Mágia vtedy a dnes

Ostatné » Náuka o spoločnosti

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 06.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 291 slov
Počet zobrazení: 5 530
Tlačení: 394
Uložení: 394
Mágia vtedy a dnes 

Úvod
Najprv si skúsme definovať pojem mágia. Takže, čo vlastne mágia je?
Ako som tak blúdila po internete a čítala v knihách, zistila som, že existuje veľa definícii slova mágia. Napríklad že to znamená moc a veľkosť, alebo pochádza zo slova „magos“ čo znamená kňaz tak isto ako slovo „magoi“ , ktoré je z perzštiny alebo z gréckych slov „megus“ či „megein“. V každom prípade nie je až tak dôležité že z ktorého z týchto všetkých slov pochádza, ale že existuje. Mágia v pravom slova zmysle je systém techník, kde výsledná moc je daná fyzikálne nevysvetliteľnými javmi. Tu nastáva prienik duchovných síl do sveta fyzického a je sprevádzaný niekedy až udivujúcou mocou. Je definovaná  ako umenie robiť zmeny pomocou vonkajšej a nadprirodzenej sily. Vplyv mágie a jej existencia vôbec spadajú do hlbokého dávnoveku a de facto sa vyskytovala (a vyskytuje) na celom svete. V základnom ponímaní mágie treba rozlišovať dva pohľady na danú vedu. Prvým je pohľad okultistický (hermetický) a druhým je pohľad antropologický (kvázi vedecký). Antropologickému pohľadu sa venovať nebudem, nakoľko je zavádzajúci a zaoberá sa prevažne ľudovým čarodejníctvom.

Korene mágie pochádzajú z Egypta, Perzie, Babilónie a Indie. Tu nastáva ďalšie delenie smerov mágie podľa kultúr. Do Európy prenikol najviac smer Egyptský a Indický vďaka zachovaným dokumentom. Postavme mágiu do ďalších troch rovín. Prvým je svet fyzický, ďalej svet astrálny a nakoniec svet duchovný. Rovina fyzického vnímania je svetom hmotným, hmatateľným, viditeľným... Rovina astrálna pracuje a využíva astrálneho tela, astrálnych bytostí a komunikácie s nimi, vytváranie nových astrálnych bytostí (elementálov a lariev). Túto rovinu môžeme tiež nazvať psychurgia. Poslednou je rovina duchovná. Jedná sa o formu vyššej mágie a tou je theurgia. Definícia theurgie sa dá vysvetliť asi tak, že theurgia je druh mágie, kde mág pracuje na vyššej úrovni a pri svojich magických operáciách využíva bytosti vysoko inteligentné, ktoré sa tiež nazývajú géniovia.

Ďalej môžeme mágiu deliť na štyri druhy podľa cielenia magickej operácie na mágiu: bielu (ide prevažne o cieľ pozitívne ladený vykonávaný voči inej osobe), čiernu (ide o poškodenie inej osoby za pomoci astrálnych bytostí), šedú (slúži prevažne k blahu samotného mága) a mágiu červenú (jedná sa o formu sexuálnej mágie). Čierna mágia - je to spôsob vyvolávania nadprirodzených javov prostredníctvom priameho spojenia so satanom a démonmi. Biela mágia - je čiernou mágiou, zahalenou do náboženského šatu. Hoci bieli mágovia tvrdia, že nadprirodzené schopnosti im odovzdal Boh, aj tu pôsobia tie isté sily ako v mágii čiernej. Používajú kresťanskú terminológiu, hlásia sa ku kresťanstvu, odriekajú modlitby. Príkladom môže byť použivanie svätenín (sošky, sv. voda, ružence, talizmany, relikvie, krížiky). Avšak toto delenie sa vlastne používa až od 12. storočia.  Vo svojej podstate je mágia neutrálna a záleží iba na interpretovi, k akým účelom ju využije.
Ako posledné bude rozdelenie mágie na prírodnú (magia naturalis) a mágiu nadprirodzenú (magia inaturalis). Prvá uvedená je skôr spagyriou, nakoľko pomocou utajovaných znalostí o účinkoch bylín a rôznych fyzických objektov a úkonov vyvolávala účinky v psychofyzickom tele. Druhá využíva prácu v astrále (psychurgiu a theurgiu). Foriem praktikovania mágie je veľa. Ako veľmi hrubé delenie môžeme tieto praktiky rozdeliť na mechanické kúzelníctvo a vyššiu formu kúzelníctva. Mechanické kúzelníctvo sa používa k dosiahnutiu daného účelu (napr. tavením voskovej postavičky k zaisteniu smrti predstavovanej osoby). Vyššia forma sa zaoberá vyvolávaním duchov a božstiev. Táto vyššia forma sa tiež nazýva theurgia, zatiaľ čo mechanickému kúzelníctvu sa pripisuje meno mágia.
 
Cieľ našej práce
Cieľom našej práce bolo oboznámiť ľudí s mágiou.
„S mágiou je to ako s vlkmi,
sú obostretý poverami a ľudia z nich majú strach,
pretože ich nepoznajú.
 
Keď ich však spoznáme, zistíme že sú to krásne zvieratá.
No napriek tomu, že nie sú zlé,
sú to stále divé šelmy a neobozretnému môžu byť
nebezpečné...  “ (Siraeal ,http://sirael.webpark.sk/index.html)
 
1  História mágie
V súčasnosti pod mágiou rozumieme niečo úplne iné, než starí Gréci. Prv, než sa ju teda pokúsime definovať, urobme si malú historickú exkurziu, počas ktorej pochopíme, ako mágia vznikla a ako sa vyvíjali predstavy ľudí o nej. Kdesi v hlbokom praveku, keď jediný styk so skrytými svetmi a ich obyvateľmi sprostredkúvali šamani, sa začali vyvíjať prvé primitívne filozofické systémy. Podľa modernej antropológie to bolo najprv uctievanie many, energie nachádzajúcej sa v bytostiach (najmä silných jedincoch) i neživých predmetoch.

