetovej ekonomike a významnejšiu úlohu EÚ
v medzinárodnom meradle
 
• Väčšiu oblasť medzinárodného obchodu – čo prináša prospech podnikom v EÚ
a ich obchodným partnerom
 
• Hmatateľný symbol európskej identity v peňaženkách a myslení ľud
 
4. Nevýhody, ktoré prinesie prijatie eura
 
• Nárast cenovej hladiny- zníženie životnej úrovne
• Strata nezávislej menovej politiky ako nástroja na stabilizáciu ekonomiky
• Znehodnotenie úspor, pravdepodobne mierne vyššia inflácia
• Jednorazové náklady na výmenu meny 0,3 až 0,8% HDP
 
5. Prijatie eura na Slovensku
 
5. 1 Maastrichtské kritériá:
Slovensko sa vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 zaviazalo prijať spoločnú menu Európskej únie. Ešte v minulom volebnom období sa zaviazalo prijať euro k 1. januáru 2009  a súčasná vláda tento záväzok v programovom vyhlásení podporila. Nemáme možnosť nikdy neprijať euro („opt-out“) ako má Dánsko a Veľká Británia.
 
Slovenská republika musí pred vstupom do eurozóny, ako každý iný štát EÚ mimo eurozóny splniť štyri konvergenčné kritéria, takzvané Maastrichtské kritériá:
 
- kritérium sa týka verejných financií. Deficit verejných financií za posledný rok pred  hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.
- kritériom je inflačné kritérium. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu.
- kritériom je stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2%.
- kritériom je stabilita výmenného kurzu. Slovenská koruna musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II)

5. 2 ERM II:
25. novembra  2005 vstúpilo  Slovensko do ERM II, čo je systém riadenia kurzov mien krajín Európskej únie, pripravujúcich sa na zavedenie eura. Cieľom ERM II je podporiť stabilitu kurzov krajín EÚ, ktoré zatiaľ nie sú členmi eurozóny. V rámci ERM II je určená centrálna parita meny krajiny voči euru na šesť platných číslic a fluktuačné pásmo, ktoré je štandardne +/-15%.
Slovenská koruna vstúpila dňa 28. novembra 2005 do Mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Slovensko navrhlo, aby centrálna parita bola určená na aktuálnej trhovej úrovni kurzu. Tento návrh bol ostatnými stranami akceptovaný. Centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni 1 euro = 38,4550 Sk.  Spodná hranica pre povinné intervencie bola teda určená na 32,6868 SKK/EUR a horná hranica na 44,2233 SKK/EUR.
Dňa 19.3.2007 na žiadosť Slovenskej republiky zmenili Európske štruktúry centrálnu paritu pre prijatie eura. Nová centrálna parita bola stanovená na úrovni 1 euro = 35,4424 Skk. Tým sa zmenili aj hranice fluktuačného pásma. Horná hranica pre povinné intervencie je teraz 40,7588 Skk/EUR a spodná hranica je 30,1260 Skk/EUR.
 
Pri vstupe do ERM II sa Slovensko zaviazalo:
 
• podporovať taký vývoj miezd, ktorý bude v súlade s rastom produktivity práce,
 
• naďalej uskutočňovať zdravú fiškálnu politiku, ktorá podporí hospodársku stabilitu, nízku infláciu a konvergenčný proces,
 
• k rozpočtovej disciplíne, ktorá bude založená na opatreniach trvalého charakteru,
 
• k sprísneniu fiškálnej pozície v prípade, že to bude nevyhnutné,
 
• k štrukturálnym reformám na ďalšie posilnenie flexibility hospodárstva a zníženie nezamestnanosti,
 
• k ostražitosti voči rizikám príliš rýchleho rastu úverov v ekonomike.
 
Vstup do ERM II je zo strany európskych partnerov potvrdením, že hospodárska politika na Slovensku vytvára stabilné prostredie. Kurzová stabilita jednotlivých štátov Európskej únie je spoločným záujmom všetkých členov. Zároveň vstupom do ERM II bol podporený aj stabilný rozvoj slovenského hospodárstva. Udržanie kurzovej stability bude spoločnou zodpovednosťou vlády SR a Národnej banky Slovenska.

