Znaky štátu, štátnu moc, štátne územie, štátne občianstvo

Znaky štátu, štátnu moc, štátne územie, štátne občianstvo

Analyzujte znaky štátu, štátnu moc, štátne územie, štátne občianstvo, št. suverenita a št. symboly. Ako sa chápe štátna moc v demokratickom a ako v totalitnom režime?

Vyjadrite sa k potrebe deľby št. moci. Definujte horizontálnu deľby št. moci. Ako možno nadobudnúť št. občianstvo SR?
Popíšte št. symboly SR.

Znaky štátu: 1. Štátna moc

2. Štátne územie

3. Štátne občianstvo

4. Štátne symboly

5. Štátna suverenita

Štátna moc: – zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje územie určitého štátu.

– týka sa celého územia a všetkých občanov.

Štátne územie: – priestor vymedzený hranicami štátu, a to celý suchozemský povrch, vodstvo, vzdušný priestor, priestor pod povrchom zeme smerom k zemskému jadru.

– nadobúda sa alebo rozširuje 4 spôsobmi:

o akcesia – (pristúpenie štátu k zmluve už uzatvorenou medzi dvoma štátmi)

o okupácia – (násilne obsadenie štátu silou = armádou)

o anexia – (násilné pričlenenie nejakého štátu alebo jeho časti pod politickým alebo iným nátlakom)

o cesia – z latinčiny, je to nenásilné postúpenie práva alebo veci (územia). Zmluva, ktorou jedna osoba (cedent) prevádza na druhú osobu (cesionár) pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi.
Štátne občianstvo: – vyjadruje príslušnosť občana k príslušnému štátu.

– je to trvalý právny zväzok medzi občanom a štátom.

– v SR možno štátne občianstvo nadobudnúť:

a) narodením – rodičom s ktorých aspoň jeden je štát. občanom SR

– na príslušnom území štátu SR (aj nájdením)

b) naturalizáciou – uzavretím manželstva s cudzincom

c) udelením štátneho občianstva na základe žiadosti.

– štátne občianstvo sa nemôže odňať proti vôli.

Štátne symboly: – spolu s názvom štátu sú vonkajším prejavom štátnosti a patrí tu:
o štátna vlajka (biela, modrá, červená)
o štátny znak (na červenom ranogotickom štíte, dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vŕšku modrého trojvršia)
o štátna pečať (štátny znak a okolo neho nápis Slovenská republika)
o štátna hymna (prvé 2 slohy piesne J. Matúška na nápev ľudovej piesne ‘’Kopala studienku’’ = 1844)
Štátna suverenita: – nezávislosť št. moci od akejkoľvek inej moci

– teória štátnej moci pochádza od franc. právnika Jeana Bodina /16.stor./

– podľa nej je suverenita:

1. neobmedzená moc vydávať zákony;

2. nedeliteľná a nescudziteľná;

3. trvalá a stála

V demokratickom štáte je štátna moc rozdelená aby nedošlo k jej zneužívaniu.
Ľudia majú slobodu prejavu a podieľajú sa na chode štátu (je zabezpečovanie a dodržiavanie ľudských práv)

V totalitnom režime má štátnu moc v rukách jeden človek alebo jedna polit. strana.
Dochádza k jej zneužívaniu; cenzúra tlače a nesloboda ľudí, prenasledovanie, sledovanie

Štátna moc sa musí deliť z dôvodu, aby sa táto moc nedostala do rúk jedného človeka ( v tomto prípade by mohlo dôjsť k jej zneužívaniu)
Je to záruka, že štátna moc nebude zneužitá proti občanom.

Sú 2 typy štátnej moci:

– Vertikálna deľba (unitárny štát, federácia a konfederácia); pri tejto deľbe štátnej moci ide o určenie, kto je komu podriadený, či v štáte majú vyššie právomoci jeho nižšie jednotky (obec, VÚC) alebo centrum.