 Prvé čarovné rituály boli pravdepodobne zamerané na zhromažďovanie a využívanie many. V tom istom čase vznikol aj pojem tabu, ktorý nevratne rozdelil ľudské aktivity na ezoterné a exoterné. Druhým štádiom bol animizmus, viera, že všetko vo vesmíre má dušu. Možno práve v tomto období sa prví šamani-mágovia pokúšali kontaktovať aj iné jemnohmotné bytosti, než predkov. Tu kdesi by sme preto mohli hľadať počiatok cesty, ktorá vyvrcholila vznikom evokačnej mágie. Animizmus tiež vniesol do našej kultúry holistický princíp.

Ďalšia etapa vývoja ľudstva bola poznačená počiatkom náboženstva v podobe totemizmu a fetišizmu, ktoré mágiu obohatili o princíp analógie. Po prehistorickej mágii prišla so vznikom písma mágia historická. Historický vývoj mágie možno rozdeliť na starovek (orientálny a antický), stredovek a novovek. Prvé významné kroky učinili kňazi a čarodejníci starovekého Egypta, Mezopotámie, Indie, Číny a Ameriky. Vďaka archeológom sa nám zachovalo množstvo vtedajších zaklínadiel a rituálov, ktoré boli v tom čase ešte do veľkej miery prepojené s náboženstvom (veľa z nich ukrýva v skutočnosti modlitbu k bohom). Využívali analógiu (typu krv čierneho býka podporuje rast vlasov, pretože nesie v sebe vlastnosti svojho nositeľa), a hoci je v týchto rituáloch zjavná snaha o vedomé a koncentrované pôsobenie, využívanie prírodných síl je ešte slepé, bez snahy analizovať účinok do jedného špecifikovaného smeru. Napriek tomu je táto evolučná fáza nesmierne významná. Starovekí čarodejníci sa zaoberali liečením, divináciou (veštením), výrobou amuletov i evokáciami. Vznikali prvé mystériá a tajné spoločnosti, ktorých výskum bol už systematickejší (viď egyptský a mezopotámsky vplyv na neskoršiu židovskú kabalu, Smaragdovú dosku, či ranné čínske texty ako I Ťing). Boli to práve starovekí mágovia, kto definoval termín pravé meno a začal deliť mágiu na čiernu a bielu. Azda rovnako dôležitú revolúciu v myslení spôsobili grécki filozofi. Ich túžba po poznávaní objektivizovala mágiu, premenila ju z umenia na vedu. Antika je tiež obdobím rozkvetu mystérií (Eleuzis, Samothraké, orfická a pytagorejská škola, a pod.) a veštiarní (Delfy, Dodoma, Siwa, a pod.). Magické služby a čiastočne aj poznanie sa stávajú verejne prístupnými. Preto iste nikoho neprekvapí fakt, že v mágii sa objavujú prvé skutočné pokusy o presné definovanie prírodných zákonov práve v epoche helenizmu a rímskej dobe, teda období, ktoré spojilo vyspelé čarodejníctvo Východu s racionálnym géniom antického Západu. Metafyzický pokrok zaistený novopytagorejskou, novoplatonickou a alexnadrijskou školou, ako aj židovskými gnostikmi a mystérijnými kultmi Demeter a Mitru, bol v tom čase rovnako dôležitý ako pokrok vedecko-technický. Zlomom vo vývoji bolo inštitucionalizovanie kresťanstva ako oficiálneho náboženstva zanikajúcej Rímskej ríše. Mágia stratila svoje "výskumné" centrá v podobe filozofických škôl, veštiarní, chrámov a mystérií. V roku 364 n. l. dokonca Laodicejský koncil vydal 36. kánon zakazujúci kňazom zaoberať sa mágiou, astrológiou a matematikou. Koncily v 6.-8. storočí potom tento zákaz pod hrozbou krutých represií rozšírili na všetkých veriacich. V rovnakom čase však kresťanstvo do seba integrovalo viaceré theurgické praktiky, kostoly vznikali na miestach starovekých kultov a cirkevné sviatky sa prispôsobili pohanským. Túto veľmi úspešnú dvojtvárnosť cirkev používala aj v boji proti keltským, germánskym a slovanským náboženstvám, a používa ju dodnes na svojich frontoch v Treťom svete.

Je zaujímavé, že stredoveký islam mágiu nezakazoval (pretože mág sa obracia k svojim vlastným silám, na rozdiel od pohana, či astrológa, uznávajúceho sily cudzie; mágia teda neporušuje Boží monopol v monoteizme). Preto sa práve na Blízkom východe zachovali a ďalej rozvíjali plody antického magického ducha. Najväčší moslimský mág, Džábir ibn Hajján, jednak pre budúce generácie znovu objavil Smaragdovú dosku, jednak našiel súvislosť medzi alchýmiou a mágiou. Do Európy sa mágia čiastočne vrátila vďaka židovským kabalistom, sprostredkovateľom medzi islamským a kresťanským svetom. Vznik kabaly bol ukončený v 9.-10. stor. spísaním Séfer Jecirah. Nasleduje obdobie mystických špekulácií, na ktorého zenite vzniká kniha Zohar. Kabala zažíva rozkvet najprv v Španielsku (14. stor.), neskôr sa šíri do Talianska, Palestíny a strednej Európy. Túto židovskú mystickú filozofiu môžeme považovať za základ západného ezoterického myslenia. Okrem toho kabalisti obohatili aj praktickú mágiu o prepracovanú teóriu zaklínania (Kľúče Šalamúnove, Kniha anjela Raziela).V kresťanskom svete sa udržalo ľudové čarodejníctvo vychádzajúce z pohanstva a šamanizmu tzv. barbarských národov viac, ako z antickej mágie. Napriek tomu je antická inšpirácia mnohokrát viac než zjavná. Pre gramotných záujemcov o mágiu boli k dispozícii grimoáre, knihy zaklínadiel a rituálov, často z nezistiteľných zdrojov. Grimoáre boli veľmi cenné, a preto sa často dostávali do majetku panovníka (najmä na Pyrenejskom polostrove). Jednu z týchto kníh vraj daroval pápež cisárovi Karolovi Veľkému.