6. Postup pri zavedení eura
6. 1  Banky a finančný sektor:
Občania budú mať viacero možností získať eurové bankovky a mince. Do stanovených limitov si budú môcť bezplatne vymeniť koruny za eurá v bankách, alebo uskutočniť hotovostné výbery z účtov. Bankomaty budú odo dňa 1. januára 2009 vydávať výlučne euro. Počas duálneho obehu do 16. 1. 2009 budú môcť občania platiť v obchodoch aj korunami, ale obchody budú vydávať iba v eure. Po skončení duálneho obehu bude možné bezplatne vymeniť korunové bankovky za eurá v bankách do konca roku 2009 a mince do júna 2009. NBS bude bezplatne vymieňať bankovky bez časového obmedzenia a mince 5 rokov po zavedení eura.

Všetky účty klientov bánk, ale tiež úverové produkty, akreditívy, záruky a šeky budú prepočítané na eurá. Prepočty sa uskutočnia presne podľa konverzného kurzu a pravidiel zaokrúhľovania, o čom budú klienti vopred informovaní.
Úrokové sadzby a iné podmienky budú v súlade so zásadou kontinuity kontraktov zachované. Pri cenných papieroch bude nevyhnutné prepočítať na eurá ako ich menovité, tak aj trhové hodnoty. Pri cenných papieroch s nižšou hodnotou budú určené presnejšie pravidlá zaokrúhľovania ako na najbližší eurocent. ( Napríklad hodnoty dôchodkových jednotiek sú už v súčasnosti určované s presnosťou na 4 desatinné miesta, po zavedení eura sa táto presnosť ešte zvýši, keďže euro má rádovo vyššiu hodnotu ako koruna)
 
6. 2  Účtovníctvo, výkazníctvo, dane, mzdy:
Okrem zabezpečenia schopnosti vlastnej činnosti vytvoria orgány verejnej správy aj pravidlá pre súkromný sektor. Zmenia sa pravidlá v účtovníctve a výkazníctve, na eurá budú prispôsobené výpočty daňových povinností a tarifné platy. Tiež budú prepočítané dávky a príspevky sociálneho a zdravotného poistenia.
 
6. 3 Verejná správa a samospráva:
Orgány štátnej správy a ústrednej samosprávy sa budú musieť na zavedenie eura pripraviť podobne ako všetky ostatné inštitúcie. Najdlhší a najnáročnejší bude proces úpravy finančných informačných systémov.
 
6. 4  Podnikateľská sféra:
Bude musieť uskutočniť všetky potrebné kroky na to, aby mohli jednotlivé spoločnosti a podnikatelia vykonávať svoju činnosť aj po zavedení eura. Úlohy hlavne pre maloobchod poskytovateľov služieb vyplývajú aj z pravidiel ochrany spotrebiteľa.

6. 5 Účtovníctvo, výkazníctvo, informačné systémy:
Všetky podniky sa budú musieť prispôsobiť novým pravidlám účtovania a výkazníctva v eure. Potreby podnikov však pôjdu nad rámec zákonných povinností. Bude nevyhnutné prispôsobiť všetky finančné informačné systémy, zabezpečiť vzdelávanie a informovanie pracovníkov a zákazníkov.

6. 6 Legislatívne úpravy:
Zavedenie eura ako zákonného platidla bude zasahovať do širokého okruhu života celej spoločnosti. Príslušné orgány verejnej správy a samosprávy budú musieť upraviť veľké množstvo právnych predpisov..

6. 7 Duálne oceňovanie a duálny obeh:
Počas obdobia duálneho oceňovania musia byť všetci predajcovia pripravení označovať ceny v korunách aj v eurách. V období duálneho obehu musia byť pripravení prijímať platby aj v korunách aj v eurách, ale vydávať budú iba v eurách.
 
6. 8 Prepočítanie základných imaní a podielov na majetku:
Základné imanie podnikov, podiely a akcie budú prepočítané na eurá. Pri tom sa musí zabezpečiť, aby súčet hodnôt jednotlivých podielov alebo akcií bol po prepočítaní a zaokrúhlení naďalej rovný prepočítanému základnému imaniu.