– Horizontálna deľba – pri tejto deľbe ide o určenie kompetencie pre jednotlivé zložky štátnej moci a to z dôvodu vzájomnej kontroly medzi nimi a efektívnejšieho výkonu štátnej moci.
Z deľbou štátnej moci na 3 zložky sa po 1.-krát stretávame u týchto filozofov (Ch. de Montesquieu, John Locke):
v Zákonodarná (legislatíva): – parlament (NR SR)

– je to organ, ktorého hlavný ciel je určiť normy správania všetkého, čo sa nachádza na území štátu.

– vo vzťahu k ďalším zložkám štátnej moci má právo kontrolovať, ustanovovať a odvolávať výkonnú moc (vládu) a ustanovovať súdnu moc.

– najvyšší článok je parlament = v demokratických štátoch vzniká tak, že jeho poslancov volia občania po všeobecných voľbách

– funkčné obdobie: 3 – 5 rokov
– typy parlamentu: a) jednokomorový (SR)
b) dvojkomorový (snemovňa a senát; CZ, USA...)
– parlament je kolektívny orgán.

– jednotlivci v ňom nemajú rozhodovaciu právomoc (platí totiž názor väčšiny a to kvórum (podiel) nad ½, 2/3, 3/5.

– členovia parlamentu sú za svoju činnosť zodpovedný voličom.

– najvyššia funkcia je predseda parlamentu (riadi rozhodnutie parlamentu)

– hlavné úlohy: 1. Prijíma, mení, dopĺňa a pozmeňuje ústavu.

2. Prijíma, mení, dopĺňa a pozmeňuje zákony.

3. Schvaľuje štátny rozpočet.

4. Schvaľuje program vlády

5. V niektorých štátoch volí prezidenta.
v Výkonná (exekutíva): – vláda (minister) a prezident.

– najdôležitejším orgánom je vláda (orgán nadriadený ministerstvám a ostatným orgánom verejnej správy)

– úlohou vlády je uskutočňovať rozhodnutie parlamentu a teda zavádzať zákony do života.

– v demokratickom prostredí vzniká vláda 2 spôsobmi:

a) ako výsledok všeobecných parlamentných volieb, keď vládu tvoria víťazné parlamentné strany.

b) ako výsledok priamych volieb prezidenta, ktorý následne sám menuje vládu a stáva sa jej šéfom (šéf exekutívy USA)

Vláda: - zbor ministrov + predseda vlády.

– rozhoduje kolektívne aj individuálne.

– členovia vlády majú pridelené kompetencie.

– zatiaľ čo parlament je ‘’zbor laikov’’ (lekár, učiteľ, robotník…), vláda je zbor odborníkov.

– počet členov vlády je v každej krajine iný.

– členovia vlády sa za svoju činnosť zodpovedajú predsedovi vlády, parlamentu a politickej strane, ktorú reprezentujú.

– časť výkonnej moci vláda prenáša na inú úroveň (VÚC, obce), keďže občianska politika má vznikať tam, kde je občan.

– k výkonnej moci patrí aj prezident = jeho silné alebo slabé postavenie závisí od zverených kompetencii.

– každý prezident však reprezentuje štát navonok i dovnútra.
v Súdna (jurisdikcia): – súdy majú hlavnú úlohu voči zákonodarnej a výkonnej moci (kontrolovať ich).

– v SR rozlišujeme všeobecné súdy a osobitný súd.
– všeobecné súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.

– súdne konania sú verejné (ak to zákon nevylučuje)

– sudcovia rozhodujú v senátoch, pokiaľ zákon neurčí, že rozhodnúť môže jeden sudca.

– všeobecné súdnictvo v SR je dvojstupňové, keďže prvé konanie je na okresnom súde, odvolať sa možno na krajský súd a dovolať na Najvyšší súd (BA).

– súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

– sudcovia majú status nezávislosti.

– zvláštnym súdom v SR je Ústavný Súd SR (KE) = je to nezávislý orgán ochrany ústavnosti.

– má 13 členov ustanovených na 12 rokov.

– jeho hlavnou úlohou je rozhodovať o súlade právnych predpisov.

Sústava súdov SR:

2.stupeň – Ústavný súd (KE) Najvyšší súd (BA)

1.stupeň – Krajský súd (8) a Okresný súd (54)