Z obdobia stredoveku pochádza aj pokus o syntetizáciu prírodných vied (vrátane mágie) z dielne anglického mnícha Rogera Bacona a správy o systematickom magickom výskume Alberta Veľkého (mimochodom učiteľa svätého Tomáša Akvinského). Práve v 12. stor. sa uzavrel ranný vývoj stredovekej mágie. Od 13. stor. možno badať rozmach inkvizície ako prostriedku namiereného (okrem heretických hnutí) aj proti mágii. Veľmi drastická fyzická likvidácia postihla stovky vzdelaných mágov, ale i ľudových čarodejníkov a liečiteľov. Najslávnejšia reprezentácia sadistickej zvrhlosti stredovekej cirkvi, Kladivo na čarodejnice, odsudzuje napr. všetkých tých, ktorí uctievajú Bohyňu (ej, ej, wiccania!), alebo veštia pomocou rituálov posadnutosti. Rovnakou obeťou inkvizičného besnenia v 15.-18. stor. bola však aj veda (G. Bruno, G. Galilei, a i.). Silnejúci útlak spôsobil, že magické praktiky a teórie museli hľadať útočisko v heretických hnutiach (napr. albigenských) a tajných lóžach. V 15. storočí údajne vzniká silná a vyspelá skupina rosekruciánov. Pod hlavičkou ruže a kríža sa však až dodnes skrýva okrem skutočných zasvätencov aj množstvo šarlatánov a podvodníkov.
 Od 10. storočia (možno už skôr) dochádza k rozkvetu potulných kamenárskych skupín, ktoré pri stavbe chrámov (najmä gotických katedrál) používali na tú dobu neobvyklé matematické a fyzikálne znalosti. Okrem toho sa vyznačovali aj starobylou symbolikou (ich pôvod podľa mýtov siaha k staviteľom Šalamúnovho chrámu) a znalosťou mágie. Postupne z nich vyrástli slobodomurárske lóže, dodnes ovplyvňujúce politickú, ekonomickú a kultúrnu sféru našej civilizácie. Od konca 18. stor. až do polovice 20. stor. zasahovala Európu vlna zakladania tajných spoločností, ktorých činnosťou mala byť práve mágia. Za všetky spomeňme napr. O.T.O., Rád zlatého úsvitu, či československú lóžu Universalia. Činnosť mágov - jednotlivcov (ako napr. Agrippa) je spojená s príchodom renesancie a oživením záujmu, jednak o prírodu, a jednak o antickú vzdelanosť. Jedinečnú šancu na rovnomerný rozvoj mágie ako súčasti vedy sme však zmeškali a práve počas renesancie sa mágia (ale aj iné náuky, napr. astrológia) z vedy vydeľuje, pretože jej pôsobenie je príliš nejasné, než aby mohlo byť skúmateľné vtedajšími primitívnymi mechanickými metódami. Napriek tomu mnoho vedcov (napr. I. Newton) sa venovali vede a mágii rovnakou mierou. Moderný systematický výskum sa spája s menom Eliphasha Leviho, Papusa, Stanislava de Guaitu a iných (19. stor.). Zamerali sa najmä na teoretickú a ceremoniálnu časť prastarej vedy. Teozofická (H. Blavatská) a antropozofická (R. Steiner) škola z mágie prebrali jej filozofiu. Činnosť G. Gardnera a ďalších nadšencov viedla k obnoveniu záujmu o čarodejníctvo, čerpajúce z našej polyteistickej minulosti (na rozdiel od mágie 19. stor. ovplyvnenej najmä judaisticko-kresťanským ponímaním sveta). Čarodejníctvo sa stalo súčasťou hnutia Wicca, dnes uznávaného ako vierovyznanie. Wicca tiež očistila mágiu od dualistických nánosov, ktoré ju čiastočne skompromitovali uznávaním zla ako jedného z hlavných princípov sveta.

V súčasnosti existuje vo svete veľa rôznych spoločenstiev, ktoré sa zaoberajú mágiou. Všetky však vychádzajú z neopohanstva. Neopohanstvo je smer hlásajúci návrat k prírode a prírodným silám. Jedná sa o spojenie theurgie a goetie a obsahuje prvky ľudovej, obradnej a sexuálnej mágie. Jednotlivé obrady sú pochopiteľne rôzne, záleží na danej tradícii, ale v podstate je možné povedať asi toto: Čarodejník alebo čarodejnica pracuje v magickom kruhu so štyrmi základnými magickými nástroji, ktoré sú pozemským zobrazením jednotlivých prvkov: dýka alebo meč symbolizuje oheň, pantakel zem, pohár vodu a palička vzduch. Nástroje sa označujú vyrytím príslušných pečatí alebo rún a zasvätí sa príslušnému prvku: dýka plameňu sviečky, pantakel soli, pohár vode a palička kadidlu. Čarodejník sa potom obracia na príslušnú bohyňu alebo boha, ktorého vzýva.
 