6. 9 Legislatívne potreby zavedenia eura:
Euro bude na Slovensku zavedené rozhodnutím Rady EÚ. Tým sa stanú na území Slovenskej republiky účinné nariadenia Rady o zavedení eura, o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura a o výmenných kurzoch. Tieto nariadenia preto nebude treba explicitne prebrať do slovenského právneho poriadku. Bude však potrebné s nimi a aj s ďalšími právnymi aktmi Európskeho spoločenstva uviesť do súladu právne predpisy. Slovenské zákony tiež budú musieť upraviť tie oblasti, ktoré neupravuje právo spoločenstva.
 
6. 10 Generálny zákon:
Legislatívne potreby všeobecného charakteru bude riešiť generálny zákon (zákon o niektorých opatreniach súvisiacich so zavedením eura). Týmto zákonom sa upraví najmä zavedenie eura na Slovensku, prepočet z korún na eurá, pravidlá duálneho oceňovania, kontroly a dozoru. Zákon pripraví ministerstvo financií, ministerstvo spravodlivosti,  ministerstvo hospodárstva a NBS.

6. 11 Druhá skupina zákonov:
Užšia skupina zákonov bude musieť byť novelizovaná pred dňom zavedenia eura. Sú to zákony, na ktoré bude mať zavedenie eura závažný dopad, alebo ktorých zmeny sú dôležité pre zabezpečenie právnej istoty a hladkého prechodu na euro. Súlad medzi úpravami jednotlivých zákonov zabezpečia ministerstvo financií a ministerstvo spravodlivosti.
 
6. 12 Tretia skupina zákonov:
Veľká skupina ďalších zákonov obsahuje údaje v slovenských korunách alebo iné ustanovenia, ktorých sa dotkne zavedenie eura. Tieto predpisy však nebude nutné, ani možné, novelizovať pred dňom zavedenia eura. Budú sa na ne vzťahovať ustanovenia generálneho zákona. Predpisy v tretej skupine budú novelizované postupne po zavedení eura, keď bude aj iný dôvod na ich úpravu.

7. Euro a občania
Zavedenie eura z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny. Štatistické údaje krajín eurozóny to potvrdzujú. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 – 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %).
 
7. 1 Koncepcia ochrany spotrebiteľa:
Po prepočítaní na eurá budú ceny v číselnom vyjadrení úplne odlišné ako terajšie ceny v korunách. Niektorým spotrebiteľom to sťaží posudzovanie, ako výhodné alebo nevýhodné sú ceny konkrétnych tovarov a služieb. Úlohou ochrany spotrebiteľa je zabrániť, aby dočasne znížená orientácia spotrebiteľov v cenách bola zneužitá na zvýšenie niektorých cien. Podrobnejšie postupy budú obsahom koncepcie ochrany spotrebiteľa, ktorú pripraví ministerstvo hospodárstva (Ficova vláda).
 
7. 2 Duálne oceňovanie:
Hlavným nástrojom zvýšenej ochrany spotrebiteľov bude duálne oceňovanie. Ceny všetkých tovarov a služieb budú prepočítané presne podľa konverzného kurzu a duálne označované primeraným spôsobom aj v korunách a aj v eurách. Duálne oceňovanie sa začne najneskôr jeden mesiac po určení konverzného kurzu Radou EÚ, teda približne 5-6 mesiacov pred zavedením eura. Spotrebitelia si tak budú môcť zvyknúť na hladinu cien v eurách. V duálnom oceňovaní budú predajcovia povinne pokračovať do konca roku 2009 a dobrovoľne ešte šesť mesiacov.
 
7. 3 Duálne výpisy z účtov, výplatné pásky, faktúry ...:
Podobne ako pri duálnom oceňovaní tovarov a služieb sa bude postupovať aj pri ostatných finančných informáciách, ktoré občania dostávajú. Duálne budú uvedené hodnoty na výpisoch z bankových účtov, výplatné pásky, dôchodkové a sociálne dávky, účty a faktúry.
 