2 Druhy mágie
2.1 MAGIA DIVINA – THEURGIA

Jedná sa o vyšší stupeň evokačnej mágie, kde operatér pracuje s najvyššími astrálnymi bytosťami (tzv. Géniami). Tento druh mágie nesie bežne názov theurgia. Zrejme prvými priekopníkmi v oblasti theurgie boli starí Egypťania. Keďže svoje spisy prísne strážili prvý súvislý spis s tématikou psychurgie uzrel svetlo sveta v roku 330 po Kristovi a jeho autorom bol Jamblichos. Do Európy sa spis dostal v latinskom preklade v roku 1497 pod názvom De Mysteriis Aegyptiorum. Toľko z histórie a teraz prejdem k podstate Theurgie.
Význam tohto druhu mágie vidí Jamblichos v evokovaní vyšších astrálnych bytostí, ktoré majú operatérovi dopomôcť k povzneseniu nad svet materiálny. Postup pri evokácii génia môže prebiehať buď rituálne, alebo technikou koncentrovanej meditácie. Druhá spomínaná metóda si vyžaduje vysoký morálny a intelektuálny vývoj operatéra. Vyššie astrálne bytosti (Géniovia) nadväzujú kontakt iba s bytosťami rovnakej vysokej psychickej  úrovne. Opis theurgického rituálneho aktu podáva H. C. Agrippa v diele Okultná filozofia čiže mágia. Asi jednou zo základných podmienok theurgie je poznanie tajných mien, pečatí, symbolov a korešpondencií daných evokovaných géniov. Theurgia nesie so sebou nebezpečenstvo aktivácie protipólu (Protigénia), nakoľko každý zo 72 Géniov má vytvorený takýto protipól. Theurgia nesie samozrejme okrem tohto rizika aj mnoho ďalších nebezpečných aspektov ako napríklad zážitok spojený so "strážcom prahu" a pod. Theurgiou by sa mala preto zaoberať iba osoba vývojovo zrelá, morálne a intelektuálne na vysokej úrovni.
 
2.2 MAGIA NATURALIS - Prírodná mágia
Je založená na poznatkoch o okultnom pôsobení prírodnín (rastlín, kameňov, bylín, ale aj kovov, drahokamov a ďalších vecí). Určité predmety majú okultné vlastnosti a môžu vyvolať sily, ktoré možno usmerniť k vlastným potrebám magika. Ide tu nielen o fyzické objekty, ale napríklad aj o farby, vône a iné prostriedky nehmotného charakteru. Poznatky o týchto veciach boli prevažne tajné a boli prenášané iba na vybrané osoby. V značnej miere sa poznatky o prírodnej mágii uchovali u vidieckych čarodejníc, bylinkárok a vediem. Základy prírodnej mágie nachádzame už v diele H. C. Agrippy z Nettesheimu, klasikom prírodnej mágie je však predovšetkým G. della Porta, autor knihy Magia Naturalis (Lyon 1571), renesančný taliansky prírodovedec, ktorý v roku 1560 založil Akadémiu pre výskum tajomstiev prírody a preslávil sa tiež svojím učením o charakterológií ľudskej fyziognómie. Prírodná mágia je založená na tézach o vzájomnej sympatii a antipatii medzi jednotlivými predmetmi a vecami.

Oproti nekritickému Agrippovi z Nettesheimu sa G. della Porta pokúsil niektoré tvrdenia prírodnej mágie, obsiahnuté napríklad v spisoch Pliniových a iných, overiť a preskúmať. Do určitej doby bola prírodnou mágiou silno ovplyvňovaná medicína, predovšetkým lekárska prax Paracelsova. Podľa A. Lehmana (1908) práve vďaka prírodnej mágií prechádzala mágia od starých magických vied k modernej prírodovede a sama prírodná mágia sa neskôr (17.-18. storočie) premieňala na praktickú fyziku a chémiu. Už Agrippa z Nettesheimu poukázal na to, že zvieratá majú podivuhodné poznatky o moci niektorých bylín, ktoré inštinktívne vyhľadávajú v dobe nemocí a poranení. Príkladom prírodne magického vplyvu je pôsobenie určitých drahokamov ako prevencia proti určitým chorobám, ale aj proti niektorým návykom a nerestiam. Sympatie a antipatie medzi jednotlivými vecami je možné určiť podľa ich astrologických korešpondencií.

2.3 MAGIA INATURALIS – PSYCHURGIA
Definícia psychurgie podľa O. Eliáša znie: "Psychurgia je magické umenie stýkať sa s duchovnými bytosťami s výnimkou vysokých inteligencií božského rádu". Predmetom psychurgie je teda práca s astrálnymi bytosťami najširšej škály. Jedná sa prevažne o astrálne larvy, duchov živlov, elementálov, elementárov a astrálne telá. Primitívna psychurgia sa orientuje prevažne na tvorenie lariev prevažne sexuálneho charakteru. Predstavy následne dávajú týmto larvám formu a emócie ich dynamizujú. Uplatňuje sa pri tom určitý postup, kde neodmysliteľnou súčasťou sú parfémy. Styk s larvou napríklad vo forme sukuby sa uskutočňuje priamo počas spánku formou živého sna, ktorého obsahom je predmetná sexuálna interakcia. Toto bol jednoduchý príklad tvorenia primitívnej astrálnej larvy.

Poznámka: Moderný mág nikdy nepracuje s krvavými obeťami. Namiesto krvavých obetí využíva náhrady vo forme symbolov. Krv je nahradená vínom a samotné telo obete dnes predstavuje chlieb a pod.
Teraz zopár vecí čo moderný mág pre svoju činnosť neodmysliteľne potrebuje:

MAGICKÁ KNIHA
Význam: Jedná sa o knihu, ktorá slúži k vedeniu dátových protokolov magických operácií.
Popis: Kniha nesie obraz a pečať ducha s ktorým operatér najčastejšie vstupuje do kontaktu. Táto kniha nesmie byť ukazovaná ďalším osobám a musí byť uložená na bezpečnom mieste. Kniha má mať pergamenovú väzbu a jej listy majú byť z prírodného ručne robeného papiera.
MAGICKÉ RASTLINY
Význam: Magické rastliny sa využívajú k zhotovovaniu magických zmesí do kadidiel, ale aj k výrobe spagirických prípravkov.
Popis: Najčastejšie používané magické rastliny:
AKANT - Acanthus
MUCHOTRÁVKA ČERVENÁ - Amanita Muscaria L.
MESKALIN - Anhalonium
ČERTOVO LAJNO - Assa Foetida
BAZA ČIERNA - Sambucus Nigra L.
BLEN ČIERNY - Hyosciamus Niger
CESNAK - Allium Sativum L.
DIVIZNA - Verbascum Thapsus
DURMAN - Datura Stramonium
ŽEN ŠEN - Ginseng
HAŠIŠ - Canabis Indica
PAPRADIE - Aspidium
LEKNO BIELE A LEKNO BIELOLISTÉ - Nimphea Alba, Nimphea Candida
MANDRAGORA - Mandragora Atropa
VRBINA - Verbena
ŽLTÁ VODNÁ RUŽA - Nuphar Luteum
ŠAFRÁN - Crocus Gallicus
YAHÉ - Hemadiction Amazonicum

MAGICKÉ ZRKADLO
Význam: Magické zrkadlo umožňuje preniknúť do astrálu optickou cestou a to pri plnom vedomí operatéra.
Popis: Magické zrkadlá sú predmety rôzneho tvaru a veľkosti z rôznych materiálov, magicky posvätené a opatrené magickým nábojom. Musia byť zhotovené za prísnych astrologických korešpondencií. Najjednoduchším magickým zrkadlom je vyhladený kus kamenného uhlia. Návod pre zhotovenie magického zrkadla poskytli vo svojich publikáciách Randolph a Kabelák.

MAGICKÝ KRUH

Význam: Chráni operatéra pred agresiou evokovaných síl.
Popis: Magický kruh sa rysuje podľa určených predpisov a to buď kriedou, mečom alebo uhlom. Musí obsahovať mená vyšších astrálnych bytostí a magické signatúry. Veľkosť kruhu nie je definovaná, každopádne by mal poskytnúť priestor pre pohyb zúčastnených. Počet osôb pri evokácií musí byť bezpodmienečne nepárny. Počas evokačného obradu nesmie kruh nikto presiahnuť ani opustiť. Podrobný popis pre zhotovenie magických kruhov podáva P. PIOBB v knihe Formulár vysokej mágie.
MEČ
Význam: Jedná sa o obranný nástroj operatéra. Rozptyľuje astrálne zhluky, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na osoby účastné pri evokácii.
Popis: Meč musí byť z ocele či iného kovu a musí mať izolovanú rukoväť. Na čepeli u bežného magického meča je vyryté slovo AGLA.
MAGICKÁ PALIČKA
Význam: Je to symbol operatérovej vôle.
Popis: Jedná sa o fluidický kondenzátor a zhotovuje sa z dreva liesky. Jej dĺžka je 40 cm.
SVIEČKA
Význam: Sviečka je zdrojom svetla pri magických operáciách a symbolizuje tiež živel ohňa.
Popis: Sviečka musí byť zhotovená z pravého včelieho vosku.
KADIDLO
Význam: Slúži pre navodenie správneho prostredia pre evokovanú bytosť.
Popis: Bežne sa používa klasické chrámové kadidlo.
DÝKA
Význam: Jedná sa o obranný nástroj pomocníka operatéra.
Popis: Kovová čepeľ musí byť zasadená do drevenej rúčky. Tento nástroj sa dá tiež v plnej miere nahradiť trojzubcom. V minulosti dýka slúžila tiež k usmrcovaniu obetí, ale ako bolo už spomenuté, moderný mág používa pri magických operáciách nekrvavú náhradu.
KALICH
Význam: Kalich je symbolom mágovho poznania.
Popis: Kalich by mal byť zhotovený z krištáľového skla. Veľkosť a tvar nie je pevne stanovená.
SIGILIA
Význam: Predstavuje prostriedok k naviazaniu astrálnej bytosti k danému miestu.
Popis: Jedná sa o charaktery astrálnej bytosti, ktorú evokujeme a kreslí sa na pergamenový papier ručne zhotoveným červeným inkustom.
PRSTEŇ
Význam: Reprezentuje operatérove ego.
Popis: Je zhotovený z planetárnych kovov odpovedajúci danej magickej operácii.
PANTAKEL
Význam: Slúži tak ako sigilia k pútaniu astrálnych síl s ktorými pracujeme k danému miestu.
Popis: Jedná sa o magický obrazec vrytý do kovu. Bližší význam pantaklov popisuje Paracelsus vo svojej publikácii Základy mágie a P. Piobb v knihe Formulár vysokej mágie.
RÚCHO
Význam: Rituálny odev.
Popis: Rúcho musí byť zhotovené z prírodných materiálov a jeho farba by mala byť biela, čierna alebo hnedá. Pri vyššom stupni operatéra môže byť použitá aj fialová farba rúcha.
 
2.4 MÁGIA CHAOSU
Mágia chaosu je jedna z najmladších a najprogresívnejšich foriem súčasnej mágie v západnom svete. Vyznačuje sa nedogmatickým prístupom ku všetkým tradíciám a snaží sa z okultnej praxe vyťažiť maximum, t.j. to, čo „funguje“. Rituály zbavené nefunkčných historických nánosov, oddeľovanie nekritického balastu a prežitkov, v neposlednej rade aj snaha o vysvetlenie vzťahov so silnými paradigmami súčasného sveta – náboženstvom a vedou, to všetko ponúka človeku vychovanému koncom 20. storočia prijateľný pohľad na okultno, v čase kedy sa materialistické vedecké koncepcie a rôzne ezoterické učenia pod rúškom tolerancie uškŕňajú jedna druhej za chrbtom.Základnou črtou mágie chaosu je, že netvorí žiaden ucelený systém. Každá úspešná okultná škola, podobne ako náboženstvo má vytvorenú štruktúru, učenie, dogmy a pravidlá. Mágia chaosu poskytuje iba rámec, rámec činnosti adepta. Žiaden mág chaosu by nemal ustrnúť a začať si z neho vytvárať metafyzický systém. Jediný systém, ktorý si adept vytvára, je systém práce. Mágovia chaosu neuznávajú hierarchiu, jediný oficiálny jestvujúci magický rád so stupňami, sú Thanaterótovi ilumináti. Objektom kritiky mnohých, pravým účelom založenia rádu, ktorého predstavitelia ho radšej nazývajú „pakt“ je však umožniť združovanie adeptov za účelom vzájomnej pomoci a spolupráci pri ich osobnom rozvoji.