7. 4 Monitorovanie cien, kontrola a riešenie sporov:
Vývoj cien v rokoch 2008 a 2009 bude dôkladne monitorovaný. O výsledkoch prieskumov a kontroly budú spotrebitelia pravidelne informovaní. V prípade porušenia pravidiel budú konať orgány dozoru. Spotrebitelia sa budú môcť obrátiť aj na súdy, riešiť spory mimosúdnou cestou alebo dať podnety a sťažnosti zodpovedným orgánom. Ficova vláda sa snaží presadiť trestno právnu-zodpovednosť voči tzv. špekulantom. Avšak nerieši zvyšovanie cien v tomto období ktorým sa podnikatelia pripravujú na euro.
 
7. 5 Zdroje informácií a Informačná kampaň:
Pre úspešné zavedenie eura je dôležité, aby každý subjekt bol včas, správne a v dostatočnom rozsahu informovaný o všetkých súvislostiach, ktoré pre neho zo zavedenia eura vyplynú. Informačná kampaň bude mať informačný a vzdelávací charakter. Hlavná informačná kampaň bude orientovaná na obyvateľstvo. Osobitná pozornosť bude venovaná citlivým skupinám (seniori, deti, zdravotne postihnutí, osamelo žijúci, menšiny) a ekonomicky slabším regiónom Slovenska.

7. 6 Malí podnikatelia:
V oblasti podnikateľskej sféry sa informačná kampaň sústredí na malé a stredné podniky, veľkým podnikom a inštitúciám budú poskytnuté potrebné informácie, ale nebude voči nim vyvíjaná špecifická kampaň. Podnikatelia a podnikateľské subjekty musia vo vlastnom záujme požiadať svoju banku o predzasobenie eurami do 15.maja. aby zabezpečili bezproblémové vydávanie v eurách po 1.januári 2009. NBS im potrebné množstvo hotovosti zamení bezplatne v dostatočnom predstihu.
 
7. 7 Komunikačné nástroje:
Pre každú cieľovú skupinu budú zvolené vhodné komunikačné nástroje. Vo všeobecnosti medzi ne budú patriť informácie v médiách, vrátane inzercie, univerzálny tlačový materiál doručený do každej domácnosti, internetová stránka, rôzne brožúry, letáky, plagáty, billboardy, audiovizuálne materiály, bezplatná telefonická linka, odborné konferencie, školenia a prednášky. Momentálne je Fico vláda kritizovaná z nedostatočného informovania občanov. V reklamnom spote boli chyby.
 
7. 8 Harmonogram kampane:
Hlavná časť informačnej kampane sa uskutoční v roku 2008. Niektoré informačné aktivity budú pretrvávať aj v roku 2009. Informácie pre podnikateľov však budú poskytované už od roku 2005, aby sa mohli v dostatočnom predstihu začať pripravovať na zavedenie eura.
 
7. 9 Flexibilita kampane
Informačná kampaň bude flexibilne reagovať na priebežné výsledky prieskumov verejnej mienky a bude vedená tak, aby adresáti nemuseli informácie spojené s prechodom na euro vyhľadávať sami, ale aby sa k nim cez vhodné komunikačné kanály včas dostávali do miesta bydliska, do domácností, do škôl, na pracoviská a pod.
Zatiaľ sa tak nedeje.
 
8. Eurové bankovky
Európske bankovky, ktoré navrhol rakúsky výtvarník Robert Kalina, majú rovnaký dizajn pre všetky zúčastnené štáty. Bankovky v nominálnych hodnotách 5, 10, 20, 50, 100, 200, 500 eur zobrazujú architektonické motívy inšpirované "storočiami a štýlmi Európy". Vyobrazené motívy nepredstavujú konkrétnu stavebnú pamiatku, ale charakteristické prvky rôznych architektonických štýlov vo forme okien, brán a mostov.
 
Okná a dvere na lícnej strane bankovky reprezentujú ducha európskej otvorenosti a spolupráce. Dvanásť hviezdičiek Európskej únie symbolizuje dynamiku a harmóniu súčasnej Európy. Medzi ďalšie motívy patrí skratka názvu Európskej centrálnej banky v piatich jazykových mutáciách – BCE, ECB, EZB, EKT, EKP – zodpovedajúcich 11 oficiálnym jazykom Európskeho spoločenstva a zástava Európskej únie – modré pole s 12 žltými hviezdičkami usporiadanými do kruhu.
 