Mágovia chaosu si voľne požičiavajú a využívajú techniky všetkých známych náboženstiev a magických škôl, bez toho aby sa zväzovali ich predpismi a dogmami. Tento zdanlivo alibistický prístup je však podmienený práve znalosťou toho, čo vystupuje ako dôležitý faktor úspešnosti magickej činnosti – viery (angl. belief). Možnosť „dočasnej zmeny“ viery ako pracovnej metódy je hádam najcharakteristickejším znakom mágie chaosu, ale skrýva zároveň aj najväčšie úskalia. Schopnosť vžívať sa do často paradoxnej viery v takom rozsahu, aby to prinášalo praktické výsledky vyžaduje okrem zapojenia špeciálnych techník aj istú dávku svetonázorového cynizmu, čoho je schopných len málo otvorených myslí. Krédo, ktoré uvádza P.J. Carroll, jeden zo zakladateľov a prominentov mágie chaosu „fake it, till you make it“ voľne preložené ako „predstieraj, pokým to nedosiahneš“ poburuje všetkých tradicionalistov, ktorí radi prezentujú svoje pseudohistorické okultné prefabrikáty ako nemenné a hlboké pravdy duchovného sveta.
Mágia chaosu využíva najmä techniky sigilizácie, vrátane tzv. abecedy túžby, divinácie (veštenia), evokačných a invokačných rituálov a očarovania (čarodejníctvo).

Čo je cieľom mágie chaosu a akým spôsobom sa praktizuje?
Ako už bolo naznačené v úvode, mágia chaosu sa silno opiera o prax, pre väčšinu jej stúpencov ani neznamená nič iné. Neurčuje teda mágovi, čomu má veriť, ako sa má správať alebo o čo sa má usilovať. Jediné obmedzenia, ku ktorým je praktikant nabádaný, sú tie, ktoré podľa praktických skúsenosti zabraňujú rastu osobných schopností. Nádejnému adeptovi sa teda predpisujú určité techniky a cvičenia, ktoré slúžia na získanie kontroly nad vlastnou mysľou. Čím sú magické techniky zložitejšie, tým menej doslovných inštrukcií cvičenec nachádza. Okrem využívania techník iných škôl, sa silno doporučujú intuitívne úkony, či už pri tvorbe sigílií, konštruovaní rituálov alebo pomocných duchov (v mágii chaosu sa nazývajú servitori, do tejto kategórie spadajú aj známi elementáli) alebo pri ich samotnom vykonávaní. Veľká pozornosť sa kladie práci s psychickým cenzorom. Psychický cenzor je tá časť našej mysle, ktorá obmedzuje a filtruje naše vnímanie reality. Okrem toho, že v bežnom živote pôsobí ako ochranný mechanizmus pri kritických situáciách, kedy jednoducho „vypína“ racionálnu časť našej mysle, zabraňuje aj zahlteniu našich zmyslov. Existujú techniky, ako obísť psychického cenzora napríklad v spánku, aby si človek ráno priniesol všetky spomienky zo snového alebo „astrálneho“ plánu, ktoré mu pomôžu pri lepšom poznávaní samého seba.
Tu sa dostávame k styčnému bodu s inými smermi modernej mágie, akým je napríklad učenie Aleistera Crowleyho. Podľa Crowleyho je najvyšším cieľom mágie „poznanie a komunikácia so svätým anjelom strážnym“, čo pragmaticky vykladá ako poznanie pravej vôle (true will). Keď prekoná rituálnym spôsobom hranicu, ktorá ho oddeľuje od jeho „magického alter ega“ ako sa niekedy pravá vôľa nazýva, dosiahne stav, kedy sa plnia všetky jeho priania a neexistujú prekážky pre napĺňanie jeho vôle. Poznanie samého seba, vedie k identifikácii jednotlivých častí ega, alebo skôr jednotlivých eg, čím sa mág chaosu dostáva bližšie ku svojej skutočnej podstate. Pravá voľa je stelesnením Kia na Zemi. Koncepcia Kia, asi jediný metafyzický prehrešok mágie chaosu je prevzatá z učenia maliara a okultistu Austina Osmana Sparea, Crowleyho súčasníka. Spare po sebe nezachoval také objemné literárne dedičstvo, o to viac si ho však na jeho základe cenia obhajcovia individualizmu v mágii. Kia je zjednodušene povedané niečo ako čínske tao, pravé jadro našej bytosti, v mágii chaosu sa stotožnuje s onou iskrou, ako o tom hovorí aj úvodný  úryvok.

Hoci u niektorých autorov môžeme nájsť odchýlky, mágia chaosu popiera celistvosť človeka. Neexistuje niečo ako naša skutočná podstata, celá naša osobnosť sa skladá z rôznych vrstiev návykov a skúseností, ktoré sa na nás nalepili počas života a po ich odstránení (čo je principiálne nemožné) by nám nezostalo žiadne jadro, žiadne pravé ja. Schopnosť pretvárať svoju osobnosť, meniť ju a prispôsobovať jednotlivým potrebám magickej práce je ďalšou výraznou črtou mágie chaosu a nazýva sa metamorfóza.Systém práce v mágii chaosu spočíva v prvom rade v zvládnutí techník magického tranzu, stavu mysle, ktorý umožňuje obchádzanie bežnej hladiny vedomia, ktorá nie je vhodná na pôsobenie v iných úrovniach. Magik si potom začne budovať svoj vlastný symbolický systém, na základe svojich skúseností a svojho poznania reality. Musí byť vždy otvorený novým podnetom a zdokonalovať používané techniky. Nemal by si natrvalo osvojovať žiadnu dogmu, pretože akákoľvek viera je obmedzujúca. To však neznamená odmietanie iných myšlienkových, náboženských alebo magických smerov. Jediné čo magik urobí je, že rozpozná ich užitočnosť a využije ich pri svojej práci pri dočasnej zmene viery - na dosiahnutie lepších výsledkov magickej práce.
 
3 Význam symbolov   
ŠÍP - Symbol túžby a statočnosti.
HLAVIČKA ŠÍPU – Nosená ako amulet odvracia zlo.
VČELY – Nositelia priazne. Symbol viťazstva.
ZVONY – Symbolizujú mier a nenásilnosť. Použitie na odvrátenie zlých vplyvov. Legenda znie, že démoni nemôžu zniesť zvuk zvonov.
VÁHY – Symbolizujú spravodlivosť.
BORE – Symbolizujú zlo podľa starobylej Thebes.
METLA - Ak vám doma spadne metla... nevítaná spoločnosť vás príde navštíviť.
MAČKY - Mačky a ich sochy alebo nosené ako amulet nosia šťastie. Ak ti čierna mačka prejde cez cestu obávaj sa nešťastia .
TRHLINY – Stúpiť na trhlinu prináša nešťastie.
ŽERIAV – Symbolizuje vtáka zo slnka.
KRIŽOVATKA - Considered to be the ultimate place to do čierna mágia.
PES – Ak ťa pes nasleduje až domov je to dobré znamenie.
ZAVÝJANIE PSA – Zavýjanie psa predpovedá smrť niekoho blízkeho.
HOLUB – Symbol mieru a čistoty. Klesajúci holub znázorňuje Ducha Svätého.
BUBNY – Symbol plodnosti a sexuality.
OROL – Nosenie orla ako amulet odráža ublíženie.
ORLIE PIERKA – Nosenie pierka prináša blahobyt.
OKO – symbol predstavuje inteligenciu a duchovno.
NÁJDENIE PEŇAZÍ NA ZEMI – Veľa šťastia.
NÁJDENIE ŠPENDLÍKA NA ZEMI – Veľa šťastia .
VIDLIČKA – Ak vám doma spadne vidlička...príde vás navštíviť príjemná spoločnosť.
CESNAK – Nosenie okolo krku chráni pred upírmi.
KOZA – v niektorých kultúrach symbolizuje diabla.
RUKA – Nosenie ako amuletu ochraňuje proti zlu.
KONSKÉ KOPYTO – Ak sa otlačí nosí šťastie.
MESIAC – Ak kedykoľvek ukazujete na mesiac, očakávajte nešťastie.
MESAČNÉ ZATMENIE – je zlé znamenie s predzvesťou prevládajúcej zlej moci.
METEOROIDY – Padajúce na zem je dobré znamenie. Moslimovia si myslia, že čierne kamene sú z meteoroidov.
ZRKADLÁ – Rozbitie zrkadla prináša sedem rokov nešťastia.
SOVA – Symbol múdrosti.
DLAŇ – Symbolizuje víťazstvo.
PRASA – Talizman nosí šťastie, iné podoby nosia nešťastie.
BOROVICOVÁ ŠIŠKA – Mocný ochranný amulet pred zlými vplyvmi.
FÉNIX – Legendárny vták, ktorý zobrazuje vzkriesenie.
DÚHA – Vidieť dúhu prináša šťastie. Legenda vraví, že na konci dúhy je kotlík plný peňazí.
ZAJAČIA LABKA – Blahobyt a najväčšie šťastie.
SOĽ – Učinné použitie proti zlu.
PADAJÚCE HVIEZDY - Ak uvidíte padať hviezdu a niečo si zaželáte...splní sa vám to!
LEBKA – Používa sa ako varovné znamenie a zobrazuje našu smrteľnosť.
PAVÚK – Ak nám lezie po oblečení pavúk budeme mať šťastie.
TRI – Na tretíkrát všetko dobré. Trojka je zvláštne magické číslo.
ROPUCHA - An amulet to protect you from the evil eye.
TROJUHOLNÍK - Symbol života a Svätej Trojice.
 