Most vyobrazený na rubovej strane bankovky je metaforickým vyjadrením úzkej spolupráce a komunikácie medzi národmi Európy a medzi Európou a  zvyškom sveta. Na lícnej a rubovej strane bankovky je uvedená nominálna hodnota arabskými číslami, názov meny EURO je písaný latinským a gréckym písmom.
 
Nominálna
hodnota  Rozmery v mm Prevládajúca farba  Motív
5 EUR   120 x 62   sivá   klasika – antika
10 EUR  127 x 67    červená   románsky sloh
20 EUR  133 x 72    modrá   gotika
50 EUR  140 x 77    oranžová   renesancia
100 EUR  147 x 82    zelená    barok a rokoko
200 EUR  153 x 82    žltohnedá   storočie železa a skla
500 EUR  160 x 82    purpurová   architektúra XX. storočia

9. Euromince
9. 1 spoločné strany:
Za tvárou novej meny sa skrývajú roky plánov. Európa má 8 euromincí v hodnotách 2 a 1 euro, 50, 20, 10, 5, 2, 1 cent. Líce každej euromince je rovnaké vo všetkých 12 krajinách eurozóny. Vzor predstavuje variácie mapy Európy. Dizajn európskej strany bol vybratý v súťaži organizovanej Európskou komisiou a schválený ministrami členských štátov. Európsku stranu mincí navrhol Luc Luycx z Belgickej kráľovskej mincovne a pozostáva z mapy Európy a pozadia súbežných línií spájajúcich 12 hviezd európskej vlajky.
 
1, 2 a 5-centové mince ukazujú miesto Európy vo svete.
10, 20 a 50-centové mince zobrazujú Európu ako skupinu samostatných národov.
1 a 2 eurové mince zobrazujú zjednotenú Európu bez hraníc.
 
9. 2 slovenské strany:
Národné strany slovenských eurových mincí vybrala Národná banka Slovenska na základe výsledkov celonárodnej ankety v decembri 2008. Víťazom ankety sa stal motív dvojkríža na trojvrší – štátneho znaku Slovenska, ktorý bude na jedno a dvoj eurových minciach. Na 50, 20 a 10 centových minciach bude Bratislavský hrad a na 5, 2 a 1 centových minciach Kriváň. Autormi návrhov sú Ivan Řehák (dvojkríž na trojvrší), Ján Černaj a Pavel Károly (Bratislavský hrad) a Drahomír Zobek (Kriváň).

10. Jazykové okienko
Pri bežnej komunikácii, ako aj pri formálnom styku rozlišujeme medzi nasledovnými tvarmi:

- euro - názov meny; všeobecné podstatné meno stredného rodu skloňované podľa vzoru mesto; píšeme ho s malým e na začiatku, pričom v iných jazykoch sa môžeme stretnúť aj s tvarom Euro, ktoré má na začiatku e veľké
- Eur - skratka názvu meny; píše sa s veľkým e na začiatku, ostatné písmená sa píšu malé; tento zápis je ekvivalentný pre Sk
- EUR - kód platidla vytvorený z prvých troch písmen názvu podľa; vždy sa píše veľkými písmenami; tento tvar je ekvivalentný pre zápis SKK
- 978 – medzinárodný numerický kód pre euro (obdoba medzinárodného numerického kódu „703“ pre slovenskú korunu, kódu „826“ pre britskú libru“ a kódu „840“ pre americký dolár)
 
Záver:
Pri tvorbe projektu som sa stretol s obrovským množstvom informácií ktoré sa týkajú danej problematiky. Avšak podľa výsledkov ankety je informovanosť ľudí na Slovensku k danej téme veľmi nízka. Nie preto že by bolo málo informácií ale v dôsledku toho, že sme jednoducho leniví a nezaújímame sa dostatočne o danú problematiku. My, ako autori dúfame že sme študentom poskytli dostatočné, zrozumiteľné a hlavne objektívne informácie o zavedení eura na Slovensku. Taktiež sa nám podaril zámer informovať hlavne o dôležitých informáciách ktoré su predovšetkým dôleźité pre beźného občana.