4 Malý slovníček pojmov
AMULET
Predmet nosený, prenášaný alebo vložený za účelom ochrany pred negatívnymi silami alebo vibráciami.
ATHAM
Nôž s čiernou rukoväťou, na ktorej sú rezby. Na rozdiel od noža s bielou rukoväťou je atham čistý rituálny nástroj. Používa sa hlavne pre nakreslenie a zrušenie magického kruhu. K tomuto účelu však možno používať aj magický meč.
ČARODEJNÍCKA FĽAŠA
Fľaša či iná príhodná nádoba obsahujúca byliny, ihlice, črepiny skla a ďalšie predmety určené na ochranu osoby či miesta od zlých síl. Väčšinou je umiestnená v dome alebo zakopaná na záhrade.
ČARODEJNÍCTVO
Praktikovanie prírodnej mágie - mágie kameňov, bylín, sviečok apod.
EL:EMENT
Živel, prvok. Patrí k nim zem, vzduch, oheň a voda plus duch, ktorý ich všetky zahŕňa (viz Akáša). Elementy sú chápané ako ríše alebo prírodné kategórie (hmotné aj nehmotné) a nesmieme  si ich mýliť s fyzikálnou tabuľkou prvkov, ktorú moderný čarodejník samozrejme prijíma, ani s alchymickými elementmi, ako je síra, ortuť a soľ.
ELEMENTÁL
Primitívna entita, ktorá má povahu niektorého zo štyroch elementov. Toto slovo sa tiež používa pre ľudskú myšlienkovú formu, ktorá sa oddeľuje od svojho ľudského pôvodcu, a to buď' spontánnym vplyvom silnej emócie, alebo zámerným mentálnym úsilím, a dočasne získava nezávislú existenciu. Mentálnym úsilím „stvorené elementály“ môžu dostávať za úlohu liečiť. Tiež sú občas zneužívané pre zlovoľné psychické prenasledovanie.
EVOKÁCIA
Rituálne „vyvolávanie“ entity vyššej než ľudské pre komunikáciu s volajúcim, a to prostredníctvom média alebo viditeľného prejavenia .
EXORCIZMUS (ODHÁŇANIE)
Vypudzovanie zla, negatívnych síl či duchov.
HERMETIKA
Spisy, ktoré vznikli v 17. storočí v Alexandrii. Autorom je Hermes Trismegistos. 
INVOKÁCIA
Rituálne privolávanie entity vyššej ako ľudskej , a to preto, aby s volajúcim komunikovala buď' prostredníctvom média, alebo pomocou viditeľného prejavenia , alebo aby vstúpila do ľudského tela ako pri evokácii. Podľa niektorých autorov sa „evokácia“ vzťahuje len na zlých duchov a „invokácia“ na dobrých duchov.
KARMA
Prenášanie z jednej inkarnácie do druhej rovnováhu negatívnych a pozitívnych prínosov z minulých životov, ktoré je treba nakoniec rozpustiť. Z okultného hľadiska nemožno uniknúť opakovanému znovu zrodievaniu a prejsť do vyšších rovín bytia, pokiaľ je karma „zaťažená dlhom“.
KLIATBA
Koncentrácia negatívnej a deštruktívnej energie, úmyselné sformovanie a namierenie proti človeku, miestu či veci.
MÁG (KÚZELNÍK)
Osoba vykonávajúca mágiu.
MAGICKÝ KRUH
Rituálne vytvorený kruh, ktorý poskytuje mágovi ochranu behom magického obradu; hranice sféry osobnej sily.
PENTAGRAM
Päťcípa hviezda, používaná v mágii  po celé stáročia. Vysoko symbolický a účinný magický nástroj; veľmi ochranný symbol
PANTAKEL
Talizman v tvare disku. Najmä kovový disk predstavuje zemský živel a patrí medzi čarodejníkove pracovné nástroje.
VEĽKÝ RITUÁL
Rituál, ktorý je hlavným bodom zasvätenia tretieho stupňa a ktorý je stanovený aj pre niektoré slávnosti. Svoju povahou je to rituál sexuálny,
WICCA
Súčasný kult s koreninami v minulosti.

5. Zaujímavosti
5.1 Povery o mágii

Vzývanie Satana. Neopohanovia diabbla vôbec neuznávajú ako člena prírody, preto ho teda neuctievajú. Táto fikcia vznikla pravdepodobne ako reakcia na uctievanie rohatého boha, ktorý spolu s bohyňou -matkou, je najuctievanejšie božstvo. Záleží na jednotlivých tradíciách uctievania (napr. alexandrijská, gardneriánska, keltská, fairy apod.), koho uctievajú, ale bohyňa sa všeobecne považuje za vyššiu mocnosť.

Ak hovorí niekto, že sa na obradoch robia sexuálne orgie, môže mať aj pravdu. Neopohanstvo nepovažuje sex  za hriech, ale za dar. Preto je pri niektorých obradoch robený tzv. veľký rituál, čo je rituálna faktická či fiktívna súlož najvyššej kňažnej a najvyššieho kňaza. Faktickou možno popísať nemusím a fiktívna prebieha ponorením dýky, ktorou drží kňaz, do poháru s vodou, ktorý drží kňažná.

Ďalší omyl je znak pentagramu, ktorý sa mylne označuje ako symbol zla. Kritici bohužiaľ prehliadli, že satanisti používajú pentagram s kozí hlavou uprostred a ešte je aj hore nohami. Posledným z rady omylov, ktorý sa často uvádza, je fakt, ktorý s mágií súvisí len okrajovo. Jedná sa o symbol svastiky, ktorý používali nacisti. Tento symbol však vôbec nie je symbolom zla. Adolf Hitler si ho „vypožičal“ z nórskej mytológie, kde náležal Matke Zemi a bol tiež znakom kladiva boha Thóra. Medzi okultistami sa hovorí, že Hitlerov pád spôsobili práve obaja bohovia.

5.1 Pikošky

Moderná mágia má mnoho čo ponúknuť a v „konkurencii“ tradičných náboženstiev, ako je kresťanstvo, budhizmus, islam apod., smelo obstojí. Na rozdiel od týchto svojich „konkurentov“ totiž neopohanstvo nezatracuje ostatné náboženstvá, ani nehlása svoju jedinečnosť. Je iba hnutím, ktoré sa usiluje o splynutie človeka s prírodou a pomáha mu ju spoznať. Pri narodení dieťaťa usporadúvajú jeho rodičia obrad nazývaný wiccaning. Je to obdoba kresťanského krstu, pri ktorom je dieťaťu dané nové meno. Toto meno si dieťa v dospelosti môže nechať alebo ho môže zmeniť. Tento „krst“ (na rozdiel od kresťanstva) dieťa nezaväzuje k žiadnej viere. Je ponechané dieťati a je na ňom, v čo bude veriť. Kmotrom dieťaťa sa môže stať aj osoba stojaca mimo neopohanstva.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Ostatné » Náuka o spoločnosti

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu